Recenzia: Priveľa šťastia - Marta Fartelová
AUTOR: Marta Fartelová
NÁZOV: Priveľa šťastia
VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2008
POČET STRÁN: 196
Sú inteligentní, príťažliví, úspešní, majú harmonické manželstvo a skvelú talentovanú dcéru. Osud si však zahrá s ich životmi zlomyseľnú hru a v neočakávanej chvíli ich kruto zasiahne na tom najzraniteľnejšom mieste. Poskladať čriepky svojho manželstva, obnoviť stratenú dôveru, využiť druhú šancu, ktorú život ponúka, je zrazu pre nich najťažšia životná skúška.
Marta Fartelová je jednou z najznámejších tvárí vydavateľstva Motýľ. Za svoju spisovateľskú kariéru vydala dvanásť kníh, pričom jej prvá kniha Chuť lesných jahôd debutovala pred jedenástimi rokmi. Autorka po úspechu jej debutu o rok nato vydáva svoju druhú knihu, ktorá nesie názov Priveľa šťastia, ktorej ústrednou témou je nevera.
Knihu Priveľa šťastia som si spolu s knihami Chuť lesných jahôd a Vo víre života vypožičal z knižnice hneď nato, ako som prečítal knihu Vôňa tvojej duše, ktorá sa mne osobne veľmi páčila. Hneď po prečítaní knihy Chuť lesných jahôd, do ktorej som sa ako prvej pustil a ktorá patrí medzi moje najobľúbenejšie od autorky, som neváhal a pustil sa do autorkinej druhej knihy. Keďže sa mi dovtedy páčili všetky autorkine knihy, tak bolo pochopiteľné, že som pri tejto knihe mal enormne vysoké očakávania. No nakoniec som zostal trocha sklamaný.
Druhá kniha Marty Fartelovej rozpráva príbeh manželov Lenky a Gabriela. Dvoch ľudí, ktorí sa spoznali počas Nežnej revolúcie. Gabriel pochádza z jednoduchšej rodiny, zatiaľ čo Lenka z bohatej - jej matka je bohatá a otec komunista. Vzťah Lenkiných rodičov nemožno považovať za nejaký šťastný. Lenkina matka žije s Lenkiným otcom len preto, aby neprišla o svoje majetky. Samozrejme, aj napriek nesúhlasu Lenkiných rodičov sa Lenka a Gabriel vezmú. Žijú si spolu v šťastnom manželstve, pričom sa im narodí aj dcéra Júlia. Samozrejme, nič nie je také ružové, ako sa môže zdať. S príchodom novej ženskej posily do Gabrielovej firmy naberá ich manželstvo nový smer.
Príbehovo ma kniha neohúrila. Spočiatku kniha naplnila moje očakávania, no od polovice knihy to išlo dolu vodou. Zo začiatku ma kniha veľmi bavila, mala rýchly spád a už od začiatku som chcel vedieť, ako sa bude príbeh vyvíjať a posúvať ďalej. No od polovice knihy sa príbeh stále točil len okolo toho istého a nevidel som tam žiaden posun. V skratke, hlavné postavy sa stále navzájom podvádzali bez toho, aby sa dej posúval ďalej. Asi jediná vec, ktorá sa mi na príbehu páčila, boli retrospektívy do minulosti, a to konkrétne do čias Nežnej revolúcie. Pri tejto retrospektíve sa autorke podarilo skvelo zachytiť atmosféru Nežnej revolúcie, ktorá z knihy až sálala.
Hoci ma príbeh sklamal, no nemôžem autorke uprieť to, že píše veľmi jednoducho a pútavo. Práve to je jednou z vecí, na ktorú sa teším vždy, keď si idem prečítať nejakú knihu od autorky. Lenže tam to nekončí. Okrem jednoduchosti písania autorka taktiež brutálne vykresľuje charaktery postáv, čo si u nej nesmierne vážim.
Kniha je veľmi pestrá na postavy. Stretávame sa v nej s manželským párom Gabrielom a Lenkou, ktorí rozprávajú samotný príbeh (každý zo svojho uhla pohľadu), Lenkinými rodičmi, Gabrielovým najlepším kamarátom Jozefom, či Táňou - ženou, ktorá narušila vzťah Lenky a Gabriela. Hoci každá jedna postava bola výnimočná, no mne osobne sa naviac páčili Lenka, Jozef a Gabrielova sestra Anička.
Priveľa šťastia je kniha, ktorú radím medzi taký slabší stred. Pre mňa osobne nezaujímavý príbeh ako tak zachránili povahovo zaujímavé postavy a výborná autorkina štylistika. Zatiaľ čo iné knihy od tejto autorky by som si rád prečítal aj viackrát, pri tejto to hold neplatí. Knihu hodnotím 3/5.
Knihu Priveľa šťastia som si spolu s knihami Chuť lesných jahôd a Vo víre života vypožičal z knižnice hneď nato, ako som prečítal knihu Vôňa tvojej duše, ktorá sa mne osobne veľmi páčila. Hneď po prečítaní knihy Chuť lesných jahôd, do ktorej som sa ako prvej pustil a ktorá patrí medzi moje najobľúbenejšie od autorky, som neváhal a pustil sa do autorkinej druhej knihy. Keďže sa mi dovtedy páčili všetky autorkine knihy, tak bolo pochopiteľné, že som pri tejto knihe mal enormne vysoké očakávania. No nakoniec som zostal trocha sklamaný.
Druhá kniha Marty Fartelovej rozpráva príbeh manželov Lenky a Gabriela. Dvoch ľudí, ktorí sa spoznali počas Nežnej revolúcie. Gabriel pochádza z jednoduchšej rodiny, zatiaľ čo Lenka z bohatej - jej matka je bohatá a otec komunista. Vzťah Lenkiných rodičov nemožno považovať za nejaký šťastný. Lenkina matka žije s Lenkiným otcom len preto, aby neprišla o svoje majetky. Samozrejme, aj napriek nesúhlasu Lenkiných rodičov sa Lenka a Gabriel vezmú. Žijú si spolu v šťastnom manželstve, pričom sa im narodí aj dcéra Júlia. Samozrejme, nič nie je také ružové, ako sa môže zdať. S príchodom novej ženskej posily do Gabrielovej firmy naberá ich manželstvo nový smer.
Príbehovo ma kniha neohúrila. Spočiatku kniha naplnila moje očakávania, no od polovice knihy to išlo dolu vodou. Zo začiatku ma kniha veľmi bavila, mala rýchly spád a už od začiatku som chcel vedieť, ako sa bude príbeh vyvíjať a posúvať ďalej. No od polovice knihy sa príbeh stále točil len okolo toho istého a nevidel som tam žiaden posun. V skratke, hlavné postavy sa stále navzájom podvádzali bez toho, aby sa dej posúval ďalej. Asi jediná vec, ktorá sa mi na príbehu páčila, boli retrospektívy do minulosti, a to konkrétne do čias Nežnej revolúcie. Pri tejto retrospektíve sa autorke podarilo skvelo zachytiť atmosféru Nežnej revolúcie, ktorá z knihy až sálala.
Hoci ma príbeh sklamal, no nemôžem autorke uprieť to, že píše veľmi jednoducho a pútavo. Práve to je jednou z vecí, na ktorú sa teším vždy, keď si idem prečítať nejakú knihu od autorky. Lenže tam to nekončí. Okrem jednoduchosti písania autorka taktiež brutálne vykresľuje charaktery postáv, čo si u nej nesmierne vážim.
Kniha je veľmi pestrá na postavy. Stretávame sa v nej s manželským párom Gabrielom a Lenkou, ktorí rozprávajú samotný príbeh (každý zo svojho uhla pohľadu), Lenkinými rodičmi, Gabrielovým najlepším kamarátom Jozefom, či Táňou - ženou, ktorá narušila vzťah Lenky a Gabriela. Hoci každá jedna postava bola výnimočná, no mne osobne sa naviac páčili Lenka, Jozef a Gabrielova sestra Anička.
Priveľa šťastia je kniha, ktorú radím medzi taký slabší stred. Pre mňa osobne nezaujímavý príbeh ako tak zachránili povahovo zaujímavé postavy a výborná autorkina štylistika. Zatiaľ čo iné knihy od tejto autorky by som si rád prečítal aj viackrát, pri tejto to hold neplatí. Knihu hodnotím 3/5.
Žiadne komentáre:
Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.