Recenzia: Črepiny spomienok - Marta Fartelová
AUTOR: Marta Fartelová
NÁZOV: Črepiny spomienok
VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2013
POČET STRÁN: 208
Anička musí vďaka výčinom despotického otca predčasne dospieť. Neverí, že ju v živote čaká niečo dobré, až kým nespozná o generáciu staršiu susedku Emíliu, s ktorou ju spojí nezvyčajné priateľstvo. Emília nachádza v mladšej priateľke dcéru, ktorú nikdy nemala, a Anička zase bezpečný prístav a útočisko, bútľavú vŕbu, no i nádej a povzbudenie. Vďaka priateľkiným spomienkam na mladosť získava nový uhol pohľadu a odvahu žiť vlastný život.
Na pozadí pohnutej totalitnej doby autorka vykresľuje neobyčajné priateľstvo dvoch žien, ktorých životné cesty by sa za normálnych okolností nikdy nepreťali. Kým jedna zo žien pomaly, kúsok po kúsku, skladá z črepín bolestných spomienok svoj život, druhá hľadá vlastnú cestu. Ich vzájomné priateľstvo im pomáha bojovať s nástrahami života, dodáva im odvahu bojovať s osudom a nakloniť si šťastenu na svoju stranu.
Na pozadí pohnutej totalitnej doby autorka vykresľuje neobyčajné priateľstvo dvoch žien, ktorých životné cesty by sa za normálnych okolností nikdy nepreťali. Kým jedna zo žien pomaly, kúsok po kúsku, skladá z črepín bolestných spomienok svoj život, druhá hľadá vlastnú cestu. Ich vzájomné priateľstvo im pomáha bojovať s nástrahami života, dodáva im odvahu bojovať s osudom a nakloniť si šťastenu na svoju stranu.
Odíď z mojich snov, Chuť lesných jahôd alebo Vôňa tvojej duše. Kto čítal aspoň jednu z týchto kníh, tak musí poznať aj ich autorku. Marta Fartelová je jednou z najznámejších spisovateliek vydavateľstva Motýľ, ktorej sa do dnešného dňa podarilo vydať 12 kníh, pričom jej trinásta uzrie svetlo sveta už čoskoro. Musím sa priznať, že práve od tejto spisovateľky som prečítal najviac kníh. A ani sa tomu nečudujem. Marta Fartelová sa vo svojej tvorbe zameriava na témy, ktoré sú inšpirované skutočným životom. Či už je to nevera, anorexia, znásilnenie, veľký vekový rozdiel vo vzťahu alebo láska medzi dvoma ľuďmi rovnakého pohlavia. A práve vďaka tomu zaraďujem túto spisovateľku medzi moje najobľúbenejšie slovenské spisovateľky.
Príbeh knihy Črepiny spomienok sa odohráva v komunistickom Československu (v recenzii je pod pojmom súčasnosť myslené práve toto obdobie) a sleduje malú Aničku, ktorá vďaka výčinom jej večne opitého otca predčasne dospieva. Anička je akousi psychickou oporou pre jej dvoch bratov, najmä v čase, kedy ich otec prichádza opitý domov a mláti ich matku a niekedy aj ich samotných. Anička už prestáva veriť, že v jej živote ju môže čakať niečo dobré, až kým nespozná svoju susedu Emíliu, s ktorou sa skamaráti. Nejde o typické priateľstvo. Emília je o generáciu staršia od Aničky, no aj napriek tomu si rozumejú. Anička nachádza v Emílií osobu, ktorej sa môže zdôveriť so všetkým. Vďaka jej spomienkam na minulosť Anička získava nový uhol pohľadu na život a taktiež aj chuť žiť vlastný život.
Každá autorkina kniha je iná. Každá kniha rozpráva iný príbeh na inú tému, vďaka čomu nebudete mať pocit, že sa príbehy opakujú. No predsa je tu jedna vec, ktorá môže viacerým čitateľom vadiť. Ak už máte načítané nejaké knihy od tejto autorky, určite ste si všimli to, že autorka v jednej knihe rozpracuje hneď niekoľko tém, no veľmi rada tam vždy zakomponuje aj neveru. Či už to bolo pri knihe Anjel v pekle, diabol v nebi, Priveľa šťastia alebo Život na pôžičku. A táto kniha nie je výnimkou. Mňa osobne už nebavilo čítať niekoľko desiatok strán o tom, ako jedna postava podviedla druhú a tá teraz prosí o odpustenie. Na to tu je kopec iných autorkiných kníh a podľa mňa by už autorka mohla túto tému v ďalších svojich knihách vynechať.
Kniha sa skladá z dvoch dejových línii, odohrávajúcich sa v rovnakom čase, no každá sleduje inú postavu. Tá prvá sleduje Aničku a je vyrozprávaná skrz tretiu osobu, pričom druhá sleduje Emíliu a je vyrozprávaná skrz prvú osobu. Zatiaľ čo prvá je omnoho svižnejšia a napínavejšia, tá druhá je pomalšia a Emília sa v nej viac zapodieva spomienkami na minulosť, ktoré následne rozpráva Aničke. Tá druhá mňa osobne vôbec nebavila a taktiež som vôbec nechápal, prečo tam vlastne je. Až na konci knihy som to pochopil.
Pre Martu Fartelovú je typických hneď niekoľko vecí. Píše jednoducho, no zároveň neskutočne pútavo, vďaka čomu dokážete nad jej knihou presedieť aj hodiny. Je jednou z tých spisovateliek, ktoré čitateľov ukracujú od zbytočných opisov a zameriavajú sa viac na dialógy, vďaka čomu ma kniha rýchlejší spád a dobre sa číta.
No čo ja osobne na tvorbe Marty Fartelovej najviac milujem, sú postavy. Spomínam to pri každej recenzii na jej knihu, vďaka čomu sa už opakujem ako papagáj, no budem to musieť spomenúť zas a znova. Autorka dokáže neskutočne dobre vykresliť charakter každej postavy, vďaka čomu postavy pôsobia veľmi reálne. A táto kniha nebola výnimka. Spomedzi všetkých postáv, ktoré sa v knihe nachádzajú, mňa osobne najviac zaujala Anička, Emília, Jozef a Lukáš.
Za čo musím autorku taktiež pochváliť, je obdobie, do ktorého sa rozhodla situovať príbeh. Pre túto knihu je typické obdobie komunizmu, ktoré autorka mierne načrtla už pri jej druhej knihe Priveľa šťastia (recenzia TU). Hoci pri knihe Priveľa šťastia sa jej to nepodarilo až tak dobre, tu to zasa bolo až tak dobré, že celú tú atmosféru bolo z knihy priam až cítiť.
Marta Fartelová knihou Črepiny spomienok znova prekvapila. Možno nie až tak, ako pri iných jej knihách, no prekvapila. Príbeh rodiny, ktorá bola týraná večne opitým otcom dokáže chytiť za srdcia množstvo čitateľov. Dojímavý príbeh s množstvom rozmanitých postáv, ktoré sú vynikajúco vykreslené, dopĺňa vynikajúco zachytené prostredie krajiny v období komunizmu. Knihu hodnotím 4/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem samotnej autorke.
Navnadila ťa recenzia na knihu? Môžeš si ju kúpiť aj na tomto odkaze.
Ak si chceš prečítať viac článkov s Martou Fartelovou, tak to sprav kliknutím TU
Príbeh knihy Črepiny spomienok sa odohráva v komunistickom Československu (v recenzii je pod pojmom súčasnosť myslené práve toto obdobie) a sleduje malú Aničku, ktorá vďaka výčinom jej večne opitého otca predčasne dospieva. Anička je akousi psychickou oporou pre jej dvoch bratov, najmä v čase, kedy ich otec prichádza opitý domov a mláti ich matku a niekedy aj ich samotných. Anička už prestáva veriť, že v jej živote ju môže čakať niečo dobré, až kým nespozná svoju susedu Emíliu, s ktorou sa skamaráti. Nejde o typické priateľstvo. Emília je o generáciu staršia od Aničky, no aj napriek tomu si rozumejú. Anička nachádza v Emílií osobu, ktorej sa môže zdôveriť so všetkým. Vďaka jej spomienkam na minulosť Anička získava nový uhol pohľadu na život a taktiež aj chuť žiť vlastný život.
Každá autorkina kniha je iná. Každá kniha rozpráva iný príbeh na inú tému, vďaka čomu nebudete mať pocit, že sa príbehy opakujú. No predsa je tu jedna vec, ktorá môže viacerým čitateľom vadiť. Ak už máte načítané nejaké knihy od tejto autorky, určite ste si všimli to, že autorka v jednej knihe rozpracuje hneď niekoľko tém, no veľmi rada tam vždy zakomponuje aj neveru. Či už to bolo pri knihe Anjel v pekle, diabol v nebi, Priveľa šťastia alebo Život na pôžičku. A táto kniha nie je výnimkou. Mňa osobne už nebavilo čítať niekoľko desiatok strán o tom, ako jedna postava podviedla druhú a tá teraz prosí o odpustenie. Na to tu je kopec iných autorkiných kníh a podľa mňa by už autorka mohla túto tému v ďalších svojich knihách vynechať.
Kniha sa skladá z dvoch dejových línii, odohrávajúcich sa v rovnakom čase, no každá sleduje inú postavu. Tá prvá sleduje Aničku a je vyrozprávaná skrz tretiu osobu, pričom druhá sleduje Emíliu a je vyrozprávaná skrz prvú osobu. Zatiaľ čo prvá je omnoho svižnejšia a napínavejšia, tá druhá je pomalšia a Emília sa v nej viac zapodieva spomienkami na minulosť, ktoré následne rozpráva Aničke. Tá druhá mňa osobne vôbec nebavila a taktiež som vôbec nechápal, prečo tam vlastne je. Až na konci knihy som to pochopil.
Pre Martu Fartelovú je typických hneď niekoľko vecí. Píše jednoducho, no zároveň neskutočne pútavo, vďaka čomu dokážete nad jej knihou presedieť aj hodiny. Je jednou z tých spisovateliek, ktoré čitateľov ukracujú od zbytočných opisov a zameriavajú sa viac na dialógy, vďaka čomu ma kniha rýchlejší spád a dobre sa číta.
No čo ja osobne na tvorbe Marty Fartelovej najviac milujem, sú postavy. Spomínam to pri každej recenzii na jej knihu, vďaka čomu sa už opakujem ako papagáj, no budem to musieť spomenúť zas a znova. Autorka dokáže neskutočne dobre vykresliť charakter každej postavy, vďaka čomu postavy pôsobia veľmi reálne. A táto kniha nebola výnimka. Spomedzi všetkých postáv, ktoré sa v knihe nachádzajú, mňa osobne najviac zaujala Anička, Emília, Jozef a Lukáš.
Za čo musím autorku taktiež pochváliť, je obdobie, do ktorého sa rozhodla situovať príbeh. Pre túto knihu je typické obdobie komunizmu, ktoré autorka mierne načrtla už pri jej druhej knihe Priveľa šťastia (recenzia TU). Hoci pri knihe Priveľa šťastia sa jej to nepodarilo až tak dobre, tu to zasa bolo až tak dobré, že celú tú atmosféru bolo z knihy priam až cítiť.
Marta Fartelová knihou Črepiny spomienok znova prekvapila. Možno nie až tak, ako pri iných jej knihách, no prekvapila. Príbeh rodiny, ktorá bola týraná večne opitým otcom dokáže chytiť za srdcia množstvo čitateľov. Dojímavý príbeh s množstvom rozmanitých postáv, ktoré sú vynikajúco vykreslené, dopĺňa vynikajúco zachytené prostredie krajiny v období komunizmu. Knihu hodnotím 4/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem samotnej autorke.
Navnadila ťa recenzia na knihu? Môžeš si ju kúpiť aj na tomto odkaze.
Ak si chceš prečítať viac článkov s Martou Fartelovou, tak to sprav kliknutím TU
Žiadne komentáre:
Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.