Pýtam sa - Ivana Ondriová

januára 18, 2019
Slovenský knižný trh sa za posledné roky rozrástol o veľké množstvo zaujímavých spisovateľov. Medzi nich patrí určite aj Ivana Ondriová, ktorá debutovala v roku 2012 knihou "Detský plač v podkroví". Od tej doby autorka vydala veľké množstvo kníh, z ktorých jej jedna vyšla aj pod pseudonymom. Zaujíma vás, prečo sa tak autorka rozhodla, či čo jej dalo písanie kníh do života? To sa dozviete nižšie.


Dobrý deň, Ivana! Najprv sa nám v krátkosti predstavte a popíšte nám, čomu sa venujete.

Pochádzam zo Stropkova, no už dvanásť rokov žijem s manželom a svojimi dvomi deťmi v Prešove v malom domčeku na kopci. Po rokoch práce v oblasti obchodu a marketingu som momentálne na rodičovskej dovolenke so synčekom Timotejkom, vlastne sa mi už tá končí, no ešte chvíľu doma s malým zotrvám...

K písaniu kníh ste sa nedostali len tak. Určite veľkú úlohu v tom zohrala aj Vaša láska ku knihám. Ako ste sa vlastne dostali k čítaniu kníh?

Písanie ma chytilo už na základnej škole. Boli to také malé pokusy do školských zbierok a časopisov, až neskôr na strednej ma to chytilo natoľko, že moje kroky viedli k štúdiu masmediálnej komunikácie a neskôr k práci v novinách. Čo si ale pamätám, skutočne prvé kontakty s knihou boli práve tie čitateľské, čítala som extrémne veľa, až si rodičia mysleli, že nie som celkom v poriadku :D. Nikam som nechodila, žiadne diskotéky a podobne, len čítala a nasávala... Dodnes mi to samotárstvo ostalo.

A nemáte chvíle, kedy ľutujete, že ste svoje tínedžerské obdobie strávili nad knihami?

Vôbec. Ani s odstupom času a x rokov :D. Som introvert milujúci samotu, ticho, doslova osamotené miesta a rokmi sa mi to len potvrdilo :-). Dokonca snívam o kopaničke. Takže pre mňa nič lepšie ako knihy ani neexistuje.

Aké sú Vaše najobľúbenejšie knižné žánre? Máte aj nejakých obľúbených autorov?

Momentálne po rokoch zamilovaných, sladkých románov vyhľadávam skôr napätie a drámu. Milujem Fieldingovú a hlavne Tess Gerritsenovú. Práve mám doma z knižnice požičané až tri jej knihy :D.

Nájdu sa medzi všetkými knižnými žánrami aj také, ktoré nemusíte?

Určite áno. Filozofia, psychológia, koučing a podobne... Ja si chcem pri knihe oddýchnuť, nie sa trápiť, takže toto vôbec nečítam :D.

Ako vznikol nápad písať knihy?

No... pamätám sa, že prvý román som napísala už ako pätnásťročná. Na mamkinom starom písacom stroji. Dodnes je niekde v pivnici. Úctyhodných dvedstodvadsať strán na stroji. Nápad vo mne zrejme driemal veľmi, veľmi dlho. Keď niekto veľa číta a má pozitívny vzťah k písaniu a slovenskému jazyku, akosi to k tomu prirodzene vedie.

Hoci v súčasnosti píšete knihy viacerých žánrov, známou ste sa stali najmä vďaka románom pre ženy. Prečo ste sa rozhodli písať práve tento žáner?

Pretože toto sa z môjho pohľadu píše ľahšie ako napríklad fantasy, sci-fi, alebo hoci aj historická romanca. Také tie zaužívané témy, ktoré sú všade na okolí, s ktorými sa každý stretáva a môže sa v nich nájsť. Iné je písať historické romány, kde je potrebné štúdium, alebo napríklad aj detektívku, kde musí človek poznať pozadie fungovania rôznych príslušných inštitúcií (polície, súdnictva atď.) Ja presne tak, ako pri čítaní kníh, aj pri písaní relaxujem. Preto ani nemôžem písať niečo, čo by si vyžadovalo náročnú prípravu :-). 

Publikovali ste veľké množstvo kníh. Nájde sa medzi nimi aj nejaká Vaša obľúbená?

Určite áno. Vôňa neba... A Značka neľúbená. Tie sa mi písali fantasticky.

Vaše posledné dve knihy sú z tak trocha iného súdka. Nie sú to romány pre ženy, ale trilery. Čo Vás viedlo k presedlaniu na iný žáner?

Potrebovala som reset. Doslova zmenu, aby mi z toho nepreskočilo :D. Podľa mňa sa veľmi ťažko píše xy príbehov toho istého žánru. Mala som pocit, že je už všetko napísané, vypovedané, že je to už klišé, nevera sem, nevera tam, tu nehoda, tam láska a podobne. Potrebujem sa pri písaní cítiť dobre, plná energie, na písanie sa musím tešiť a musí mi robiť radosť. Tie zaužívané témy o láske ma tak trochu tešiť prestali. Mala som potrebu ich okoreniť. Ale vlastne aj v mnohých mojich predchádzajúcich románoch sa skĺbila láska s drámou a nebolo to len sladké čítanie o vzťahoch. Ibaže teraz som to okorenila trochu viac.


Jednu z týchto kníh ste dokonca vydali pod pseudonymom. Prečo ste sa tak rozhodli? Obávali ste sa toho, aké by boli reakcie na knihu?

Vôbec nie. Bolo to preto, lebo mám potrebu veľa písať. A chcela som skúsiť niečo nové, kde sa môžem trochu odviazať :-).

Plánujete aj naďalej publikovať knihy pod pseudonymom?

To sa ešte uvidí :D. Asi aj áno, ak bude záujem :-) a bude sa to páčiť čitateľom. Je to parádny únik a dobrá terapia. A hlavne žánrová zmena a viac možností odpútať sa od nejakých štandardov.

Plánujete sa v budúcnosti znova vrátiť k románom pre ženy?

Vlastne sa k nim postupne vraciam, akurát už budú akčnejšie, možno viac mysteriózne. A hlavne, popri nich sa zameriam aj na tvorbu pre deti, čo mi poskytne práve ten prepotrebný únik. Prvá lastovička z tohto žánru sa už chystá von, takže ma to motivuje písať pre deti ďalej. Pre také tie desať a viac ročné :D, presne, ako mám ja doma.

Čo Vám dalo písanie kníh do života?

Slobodu. Presne to, čo viacerí hľadáme, niečo, čo bude len moje, skutočné hobby, ktoré nebude iba párdňové, ale nadlho. Niekto je v záhrade, iný športuje, cestuje, pečie, ja píšem... A novú skúsenosť. Ako to chodí, aké je vnímanie čitateľov, ako to celé u nás funguje, koľko možností mi to otvára v podobe nových kontaktov.

Inšpirujete sa pri písaní kníh aj skutočným životom, alebo sú príbehy len výplodom Vašej fantázie?

Fantazírujem, aj keď jasné, že v každej mojej knihe je niečo videné, počuté i prežité či odžité.

Hoci ste stálou spisovateľkou vydavateľstva Motýľ, Vaša úplne prvá kniha vyšla v inom vydavateľstve. Prečo ste sa rozhodli zmeniť vydavateľa a prečo je to práve Motýľ?

Z jednoduchého dôvodu, pretože moje ďalšie písanie po prvotine Detský plač v podkroví danému vydavateľstvu nie celkom sadlo. Skôr preferovali skutočné príbehy a možno aj menej sladké. Tak som to skúsila inde. A Motýľ bol tou najlepšou voľbou, nakoľko presne na tento žáner sa zameriavali i zameriavajú... Presne v tomto vydavateľstve sa snúbi skvelá spolupráca so skvelým výsledkom a hlavne tam vládne rodinná atmosféra. To je pre mňa rozhodujúce.

Niektoré Vaše knihy sa dočkali aj českého prekladu. Bolo to práve vydavateľstvo, ktoré Vás oslovilo s ponukou na preklad, alebo ako to vlastne bolo?

Áno, bolo to nakladateľstvo Baronet, ktoré mi navrhlo spoluprácu a odštartovalo ma aj v Čechách, za čo som im veľmi vďačná. Pán Kaps, ktorý ho zastupuje, môjmu písaniu od začiatku veril a neuveriteľne ma v ňom povzbudzoval. Dal mi zelenú vlastne ešte v čase, kedy mi na Slovensku nevyšla ani jedna kniha a to veľa zahraničných nakladateľstiev nerobí.


Plánujú sa do češtiny preložiť aj ďalšie Vaše knihy?

Áno. Už tento rok vyjdú v češtine hneď dva moje romány, čo ma nesmierne teší, lebo ma  to znovu naštartovalo a povzbudilo. Bolo to moje veľké prianie :-) Ešte nešpecifikujem viac, zmluva s českou stranou mi to nepovoľuje :D.

Čo robí Ivana Ondriová vo voľnom čase, keď nepíše?

Všetok voľný čas venujem jedine písaniu. Vlastne ho mám tak málo, že i píšem len veľmi málo. Možno hodinku, dve denne. Niekedy som to robila i po nociach, teraz už popri dvoch deťoch nevládzem, keď konečne zaspia, väčšinou si vezmem do ruky knihu a pri tej pomaly zadriemem :D. Všetko ostatné, čo niekto považuje za hobby, robím za pochodu s deťmi :D. Pečiem, záhradníčim...

Pracujete na novej knihe? Ak áno, akého žánru kniha bude? Vedeli by ste nám o nej niečo povedať?

Áno. Priznám sa, že momentálne ma baví práve písanie pre tých menších, takže si to tak striedam. Román pre dospelých by som nazvala drámou dvoch sestier, z ktorých jedna sa po tragickom, smutnom detstve dokázala zaradiť do života, teda aspoň na prvý pohľad a tá druhá nie. Trpí stále... Prejde pár rokov a zlo, ktoré poznačilo ich detstvo útočí znovu. Či a ako sa s ním Anna s Luciou vysporiadajú, to si zatiaľ nechám pre seba.

Máte nejaké rady pre začínajúcich spisovateľov?

Nevzdávať sa, popracovať na dobrej slovenčine a skúšať, skúšať skúšať... Ak príde negatívna odpoveď, skúsiť to opäť s niečím novým. Ja sama som bola trikrát odmietnutá, než prišlo pozitívne vyjadrenie. Neodradilo ma to. Nikdy som si nemyslela, že moje písanie je top a ak ma nechcú, chyba je v nich a nie vo mne a mojich písmenkách. Napísala som zakaždým niečo nové a opäť skúsila šťastie. A potom to prišlo...

Kde všade Vás môžeme na internete nájsť?

Na všetkých internetových knižných portáloch, v internetových kníhkupectvách, na niektorých blogoch, na facebooku :-).


1 komentár:

  1. Interesujące że Słować tak lubią czytać, u Nas pomału zaczyna to rozwijać się.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.

Používa službu Blogger.