Recenzia: Kto chytá v žite - J. D. Salinger

AUTOR: J. D. Salinger

NÁZOV: Kto chytá v žite (The Catcher in the Rye)

VYDAVATEĽSTVO: Slovenský spisovateľ (Little Brown and Company)

ROK VYDANIA: 2019 (1951)

POČET STRÁN: 224

PREKLAD: Viera Marušiaková

Príbeh rozprávaný sedemnásťročným Holdenom zachytáva necelé tri dni jeho cesty domov po nedobrovoľnom odchode z prípravky v Pencey, jeho blúdenie predvianočným New Yorkom, kde sa konfrontuje s množstvom ľudí, medzi ktorými sú spolužiaci, bývalý učiteľ, vidiečanky zo Seattlu či prostitútka a jej pasák. Holdenovo putovanie v priestore je však predovšetkým putovaním v duchovnom zmysle: putovaním za sebauvedomením a sebapoznaním, putovaním z izolácie k pocitu spolupatričnosti s okolitým svetom.

Postoje mravne čistého tínedžera búriaceho sa proti pretvárke, malomeštiactvu a skostnateným názorom môžu byť aj dnes príkladom a inšpiráciou pre každého z nás, či už máme sedemnásť, alebo sedemdesiat rokov.

Ako som spomínal v recenzii na knihu Na západe nič nové (odkaz TU), za tie štyri roky, čo aktívne čítam knihy, som toho prečítal naozaj dosť. Klasiku však žiadnu, prípadne jej bolo naozaj málo. Nebolo by to preto, že klasiku nemám rád, jednoducho ma len nelákala. To sa však zmenilo s príchodom novej edície vydavateľstva Slovenský spisovateľ a zároveň aj s prečítaním knihy Na západe nič nové, ktorá ma dostala tak veľmi, že hneď po dočítaní som siahol po ďalšej knihe, tentokrát po veľmi ospevovanom diele Kto chytá v žite.

Kto chytá v žite je klasika, ktorá sa od doby svojho vydania až dodnes teší veľkému úspechu. Za týmto dielom stojí americký prozaik J. D. Salinger, ktorého román Kto chytá v žite je zároveň považovaný za jeho najúspešnejšiu knihu. Kniha bola preložená skoro do všetkých jazykov sveta a ročne sa jej vždy predá okolo 250 tisíc kusov. Čo je tajomstvom úspechu tejto knihy? Odpoveď je viac než jednoduchá. Výborný dej, ktorý je aj napriek niekoľkým desiatkam rokov stále aktuálny. 

Holden Caulfield je 17-ročný mladý Američan na prelome puberty a dospelosti. Je neobyčajný a výnimočný, nie je ako ostatní chlapci jeho veku. Chodí na strednú školu v Pencey odkiaľ ho ale pred vianočnými prázdninami vyhodia, pretože prepadá zo štyroch z piatich predmetov, ktoré si vybral. Román sleduje tri dni jeho putovania z Pencey do New Yorku. Viac než fyzické putovanie sa do popredia dostáva jeho psychologické putovanie - Holden hľadá odpovede na rôzne otázky a spoznáva samého seba. 

Akonáhle som sa pustil do čítania knihy, vedel som, že táto kniha sa mi bude páčiť. Spočiatku nás autor v diele zavedie do prostredia školy. Prostredníctvom Holdena spoznávame nielen prostredie školy, ale aj jeho kamarátov, spolubývajúcich, ale aj samotnú hlavnú postavu. Vidíme, že Holden je v učení lenivý a jediný predmet, ktorý mu ide, je angličtina. Aj preto za ním neustále dobiehajú spolubývajúci s tým, aby za nich napísal sloh. Lenže to nestačí. Okrem angličtiny Holden v ostatných predmetoch prepadá, a preto opúšťa školu. Tak sa začína jeho trojdňové putovanie, v ktorom Holden, zmierený so svojím osudom, začne putovať za sebapoznaním a sebauvedomením. 

J. D. Salinger napísal dielo, ktoré je nadčasové. Prvýkrát dielo vyšlo v roku 1951 a napriek tomu, že od jeho vydania prešlo pomerne dosť veľa času, stále pôsobí aktuálne. Čitateľ má popri čítaní pocit, ako keby sa príbeh odohrával v súčasnosti a nie v 50-tych rokoch. Prečo to tak je? 

Do veľkej miery za to môže autorov tínedžerský spôsob vyjadrovania sa, ktorý sa za tú dobu tak povediac nezmenil. Zároveň veľkú úlohu v tomto zohráva aj hlavná postava. Holdenove zmýšľanie a správanie vystihuje aj súčasných tínedžerov. Nechcem sa učiť, nič ma nebaví, všetko ma ubíja... Presne takýto je aj Holden. Čo sa mu nepáči, to povie narovinu a je ochotný sa za svoj názor aj pobiť. Inými slovami, Holden z 50-tych rokov stále vystihuje aj súčasných tínedžerov. 

Salingerove dielo pôsobí v prvom rade psychologicky a opisne. Deju je tam veľmi málo a do popredia sa dostávajú najmä rôzne opisy, či už postáv alebo prostredia. Autor sa v diele prvotne zameriava na psychológiu hlavnej postavy. Na rozhraní 220-tich strán sledujeme Holdena, ktorému je spočiatku väčšina vecí ukradnutá. Ako však stany pribúdajú a príbeh sa posúva ďalej, vidíme aj zmeny v Holdenovom správaní. Už to nie je len ten chlapec, ktorému bola ukradnutá škola a všetko ostatné. Čím viac Holden spoznáva samého seba, tým viac si uvedomuje svoje priority, až sa dokonca jedného dňa zverí svojej sestre Phoebe, čo by raz chcel skutočne robiť: 

Proste, ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jedného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale to je jediná vec, ktorú by som fakt rád robil. Viem, je to bláznovstvo.

Kto chytá v žite je kniha, v ktorej sa autor venuje viacerým témam. Okrem spoznávania samého seba autor rozoberá aj témy ako drogy, sex, násilie, no zároveň zabŕda aj do miernejších tém ako je napríklad súrodenecká láska. Kniha tak pôsobí omnoho zaujímavejšie a zároveň má tak autor v príbehu omnoho väčší priestor realizovať sa. Je to kniha, ktorá si vás získa už prvými stranami a bude si vás držať až po tie posledné. Je to kniha, na ktorú po prečítaní tak ľahko nezabudnete a ktorá vo vás vyvolá toľko otázok, nad ktorými budete ešte dlho po prečítaní knihy uvažovať. 

Salingerove Kto chytá v žite je napísané jednoduchým štýlom jazyka, vďaka čomu sa kniha veľmi dobre a rýchlo číta. Knihe dominujú najmä opisy, ktoré čitateľovi pomáhajú si omnoho lepšie predstaviť prostredie a postavy. Čo sa týka deju, toho je v knihe veľmi málo, čo v konečnom dôsledku nevadí, keďže to autor nahrádza opismi a veľkým množstvom tém, ktoré v diele rozoberá. 

Ak sa pozrieme na postavy, tie sú vykreslené výborne. Či už hovoríme o hlavnej postave Holdenovi, jeho sestre Phoebe, zosnulom bratovi Alliem alebo aj o Ackleym či profesorovi Spancerovi. Samotné postavy pôsobia na čitateľa reálne, no najmä ľudsky. 

Román Kto chytá v žite je napriek dlhým desiatkam rokov od jeho vydania stále úspešný. A po prečítaní knihy rozumiem prečo. Autor vytvoril nadčasový príbeh, v ktorom sa nájde tínedžer, či už z 50-tych rokov alebo zo súčasnosti. Zároveň však autor v diele vytvoril hlavnú postavu, na ktorú čitateľ vďaka jej správaniu a zmýšľaniu tak skoro nezabudne. Výborný príbeh, postavy, spracovanie. Knihu hodnotím 5/5.

Za poskytnutie knihy ďakujem

Knihu si môžete zakúpiť kliknutím TU.