Recenzia: Boh plače potichu - Hana Repová
AUTOR: Hana Repová
NÁZOV: Boh plače potichu
VYDAVATEĽSTVO: MERIDIANO-press / Moderné romány
ROK VYDANIA: 2017
POČET STRÁN: 368
Anna sa zo všetkých síl snaží vyrovnať s bolestnou skutočnosťou, ktorá nečakane zasiahne do jej a Everettovho života. Oporou v ťažkých chvíľach je jej Stela, priateľka, akú by si želala mať každá z nás a Everettov najlepší priateľ Philip. Do vzájomne poprepletaných osudov štyroch hlavných hrdinov však vstupujú city a ich priateľstvo musí čeliť realite života.
Anna, Stela, Everett a Philip sú ale pevne odhodlaní zotrvať spolu.
Dojímavý dvojdielny román zo súčasnosti o ľuďoch, ktorých navždy spojilo neviditeľné puto pevného priateľstva je úprimnou spoveďou o tom, že na to, aby sme boli v živote šťastní, musíme vedieť predovšetkým dávať.
Hana Repová debutovala v roku 2017 knihou Boh plače potichu. Od tej doby sa autorke podarilo vydať ďalšie dve knihy, a to: Boh plače potichu II a Ak mi dovolíš. S celkovým počtom troch kníh je Hana Repová jednou z najobľúbenejších slovenských spisovateliek súčasnosti. Musím sa priznať, že autorkine knihy ma lákali už dlhšiu dobu a to najmä vďaka obálkam, ktoré sú proste nádherné. Lenže počas čítania knihy som zistil, že kniha nie je nádherná len navonok, ale aj po príbehovej stránke.
Celý dej knihy Boh plače potichu sa točí okolo štyroch postáv - Anny, Stely, Everetta a Philipa. Samotný príbeh začína v dobe, kedy sa Anna snaží vyrovnať so stratou svojej dcéry. Práve v tej dobe sa v jej živote znova objavuje Everett - muž, ktorý bol dlhú dobu súčasťou života Anny, no náhle zmizol. Aj napriek tomu, že sa Everett vrátil, Anna sa z jeho návratu neteší. Je na tom ešte horšie a jediné osoby, ktoré jej pomáhajú v týchto ťažkých chvíľach, sú Stela a Philip. Lenže, naskytá sa tu jedna otázka. Je Anna ochotná postaviť sa zoči-voči svojej minulosti?
Aj napriek tomu, že sa mi kniha páčila, spočiatku to tak nebolo. Samotný príbeh mi zo začiatku prišiel veľmi málo uveriteľný a dalo by sa povedať, že príbehu chýbali akési udalosti, ktoré by mu dodali na dôveryhodnosti. A tieto pocity vo mne pretrvávali prvých sto strán. Čítanie ma nebavilo a s každou pribúdajúcou stranou som bol čoraz viac sklamaný. No potom sa stalo čosi, čo výrazným spôsobom ovplyvnilo moje nadchádzajúce pocity z knihy. Príbeh ma z ničoho nič začal baviť, až som nedokázal pustiť knihu z rúk. Bolo to najmä vďaka tomu, že v knihe sa začali diať čoraz viac zaujímavejšie a napínavejšie udalosti, vďaka čomu som chcel mať knihu čo najskôr prečítanú a zistiť tak, ako sa to všetko skončí.
Hoci mal príbeh na začiatku menšie "muchy", no nemôžem autorke uprieť to, že veľmi dobre spracovala samotnú tému knihy. Strata milovaného dieťaťa je veľmi smutná udalosť, a preto ma prekvapilo, ako dojímavo ju autorka naservírovala čitateľom vo svojej knihe. Čiže, ak si plánujete knihu prečítať, tak len s balíkom vreckoviek.
No kniha nie je len smutná. Kniha obsahuje aj kopec vtipných udalostí, z ktorých sa budete zaručene smiať. Dalo by sa povedať, že toto je jedna z tých kníh, pri ktorej čítaní budete mať chuť sa smiať a plakať zároveň.
Boh plače potichu je kniha, ktorá nemá veľmi veľa postáv. Počet postáv možno spočítať na prstoch oboch rúk, no podľa mňa je to obrovská výhoda knihy. Tým, že má kniha veľmi málo postáv, o to skôr si zapamätáte ich mená a vďaka tomu si omnoho skôr vytvoríte vzťah k niektorej postave. Čo sa týka mňa, spomedzi všetkých postáv som si najviac obľúbil práve Philipa. Bolo to najmä preto, pretože Philip pôsobil ako nestranná postava, ktorá sa snažila o to, aby sa Anna a Everett uzmierili. No Philip nebol jediná postava, ktorá ma zaujala. Okrem neho ma taktiež zaujala aj Anna a Stela. Zatiaľ čo Stela ma zaujala svojím správaním, Anna si ma získala tým, ako sa vyrovnala so svojou ťažkou minulosťou.
Hana Repová píše geniálne. Kniha bola napísaná jednoducho, no zároveň aj pútavo a dokonca aj dojímavo. Autorka sa v knihe vyhrala so slovami tak, až samotná kniha pôsobí omnoho umeleckejšie. Ale to nie je všetko. Autorka taktiež veľmi pekne vykreslila charaktery postáv, vďaka čomu postavy nepôsobia "umelo", ale majú v sebe čosi, čo ich robí omnoho ľudskejšími.
Boh plače potichu bolo zaujímavé čítanie. Zo začiatku ma kniha neohúrila, no s pribúdajúcimi stranami si ma príbeh získal čoraz viac a viac. Veľmi dobre napísaný príbeh so zaujímavými postavami dopĺňa nádherná obálka. Knihu hodnotím 4/5 a som veľmi zvedavý, čo prinesie pokračovanie knihy.
Za knihu ďakujem
Celý dej knihy Boh plače potichu sa točí okolo štyroch postáv - Anny, Stely, Everetta a Philipa. Samotný príbeh začína v dobe, kedy sa Anna snaží vyrovnať so stratou svojej dcéry. Práve v tej dobe sa v jej živote znova objavuje Everett - muž, ktorý bol dlhú dobu súčasťou života Anny, no náhle zmizol. Aj napriek tomu, že sa Everett vrátil, Anna sa z jeho návratu neteší. Je na tom ešte horšie a jediné osoby, ktoré jej pomáhajú v týchto ťažkých chvíľach, sú Stela a Philip. Lenže, naskytá sa tu jedna otázka. Je Anna ochotná postaviť sa zoči-voči svojej minulosti?
Aj napriek tomu, že sa mi kniha páčila, spočiatku to tak nebolo. Samotný príbeh mi zo začiatku prišiel veľmi málo uveriteľný a dalo by sa povedať, že príbehu chýbali akési udalosti, ktoré by mu dodali na dôveryhodnosti. A tieto pocity vo mne pretrvávali prvých sto strán. Čítanie ma nebavilo a s každou pribúdajúcou stranou som bol čoraz viac sklamaný. No potom sa stalo čosi, čo výrazným spôsobom ovplyvnilo moje nadchádzajúce pocity z knihy. Príbeh ma z ničoho nič začal baviť, až som nedokázal pustiť knihu z rúk. Bolo to najmä vďaka tomu, že v knihe sa začali diať čoraz viac zaujímavejšie a napínavejšie udalosti, vďaka čomu som chcel mať knihu čo najskôr prečítanú a zistiť tak, ako sa to všetko skončí.
Hoci mal príbeh na začiatku menšie "muchy", no nemôžem autorke uprieť to, že veľmi dobre spracovala samotnú tému knihy. Strata milovaného dieťaťa je veľmi smutná udalosť, a preto ma prekvapilo, ako dojímavo ju autorka naservírovala čitateľom vo svojej knihe. Čiže, ak si plánujete knihu prečítať, tak len s balíkom vreckoviek.
No kniha nie je len smutná. Kniha obsahuje aj kopec vtipných udalostí, z ktorých sa budete zaručene smiať. Dalo by sa povedať, že toto je jedna z tých kníh, pri ktorej čítaní budete mať chuť sa smiať a plakať zároveň.
Boh plače potichu je kniha, ktorá nemá veľmi veľa postáv. Počet postáv možno spočítať na prstoch oboch rúk, no podľa mňa je to obrovská výhoda knihy. Tým, že má kniha veľmi málo postáv, o to skôr si zapamätáte ich mená a vďaka tomu si omnoho skôr vytvoríte vzťah k niektorej postave. Čo sa týka mňa, spomedzi všetkých postáv som si najviac obľúbil práve Philipa. Bolo to najmä preto, pretože Philip pôsobil ako nestranná postava, ktorá sa snažila o to, aby sa Anna a Everett uzmierili. No Philip nebol jediná postava, ktorá ma zaujala. Okrem neho ma taktiež zaujala aj Anna a Stela. Zatiaľ čo Stela ma zaujala svojím správaním, Anna si ma získala tým, ako sa vyrovnala so svojou ťažkou minulosťou.
Hana Repová píše geniálne. Kniha bola napísaná jednoducho, no zároveň aj pútavo a dokonca aj dojímavo. Autorka sa v knihe vyhrala so slovami tak, až samotná kniha pôsobí omnoho umeleckejšie. Ale to nie je všetko. Autorka taktiež veľmi pekne vykreslila charaktery postáv, vďaka čomu postavy nepôsobia "umelo", ale majú v sebe čosi, čo ich robí omnoho ľudskejšími.
Boh plače potichu bolo zaujímavé čítanie. Zo začiatku ma kniha neohúrila, no s pribúdajúcimi stranami si ma príbeh získal čoraz viac a viac. Veľmi dobre napísaný príbeh so zaujímavými postavami dopĺňa nádherná obálka. Knihu hodnotím 4/5 a som veľmi zvedavý, čo prinesie pokračovanie knihy.
Za knihu ďakujem
Knihu si môžeš zakúpiť TU
Túto knihu som už zaznamenala a čítam na ňu len chvály, len ja si stále nie som istá, či po nej siahnuť a či nie. Mám z nej taký zvláštny pocit, ktorý mi teda v rozhodovaní veľmi nepomáha :D Popravde, troška ma od knihy odhovára aj spomínaných 100 strán, ktoré ťa moc nezaujali, ale na druhej strane sa aj mne neraz stalo, že až po určitom počte strán konečne prišiel zlom a kniha sa náhle zmenila v neskutočne pútavú :) To sa mi vlastne stalo aj teraz nedávno u Laury Frantzovej :D Každopádne, nad touto knihou ešte stále premýšľam, no ďakujem aj za tvoj názor, a tým pádom aj povzbudenie, aby som autorke skúsila dať predsa len šancu :))
OdpovedaťOdstrániťInak, veľmi sa mi páči vynovenie vzhľadu blogu, a tá hlavička blogu je prekrásne♥^.^♥
ja si osobne myslím, že by si mala po knihe siahnuť... kto vie? možno to bol len môj subjektívny pocit a teba kniha zaujme už od úplného začiatku :) doma mám aj pokračovanie, tak už sa neviem dočkať, kedy sa doň pustím a zistím tak, či je pokračovanie lepšie, alebo nie... :)
OdstrániťLaura Frantzová? táto autorka mi nič nehovorí... každopádne, určite si na internete vyhľadám jej knihy :))
páči sa ti nový vzhľad? tak to ma nesmierne teší a ďakujem :)