Recenzia: Chuť lesných jahôd - Marta Fartelová

AUTOR: Marta Fartelová

NÁZOV: Chuť lesných jahôd

VYDAVATEĽSTVO: Motýľ

ROK VYDANIA: 2007

POČET STRÁN: 199

Terezu jedného rána zobudí naliehavý telefonát, ktorý ju vráti do dávnych spomienok ukrytých v najhlbšom zákutí jej srdca.
Okolnosti ju prinútia odísť do svojho rodiska, kde po mnohých rokoch stretáva svoju prvú lásku Ivana. Konfrontovaná s minulosťou, s pohnutým osudom svojej matky a so silnými emóciami, ktoré nečakane vyplávajú na povrch, zmätene hľadá nový smer svojho života...

Marta Fartelová v súčasnosti patrí medzi moje najobľúbenejšie slovenské spisovateľky. Jej minuloročná kniha Odíď z mojich snov (recenzia TU) sa mne osobne veľmi páčila, no jej predchodkyňa Vôňa tvojej duše (recenzia TU) ma svojím príbehom zasiahla omnoho hlbšie, vďaka čomu som uznal, že Marta Fartelová nie je len taká obyčajná spisovateľka. Práve po prečítaní poslednej spomínanej knihy som okamžite utekal do knižnice a okamžite som si odtiaľ odniesol jej debutový román Chuť lesných jahôd, ktorý bol vydaný pred neuveriteľnými jedenástimi rokmi.

Debutové knihy sú knihy, od ktorých mám vždy najväčšie očakávania. Knihy čítam dva roky, no viem, že množstvo spisovateľov sa stane známymi najmä vďaka svojim prvým knihám, ktoré majú zaujímavý dej a sú skvelo napísané, no už ďalšie ich knihy také dobré nie sú. A keďže mám už čo-to od Marty Fartelovej prečítané a viem, s akou genialitou sú jej knihy napísané, tak som od jej prvej knihy mal priam obrovské očakávania.
Hoci som knihu začal čítať niekoľko dní na to, ako som si ju doniesol domov, no neprečítal som ju na jeden záťah. Málo voľného času a nechuť čítať knihy ma prinútili knihu odložiť na istý čas. No všetko sa to zmenilo pred niekoľkými dňami, kedy som knihu znova zobral do ruky a nevedel som ju z nej pustiť. Samotný dej ma zaujal natoľko, že som musel knihu čo najskôr dočítať a zistiť, ako sa to všetko skončí. Možno povedať, že ma kniha vytiahla z čitateľskej krízy.

Hlavná postava Tereza si žije samotárskym životom v meste, izolovaná od svojej rodiny a minulosti. Pracuje ako advokátka šestnásť hodín denne sedem dní v týždni. Jedného dňa však Terezu prekvapí nečakaný telefonát, v ktorom sa dozvedá, že jej zomrel otec, a tak je Tereza nútená vrátiť sa do svojej rodnej dediny, v ktorej si neprežila veľmi pekné detstvo. V dedine Tereza stretáva Ivana - svoju prvú lásku. Tereza postupne prichádza na to, že práca a nezáväzný sex s jej kamarátom nie sú všetko, a tak zmätene hľadá nový zmysel jej života.

Dejová línia knihy nie je vôbec zložitá. Ide o jednoduchý príbeh, ktorý neobsahuje žiadne zbytočné opisy či udalosti. Autorke sa podarilo do 200-stranovej knihy vtesnať príbeh, ktorý môže zaujať široké spektrum čitateľov. Kniha je tak, ako väčšina autorkiných kníh, písaná jednoducho a pútavo, pričom sa vám strany budú pretáčať jedna radosť. Čo sa mi na tejto knihe páčilo, bolo to, že autorka sa počas príbehu nevracia spätne k udalostiam, ktoré sa udiali počas príbehu, ako to zvyknú robiť niektorí spisovatelia. Autorka ukončuje jednu udalosť, pričom sa okamžite vrhá na ďalšiu, no k tej predchádzajúcej sa už nevracia. Ja osobne som bol po prečítaní knihy veľmi milo prekvapený z toho, koľko dôležitých udalostí sa podarilo autorke vtesnať do tak "krátkeho" príbehu.

Spomínal som to už v predchádzajúcich recenziách na knihy od Marty Fartelovej, no budem musieť to spomenúť aj teraz. Vykresľovanie postáv je autorkina parketa. Proste, toto je vec, ktorá ide autorke dokonale. Vždy, keď siahnem po nejakej autorkinej knihe, tak ako prvá vec, na ktorú sa najviac teším, sú práve postavy. V jej knihách je skvelo vidieť to, ako sa autorka vo vytváraní, vykresľovaní a v postupnom vyvíjaní postáv vyžíva. Osobne som veľmi zvedavý na to, ako sa autorka popasovala s postavami aj v jej ďalších knihách.
V tejto knihe mne osobne najviac učarovali postavy, ako teta Evka, Tereza, Ivan, Terezina mama a Terezina babka. Samozrejme, tých postáv je v knihe omnoho viac, no tieto mne osobne najviac učarovali. Jednak to asi bolo aj tým, že šlo o kladné postavy a jednak aj tým, že z nich vyžarovalo niečo, vďaka čomu som si ich obľúbil.

Pri tejto knihe platí pravidlo: "Nesúď knihu podľa obalu." Hoci je obálka jedna obrovská katastrofa, zato príbehovo je kniha vynikajúca. Skvelý príbeh, ktorý bol zasadený do skvelého prostredia, veľmi zaujímavé postavy, ktoré boli pekne vykreslené, či množstvo zaujímavých udalostí, ktoré sa počas knihy odohrali. Toto všetko ponúka kniha Chuť lesných jahôd. Knihu hodnotím 5/5.