Recenzia: Vařila jsem pro Picassa - Camille Aubray

AUTOR: Camille Aubray

NÁZOV: Vařila jsem pro Picassa (Cooking for Picasso)

VYDAVATEĽSTVO: Metafora (Ballantine Books)

ROK VYDANIA: 2018 (2016)

POČET STRÁN: 416

PREKLAD: Hana Sichingerová

Provence, jaro 1936: v přímořském městečku Juan-les-Pins panuje mimosezonní klid. Sedmnáctiletá Ondine, matčina pravá ruka, pracuje ve vyhlášené rodinné restauraci Café Paradis. Příjemným vytržením je pro ni nový zákazník z Paříže, slavný Pablo Picasso, vystupující pod falešným jménem. Ondine mu v pronajaté vile připravuje obědy.
Picasso se ocitá na životní křižovatce a tajný pobyt u moře v Provenci mu může jenom prospět. Ondine začíná díky němu objevovat své schopnosti, talent i touhy. Setkání s Picassem ovlivní její život na dlouho dopředu, přestože každý z nich jde dál svou cestou.
New York, současnost: úspěšná hollywoodská maskérka Céline přijíždí na Vánoce domů a dozvídá se od matky, že její babička Ondine kdysi vařila pro Picassa. Pod vlivem náznaků o tajemné rodinné historii se vydává na jih Francie. V omamné atmosféře Azurového pobřeží a za pomoci několika excentrických přátel z kurzu vaření se Céline konečně může otevřít budoucnosti. Objevuje pravdu nejen o sobě a své rodině, ale také odvahu důvěřovat vlastní intuici.

Knihy o známych osobnostiach ma bavia čím ďalej, tým viac. Či už sú to rôzne biografie alebo beletrizované životopisy. No kniha Vařila jsem pro Picassa nie je ani jednou z takýchto kníh. Ide o fiktívny príbeh odohrávajúci sa v prímorskom mestečku Juan-les-Pins. Na túto knihu som sa veľmi tešil, keďže ma zaujala nádhernou obálkou a zaujímavou anotáciou. A musím sa priznať, že kniha ma nesklamala. Dokonca ma veľmi prekvapila.

Kniha Vařila jsem pro Picassa sa prebieha v dvoch dejových líniach. V tej prvej sa nachádzame v tridsiatych rokoch 20. storočia a sledujeme sedemnásťročnú Ondine, ktorá pracuje v reštaurácii svojich rodičov. Jedného dňa do mesta prichádza nový zákazník, ktorý sa ubytuje vo vile nachádzajúcej sa na opustenejšej časti mesta. S príchodom nového zákazníka dostáva Ondine novú prácu. Každý deň musí chodiť do zákazníkovej vily, kde mu má pripravovať obedy.

V druhej dejovej línii sa ocitáme v súčasnosti, kde sledujeme hollywoodskú maskérku Céline, ktorá prichádza na Vianoce domov k svojej mame. Céline sa postupne od svojej mamy dozvedá, že jej babka kedysi varila pre Picassa a ten jej na znak vďačnosti podaroval obraz. Od návštevy Céline ubehne istý čas a Céline zisťuje, že jej mama je vážne chorá. Preto sa rozhodne odcestovať do Juan-les-Pins s cieľom nájsť obraz a pomôcť tak mame.

Hoci som sa na knihu veľmi tešil, no nemal som od nej veľmi veľké očakávania. Jednak to bolo tým, že som o autorke tejto knihy nič nevedel a jednak aj tým, že na knihe takéhoto žánru sa toho dá veľmi veľa pokaziť. Či už množstvom nepresných informácií o Picassovi, alebo rôznymi udalosťami, vďaka ktorým by kniha strácala na dôveryhodnosti. No po prečítaní niekoľkých kapitol som zostal veľmi milo prekvapený. Tým, že autorka v knihe rozpracovala dve dejove línie, pričom prvá sleduje Ondine a druhá jej vnučku Céline, samotný príbeh je hneď zaujímavejší. Zatiaľ čo v prítomnosti sledujeme Céline, ako sa snaží nájsť stratený Picassov obraz, v minulosti sa postupne dostávame k tomu, ako a prečo sa obraz stratil. Mňa osobne viac zaujala práve tá druhá dejová línia, ktorá sa odohrávala v minulosti. Bolo to najmä tým, že sa autorke podarilo vynikajúco vykresliť a zároveň aj skvelo zachytiť atmosféru samotného mestečka Juan-les-Pins, pričom pri čítaní knihy som mal pocit, ako keby som sa tam skutočne nachádzal. No tam to nekončilo. Taktiež bolo veľmi zaujímavé sledovať to, ako sa postupne vyvíjal vzťah medzi Ondine a sukničkárom Picassom. Zo začiatku to bol len akýsi zdvorilostný vzťah, ktorý sa postupne premieňal na akési priateľstvo, no neskôr sa vyvíjal ďalej.

Aj keď mňa osobne viac zaujala dejová línia, ktorá sledovala Ondine, no nemožno knihe poprieť to, že aj dejová línia, ktorá sledovala Céline, bola taktiež zaujímavá. Na tejto dejovej línii ma najviac bavilo sledovať to, aké rodinné vzťahy boli v rodine Céline. Majetnícky otec, matka, ktorá poslúcha svojho manžela na slovo, či Célininy súrodenci, ktorí boli voči Céline vždy nepriateľskí. Okrem rodinných vzťahov je taktiež zaujímavá tá časť, kedy Céline vyráža spolu so svojou tetou do Juan-les-Pins na kurz varenia s cieľom nájsť stratený obraz od Picassa. Práve pri tejto časti si postupne budete klásť otázky typu: Skutočne dostala Ondine obraz od Picassa? Existuje vôbec nejaký obraz? Nebol to len výmysel?

Ako množstvo iných kníh, ktoré som od Metafory prečítal, aj táto je napísaná jednoduchým štýlom. Práve vďaka svojej jednoduchosti sa kniha číta veľmi rýchlo, aj napriek tomu, že je v češtine. Autorka ušetrila čitateľa od zložitých opisov a vsadila na jednoduchosť. A určite spravila dobre. Samotné strany sa otáčajú jedna radosť, pričom nepotrvá dlho a budete na konci knihy.

Tým, že sa dej odohráva aj v minulosti aj v súčasnosti, tak je kniha bohatá na množstvo rozmanitých postáv. Za čo musím autorku pochváliť, je to, ako nádherne sa jej podarilo dané postavy vykresliť. Mňa osobne najviac zaujala Ondine, mama Ondine, Céline a Célinina teta.

Okolo tejto knihy bol istý čas veľký bum. A ja absolútne nechápem, prečo skončil. Skvelý príbeh s množstvom zaujímavých postáv dopĺňa veľmi nádherné prostredie, v ktorom sa dej odohral. Kto túto knihu ešte nečítal, tak by po nej mal určite siahnuť. Podľa mňa najlepšia kniha, akú kedy Metafora vydala. Knihu hodnotím 5/5.

Za poskytnutie knihy ďakujem

Knihu kupuj kliknutím TU