Recenzia: Nechcem počuť tvoj plač - Simona Rošková

AUTOR: Simona Rošková

NÁZOV: Nechcem počuť tvoj plač

VYDAVATEĽSTVO: Taktik

ROK VYDANIA: 2017

POČET STRÁN: 224

Priviesť dieťa na svet je pre každú matku nezabudnuteľný zážitok. Keď sa nadýchnete jeho vône, pretrváva vo Vás navždy. Lenže byť matkou nie je vždy jednoduché.
Soňa Bauerová sa po mnohých útrapách nevie dočkať chvíle, kedy bude dlho očakávaného syna držať v náručí. Po návrate z pôrodnice však lásku k novorodencovi vystrieda chlad, nezáujem a strach. Čerstvá mamička svoju úlohu nezvláda a za dramatických okolností skončí na psychiatrii. Desivá diagnóza, ktorá sa nad ňou vznáša ako prízrak, prudko zasiahne do jej rodiny.
Dokonalá ilúzia o harmonickom manželstve spľasne vo chvíli, keď Miro Bauer vymení pokojný život za život na hrane. Kým si on šliape po šťastí, jeho švagriná Soňa si pomaly hľadá cestu k synovi, no vo vlastnom dome sa cíti ako väzeň. Napätú situáciu ešte viac rozvíri príchod opatrovateľky, ktorá má svoje vlastné plány.

Nechcem počuť tvoj plač je debutový počin slovenskej knižnej blogerky Simony Roškovej. Úprimne povedané, bolo len otázkou času, kedy sa tak známa blogerka, akou je Simona, rozhodne vydať knihu. A ten čas nadišiel v roku 2017, kedy Simone vyšla jej prvotina, ktorá sa dočkala zväčša pozitívneho ohlasu zo strany čitateľov. Nechcem počuť tvoj plač je kniha zaoberajúca sa témou, o ktorej sa v dnešnej literatúre veľmi nepíše. A tou témou je popôrodná depresia. Do čítania knihy som šiel s veľkými očakávaniami, pretože kniha je jednak na tému, ktorá nie je typická pre dnešné knihy, no taktiež aj preto, lebo knihu napísala autorka, ktorá má s knihami veľmi veľké skúsenosti. Okrem toho, že Simona Rošková číta a recenzuje knihy, pracuje aj vo vydavateľstve, kde sa dennodenne stretáva s množstvom rukopisov nových autorov. Každopádne, kniha vo mne zanechala zmiešané pocity.

Hlavnou hrdinkou debutového románu Roškovej je Soňa Bauerová, ktorá veľmi dlho túžila po dieťati. Avšak, keď sa jej už podarilo porodiť syna, namiesto lásky voči nemu začala pociťovať chlad a odmeranosť. Soňa rolu matky nezvláda už od úplného začiatku, a preto skončí na psychiatrii, kde sa dozvedá pravdu o svojej diagnóze. A aby toho nebolo málo, rodina Baureovcov prežíva temné obdobie aj vďaka Mirovi Bauerovi, Soninom švagrovi, ktorý sa stáva závislým na automatoch, vďaka čomu si naškriepi vzťah so svojou ženou. Nešťastie v rodine rozprúdi ešte viac príchod opatrovateľky, ktorá má nekalé plány a ktorá sa začne starať o Sonino dieťa.

Ako som už spomínal vyššie, Nechcem počuť tvoj plač je kniha, ktorá čitateľa zaujme už len svojou témou. Predsa, na knižných pultoch nemožno tak ľahko nájsť knihu, ktorá by bola práve na tému popôrodnej depresie. No s postupným čítaním knihy čitateľ postupne zisťuje, že kniha má jeden závažný problém, ktorým je to, že samotná téma knihy nebola dotiahnutá do konca. Čitateľ sa tak v knihe dozvedá o popôrodnej depresii naozaj veľmi málo a väčšinou sú to len všeobecné informácie, ku ktorým sa čitateľ dostane veľmi ľahko aj v reálnom živote, či už prostredníctvom novinového článku, reportáže, alebo len tak z bežnej komunikácie. Hlbšie informácie ohľadom tejto diagnózy sa v tejto knihe čitateľ nedozvedá, a preto to v konečnom dôsledku môže vyzerať tak, ako keby téma popôrodnej depresie bola do príbehu vhodená len preto, aby oživila príbeh a nie preto, aby mala aj akýsi hlbší význam. No nevylučujem to, že práve táto kniha môže v čitateľovi vyvolať zvedavosť, a preto sa čitateľ rozhodne siahnuť aj po ďalších knihách s touto témou a dozvedieť sa tak o diagnóze viac.

Hoci je táto kniha známa vďaka tomu, že jej témou je práve popôrodná depresia, no s istotou môžem povedať, že toto nie je jediná téma, ktorú autorka v knihe rozoberá. Téma gamblerstva alebo homosexuality sú ďalšie témy, ktoré sa vyskytujú v tejto knihe a ktoré istým spôsobom dotvárajú príbeh. Avšak, čím viac tém autorka v knihe rozoberá, tým menej sú prepracované. V tomto prípade by určite bolo lepšie, ak by autorka tieto témy z knihy vyhodila, nechala si ich na iné knihy a viac sa zamerala na tému popôrodnej depresie. Predsa, hovorí sa, že menej je niekedy viac. A v tomto prípade by to platilo dvojnásobne. Každopádne, aj napriek tomu, že témy neboli nejako extra prepracované, no aj napriek tomu sa nimi autorke podarilo miestami oživiť dej knihy, vďaka čomu kniha nepôsobila nudne a doslova nútila čitateľa čítať ďalej a zistiť tak, ako sa bude celý dej vyvíjať.

Nechcem počuť tvoj plač je autorkiným debutom, avšak musím povedať, že napriek tomu je kniha napísaná vskutku dobre. Príbeh je napísaný jednoducho, vďaka čomu sa kniha číta ľahko. Autorka v knihe šetrila opismi, čo mi bolo tak trocha ľúto, keďže k tejto knihe by sa mi ich hodilo viac. Čo však bolo ďalším plusom knihy, bolo napätie, ktoré sa autorke podarilo pekne stupňovať počas celého deja.

No o to horšie to bolo s postavami. Autorke sa nepodarilo vykresliť postavy, čo malo za následok to, že pôsobili čiernobielo. Aj práve vďaka tomu si čitateľ ťažšie hľadá cestu k postavám a pravdepodobne si ani žiadnu neobľúbi. Podobne ako ja.

Kniha Nechcem počuť tvoj plač je presne tou knihou, ktorá zaujme peknou obálkou, no vo vnútri toho veľa neponúkne. Hoci kniha ponúka naozaj zaujímavú tému, no tá nie je dotiahnutá do konca. A podobne je to aj s neprepracovanými postavami. Avšak plusmi tejto knihy je štýl, akým je kniha napísaná a veľmi pekná obálka. V skratke, táto kniha je priemerným debutom, ktorý je pre začínajúcich autorov typický. Ja osobne som naozaj zvedavý, s čím ďalším príde Simona Rošková a ako sa vo svojej tvorbe posunie ďalej. Knihu hodnotím 3/5.

Za poskytnutie knihy ďakujem autorke.

Knihu si môžeš zakúpiť napríklad TU