Pýtam sa - Simona Rošková

Simona Rošková je slovenská knižná blogerka a spisovateľka, ktorá minulý rok debutovala knihou Nechcem počuť tvoj plač. Jej kniha sa venuje téme psychického prežívania a zložitých zmien v správaní žien trpiacich popôrodnou depresiou. Hoci ide o prvotinu, kniha aj tak zaznamenala medzi čitateľmi veľký úspech. V novom dieli Pýtam sa, sa autorka rozrozprávala o svojej ceste k blogovaniu a písaniu kníh, jej koníčkoch a pripravovanej druhej knihe.

Dobrý deň, Simona! Najprv sa nám všetkým v krátkosti predstavte a popíšte nám, čomu sa venujete.

Dobrý deň. V prvom rade ďakujem za oslovenie a za možnosť, že čitatelia sa môžu opäť niečo o mne dozvedieť. V prvom rade som mama dvoch detí, potom manželka, blogerka, redaktorka a nakoniec autorka. Milujem svoju rodinu a chvíle s nim strávené. Milujem daždivé dni, lebo vtedy môžem presedieť s knihou celý deň. Mám rada literatúru, more, som závislá na káve a čokoláde. Neznášam závisť, klamstvá, falošných ľudí a diéty. Obľubujem pohodu, posedenia s priateľmi a sivú farbu.

Ste spisovateľkou, no v knižnej sfére ste skôr známejšia ako blogerka. Ako vznikol nápad začať písať o knihách?

Keďže som veľa čítala, chcela som sa so svojimi dojmami podeliť aj s inými čitateľmi. Spočiatku som svoje krátke postrehy uverejňovala na sociálnej sieti. Dostalo sa mi veľkej podpory a hlavne mnoho slovenských autorov ma v tomto smere nakoplo, aby som si založila vlastný blog. Najprv som si prešla rôznymi portálmi ako Čítaj to či Plutonium.sk. Dva roky som publikovala na Sme blogu, no chcela som čitateľom prinášať viac ako len recenzie a tam som sa nemohla viac realizovať. A tak vznikla Literárna lekáreň u Simony.

Váš blog, ktorý nesie názov Literárna lekáreň u Simony, je poňatý veľmi svojským štýlom. Ako Vás napadlo písať recenzie takýmto štýlom?

Nápad s blogom nebol prvoplánový a hlodal vo mne už dlhší čas. Mala som pocit, že všetky blogy sú v podstate rovnaké a ja som sa chcela odlíšiť. Predsa len už nemám dvadsať ako väčšina mladých blogerov. Inšpirovala som sa knihou Levanduľová izba. Množstvo ľudí berie knihu ako liek na svoje každodenné starosti či radosti. Chcela som čitateľom danú knihu priblížiť aj z inej stránky. Myslím, že tento nápad sa vydaril, pretože Literárna lekáreň je stále obľúbená a navštevovaná, z čoho mám nesmiernu radosť, lebo v dnešnej dobe už málo ľudí blogy číta.

Vaša debutová kniha Nechcem počuť tvoj plač uzrela svetlo sveta minulý rok. Aký to bol pocit, keď Vám vydavateľstvo oznámilo, že Vám vydajú knihu?

Bol to nezabudnuteľný pocit. Vrátila som sa z dovolenky a konateľ spoločnosti ma prekvapil, že rukopis, ktorý dostal, dal prečítať piatim ľuďom a všetkým sa páčil, tak sa rozhodli, že ho vydajú. V tom momente som sa musela priznať, že knihu som napísala ja.

Pracujete vo vydavateľstve Taktik, v ktorom vyšla aj Vaša kniha. No bolo vydavateľstvo Taktik prvým vydavateľstvom, do ktorého ste zaslali rukopis? Alebo ste to skúšali aj u väčších vydavateľstiev?

Áno, vydavateľstvo Taktik bolo prvé vydavateľstvo, kde som rukopis zaslala. Nemala som však žiadnu protekciu. Rukopis som zaslala pod iným menom a potom som odišla na dovolenku. Po skončení dovolenky ma čakalo príjemné prekvapenie.

Kniha Nechcem počuť tvoj plač poukazuje na psychické prežívanie a zložité zmeny v správaní žien trpiacich popôrodnou depresiou. Ako Vás napadlo napísať takýto príbeh?

Prišlo to úplne spontánne. Ľudia v mojom okolí, hlavne mamičky, mali podobné problémy. V tom čase som v jednom kuse počúvala trápenia mamičiek a vtom mi napadla myšlienka, že by som mohla z vypočutého napísať knihu.

Knihám sa venujete rôznou formou. Či už ich recenzovaním alebo aj ich písaním. No ako u Vás vznikla láska ku knihám?

Ku knihám som inklinovala od útleho detstva. Už na základnej škole som bola vždy na konci školského roka vyhlásená za najväčšieho knihomoľa v počte prečítaných kníh. Neskôr som pravidelne navštevovala knižnice a potom v dospelosti som si knihy kupovala. Kupujem ich stále na kvantá, nikdy nemám dosť. Som jednoducho na knihách závislá. Je to diagnóza na celý život, ktorej sa nechcem zbaviť. Neviem si predstaviť život bez kníh. Ročne ich prečítam stovku.

Aké sú Vaše najobľúbenejšie knižné žánre? Máte aj nejakých obľúbených autorov?

Nemám vyhranený žiadny žáner. Posledné roky sa viac zameriavam na zahraničnú literatúru ako sú trilery a kriminálky, no veľmi lipnem aj na knihách s vojnovou tematikou, ale nepohrdnem ani historickým románom či biografiou. Obľúbených autorov mám viac, je ťažké zamerať sa len na jedného. Spomeniem len niektorých. Mám rada diela od Kena Folleta, Sebastiana Fitzeka, Harlana Cobena, Khaled Hosseini, či Samuela Bjorka a M.J.Arlidga. Teraz som namotaná na Elenu Ferrante a Angelu Marsonsovú.

Sú aj nejaké žánre alebo spisovatelia, ktorých nemusíte?

Veľmi rada dám šancu aj neznámym autorom, pokiaľ ma kniha zaujme. Jediné, čo nečítam sú fantasy a sci-fi romány.

Ak sa nevenujete písaniu kníh a recenzií, čo robíte vo voľnom čase? Aké sú Vaše koníčky?

Som dosť energický a neposedný človek. Vždy musím niečo robiť. Rada trávim čas na chate, kde si každý rok zveľaďujem záhradku. Občas si idem zabehať alebo zacvičiť do posilňovne. Rada cestujem a objavujem na Slovensku hrady a zámky. Veľa času trávim aj s priateľmi, venujem sa deťom a, samozrejme, veľa čítam.

Pracujete na novej knihe? Ak áno, kedy by sme ju mohli očakávať? Akej téme sa bude kniha venovať?

Áno, pomaly píšem druhú knihu. O čom bude, to si ešte nechám pre seba. Nikam sa neponáhľam, no keď budem vedieť dátum vydania, určite dám čitateľom vedieť.

Máte nejaké rady pre začínajúcich spisovateľov?

Nemám žiadne rady. Nie som spisovateľka, ktorá má na svojom konte desiatky kníh a bude niekoho poúčať. Veď aj som vlastne začiatočník. Jedna kniha zo mňa spisovateľa nerobí. Ak niekto vidí zmysel v písaní a baví ho to, či chce čitateľom zanechať nejaký odkaz, nech pokračuje. Keď to vyšlo mne, určite sa to podarí aj tomu, kto má obavy a v šuplíku schováva niečo napísané. Treba si len veriť, veľa čítať a písať. Inú radu nemám.

Kde všade Vás môžeme na internete nájsť?

Na sociálnej sieti mám skupinu Knihy sú mojou súčasťou a stránku, ktorá podlieha blogu pod rovnakým názvom Literárna lekáreň u Simony a už spomínaný blog.