Pýtam sa - Zuzka Šulajová

Zuzka Šulajová je jednou z najznámejších slovenských spisovateliek. Jej knižná séria Džínsový denník v dobe svojho vydania spravila medzi slovenskou mládežou obrovský rozruch. Lenže aj v súčasnosti sa jej knižná séria teší množstvu čitateľov. Autorka, ktorá je považovaná za objav roka 2007 vydavateľstva Slovenský spisovateľ sa v novom dieli Pýtam sa rozrozprávala o sebe, svojej tvorbe a o ďalších veciach. 

Dobrý deň, Zuzka! Najprv sa nám všetkým v krátkosti predstavte a popíšte nám, čomu sa venujete.

Hovorí sa, že som objav roka 2007 vydavateľstva Slovenský spisovateľ, ktoré sa v čase, keď sa ešte slovenskí spisovatelia netešili takému rozmachu ako dnes, nadchlo pre moje dielko o prváčke na gymnáziu. Tak vznikol Džínsový denník a ja odvtedy doslova sedím vo vlaku a veziem sa na trati, ktorá ma uniesla. Denníkov je zrazu šesť + jeden bonusový a mám ešte dva samostatné romány pre mladých Ako z románu a Dievča z minulosti.

Vaše spisovateľské začiatky siahajú do tínedžerských čias. Ako ste sa vlastne dostali k písaniu kníh?

Je to veľmi prozaické. Kamarátka z triedy na základnej školy ma presvedčila, aby sme si pod vianočný stromček napísali príbehy z prostredia našej školy. Vtedy som zistila, že ma písanie baví. Píšem teda zhruba od 13 – 14 rokov... a bez prestávky. Najdlhšia pauza bola 10 mesiacov, keď som 9 mesiacov žila v Austrálii a spisovateľský svet som zo svojho života značne vytesnila.

Na Slovensku ste zaznamenali obrovský úspech vďaka sérií Džínsový denník. Ako vlastne vznikol nápad napísať takýto príbeh?

Tiež som zbožňovala denníky, no u nás neexistoval žiadny autor, ktorý by niečo také napísal. Čítala som teda len tie americké a veľmi ma neuspokojovali. Zdali sa mi byť nereálne a navyše spôsob života aj školský systém je až príliš odlišný od toho nášho. Chcela som len skúsiť, či sa dá veselý, vtipný denník s nejakou zápletkou (aby to nebolo také priamočiare) napísať aj na slovenský spôsob. V živote mi však nenapadlo, že by to raz mohlo vyjsť. Písala som ho doslova na kolene, dej sa rozvíjal za pochodu a okrem toho, že hlavná hrdinka Paula sa má v závere dať dokopy s istým chalanom, som netušila, o čom to bude. Skrátka to bolo len také písanie do zásuvky.

Do akej miery je Džínsový denník podobný Vášmu stredoškolskému životu?

Fúúú... 20 – 30% maximálne, aj to je možno veľa. Zážitky sú poprepájané aj so zážitkami zo základnej školy a mnohé sú čisto fiktívne. To isté sa týka postáv.

Džínsový denník je šesťdielnou sériou, pričom séria má aj jedno voľné pokračovanie z pohľadu Lukáša. No bolo Vaším zámerom napísať sériu, ktorá má toľko dielov? Alebo stoja za tým Vaši čitatelia?

Obviňovať treba jedine čitateľov, ja som vinná iba slabou vôľou :D Nechcela som veľmi písať pokračovanie, ale napokon som si povedala, že dobre, dovolím Paule aspoň ukončiť gymnázium – to bola tretia časť. Tým to malo skončiť. Po návrate z Austrálie sa tlak zväčšil, urobila som teda kompromis – prierez prvými tromi časťami z pohľadu chlapčenskej postavy. Teda ide o ten istý príbeh, ale v inej rodine a s iným charakterom – Džínsový denník Lukášovými očami. Myslím, že to osvetľuje množstvo situácií. Denník je predsa len silne subjektívna záležitosť, teda všetko sa vníma Paulinými očami a čitateľ nemá príliš možnosť pozrieť sa na niečo objektívne.

Džínsové denníky neboli populárne len v minulosti, ale aj v dnešnej dobe si nájdu množstvo mladých čitateľov. Čím to podľa Vás je?

Ich realistickosťou a aktuálnosťou. Deti rastú, dorastajú a odznova zažívajú to, čo sme si zažili my starší. Je to taký večný kolobeh života, a teda aj tieto knihy si vždy nájdu svoju novú cieľovú skupinu.

Okrem Džínsových denníkov ste napísali aj dve úplne iné knihy, a to "Dievča z minulosti" a "Ako z románu". Lenže o týchto knihách sa až tak nehovorí v porovnaní s denníkmi. Myslíte si, že Vaše budúce knihy prekonajú úspech denníkov?

Ťažko povedať. Možno nie. A ani nemám tie ambície. Denníky sú kapitola sama o sebe, ak budem písať, tak niečo iné. Iný žáner... alebo pokojne aj znovu mládežnícky, ale nerada by som napísala čosi, čo by sa nejako podobalo denníkom. Práve preto, aby to nevyzeralo, že opakujem sama po sebe. Hoci vydavateľstvo má na to, pochopiteľne, úplne iný názor.

A čo Džínsové denníky vo filmovej podobe? Neplánuje sa sfilmovanie niektorej z kníh?

Neplánuje sa, denníky sú asi príliš slušné a nezáživné pre filmárov dnešnej doby :)

Bolo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ prvým vydavateľstvom, kde ste posielali rukopis Džínsového denníka, alebo ste to skúšali aj u iných vydavateľstiev?

Skúšala som to aj v Ikare a Slovarte :) Ale nepamätám si presne, ako to bolo. Mám dojem, že som všetky tri vydavateľstvá oslovila naraz a Slovenský spisovateľ zareagoval mimoriadne rýchlo. Ostatné vydavateľstvá sa neozvali, aspoň mi odpadla nepríjemná povinnosť vysvetliť, že vydavateľa už mám. Správne by sa totiž rukopisy mali posielať do vydavateľstiev po jednom. Ale to mi vtedy nenapadlo. Nepovažovala som za možné, že by mi mohla nejaká kniha vyjsť. Šlo mi skôr o to, čo mi nedajú nejakú odbornú spätnú väzbu, než o vydanie knihy. Mimochodom, trvalo ešte 6 rokov, kým som sa na rovinu začala priznávať, že vôbec píšem...

Kto ako úplne prvý číta Vaše knihy?

Moja mama.

Dávate jej knihu na prečítanie už počas písania alebo až keď je hotová?

Ako kedy, často aj popri písaní, aby mi povedala, či z toho niečo bude a ako jej to znie.

Lákala Vás práca spisovateľa už od detstva? Alebo to prišlo omnoho neskôr?

Kdeže. Mala som 13 / 14, keď mi kamarátka na základnej škole navrhla, aby sme si na Vianoce pod stromček vzájomne napísali knihy o našej triede. No a vtedy som zistila, ako ma to baví a už som písať neprestala. Aj dovtedy som večne niečo vypisovala – denník, lístočky s touto kamarátkou, mali sme zošit plný vážnych otázok :D Písala som si rôzne myšlienky, hodnotenie prečítaných kníh, videných filmov, atď.

Je nejaký knižný žáner, podľa ktorého by ste chceli napísať ďalšiu knihu?

Historický román, krimiromán...

Veľmi by ma zaujímalo, aký máte vzťah ku knihám z pohľadu čitateľa. Ako ste sa dostali ku čítaniu kníh a aké sú Vaše najobľúbenejšie knižné žánre? Máte aj nejakých obľúbených autorov?

K čítaniu kníh som sa dostala ako každý, koho k tomu rodičia viedli. Ako malú ma fascinovalo, že ockovi len behajú oči po riadkoch a bezhlasne číta. Nechápala som to. Často a veľa mi čítali pred spaním, unavovalo to skôr ich, než mňa, myslím, že som nikdy nezaspala. Vždy som veľa čítala, ale sú aj ľudia, čo ma s počtom prečítaných kníh strčia do vrecka.

Ja som už dospelá, takže svoj mládežnícky žáner dávno nevyhľadávam :) Čítam trilery, detektívky, historické romány, romány (nie romance), nepohrdnem ani fantasy a vyhovuje mi literatúra faktu. Páčia sa mi knihy, ktoré vychádzali kedysi. Dnes sa už píše tak nejako od buka do buka, vtedy mali knihy úroveň a autori skutočne vedeli, o čom píšu, nevycucali si dej z prsta. Podotýkam, že tým nemyslím všetky súčasné knihy.

Z autorov spomeniem Maríju Jurić Zagorku, Agathu Christie, Pavla Dvořáka a jeho ženu Danielu Dvořákovú, Terryho Pratchetta, Jo Nesba, Jussi Adlera Olsena, Michaela Hjorta & Hansa Rosenfeldta, Jefferyho Deavera, J. K. Rowlingovú, J. R. R. Tolkiena, Colleen McCulloughovú, Leva Nikolajevič Tolstoja, Juraja Červeňáka (Báthory séria) atď.

A naopak, ktoré žánre/autorov zasa nemusíte?

Ľúbostné romance, také tie ženské romány. Autorov nemenujem, nechcem urážať. Alebo priznám aspoň Daniela Silvu. Nesmierne ma irituje.

Čítate skôr slovenských alebo zahraničných autorov?

Zahraničných jednoznačne.

Ak nečítate alebo nepracujete na svojej knihe, čo robíte vo voľnom čase? Aké sú Vaše koníčky?

Výlety po Slovensku so psíkom... Ak je zima, rada pečiem, rada aj vyšívam, len keby čas bol. A práve nedostatok času je kameň úrazu, nestíham príliš žiadne koníčky...

Pracujete na novej knihe? Ak áno, kedy ju môžeme očakávať a o čom bude?

Nerada sa vyjadrujem k niečomu, čo nie je aspoň na 80 % isté, takže nechám otázku nezodpovedanú.

Máte nejaké rady pre začínajúcich spisovateľov?

Treba veľa, veľa, veľa čítať, a to rôzne žánre. Nepreháňam. A to, čo napíšete, odložte aspoň na rok. Pozrite si to výhradne až po roku. Sami zistíte, ako sa váš pohľad na rukopis zmení. Uvidíte, či za to stojí a ľahšie ho opravíte. To je najlepšia rada, ktorú som dostala ja, keď som mala 16 rokov a dala som len tak posúdiť jednu zo svojich vtedy písaných knižiek.

Kde všade Vás môžeme na internete nájsť?

Len na Facebooku. A inak už iba ohromné množstvo poskytnutých rozhovorov :)