Pýtam sa - Lucia Sasková

Lucia Sasková je slovenská spisovateľka, ktorá debutovala v roku 2012 knihou Neznámych nemiluj, ktorá jej vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Od tej doby sa jej podarilo vydať 6 kníh, pričom je považovaná za jednu z najznámejších slovenských spisovateliek. Jej trilógia Zlatokopka zožala obrovský úspech, pričom sa stala obľúbenou aj medzi slovenskými celebritami. V najnovšom Pýtam sa autorka prezradila niečo o sebe, o svojej tvorbe, ale aj o tom, aké je to byť najznámejšou slovenskou zlatokopkou.

Ahoj, Lucka! Najprv sa nám v krátkosti predstav a popíš nám, čomu sa venuješ.

Zdravím ťa Thomas, aj všetkých tvojich čitateľov. :) Som Lucia Sasková a asi ma ľudia budú poznať najmä vďaka trilógii o zlatokopkách. Pracujem, popri tom píšem, venujem sa svojim dvom psom, keď čas dovolí rada cestujem, spoznávam nové krajiny, najradšej európske, ideálne dostupné autobusom, keďže sa bojím lietania. :D

Skôr, než sa vrhneme na tvoju tvorbu, veľmi by ma zaujímalo, ako si sa dostala k čítaniu kníh.

Hm, naučila som sa čítať. Prečítala som najčítanejšiu knihu na svete – Šlabikár. Zistila som, že Ema má mamu a mama má Emu, avšak stále viac ma zaujímalo, ako ich príbeh pokračoval, preto som čítala aj iné knihy. A zistila som, že čítanie je fakt fajn a množstvo príbehov neobmedzený. No čo viac si môže potenciálny knihomoľ priať.

Aké sú Tvoje najobľúbenejšie knižné žánre? Máš aj nejakých obľúbených autorov?

Nedá sa povedať, že by som sa zameriavala na nejaký konkrétny žáner. Skôr ma musí zaujať konkrétny príbeh. Ale je pravda, že uprednostním knihy z druhej svetovej vojny, kriminálky, psychothrillery, ale nepohrdnem ani fantasy, alebo hororom. A rovnako je to aj s autormi. Ale keď sa mám zamerať na konkrétne mená, neunikne mi nikdy nový Dominik Dán a napríklad Dan Brown. To sú autori, na ktorých vyložene čakám. A potom sú tí náhodní, po ktorých siahnem nie kvôli menu, ale kvôli príbehu. A ešte je tu tretia kategória autorov, ktorých obdivujem preto, akí sú. Napr. Zuzka Šulajová, Monika Wurm, Janka Pronská a kopec ďalších šikovných slovenských autoriek.

Máš aj nejakých autorov alebo žánre, ktoré nemusíš?

Je to paradox, ale asi najmenej čítam typické ženské romány. Ktoré v podstate píšem, všakže. Obchádzajú ma príbehy, kde sú dvaja a príde tretí a podobne. Rovnako aj príbehy o láske až za hrob. Držím sa radšej pri zemi. :)

Koľko kníh prečítaš za rok?

Keďže čítam len vtedy keď nepíšem, čo sú cca dva – tri mesiace, tak naozaj málo. Za tento čas stihnem tak 15 kníh. Pre niekoho to je veľa, pre mňa zúfalé minimum.

Ktorá kniha Ťa v poslednej dobe najviac zaujala a prečo?

Asi Krvavé jahody (Jiří Kupka). Je to pravdivé svedectvo z obdobia vojny, pracovných táborov na Sibíri a zároveň príbeh ženy, ktorá má môj neskutočný obdiv. To, čo zvládla ona, by totiž v dnešnej rozmaznanej dobe drvivá väčšina nezvládla. Knihy ako je táto by som zaradila medzi povinné čítanie, aby si ľudia viac vážili čo majú. Aby brali minulosť s pokorou a budúcnosť s ešte väčšou. Možno by sa aj k ostatným ľuďom správali inak.

A teraz k Tvojej tvorbe. Ako si sa dostala k písaniu kníh?

Mala som zamestnávateľa, ktorý mi dával príliš málo práce. A tak som jedného dňa začala písať. A písala a písala. Spokojne som si uložila rukopis Neznámych nemiluj do počítača a asi po dvoch rokoch naň natrafila a povedala si, že skúsim, či to má nejaký zmysel. A zjavne malo.

Tvoja debutová kniha, Neznámych nemiluj, vyšla cez vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v roku 2012. Od tej doby si vydala ešte 5 ďalších kníh. Ako spätne hodnotíš svoju tvorbu? Vidíš v nej nejaký posun?

Keby som si teraz prečítala Neznámych nemiluj, určite by som na nej chcela zmeniť všetko. Keďže to bola moja prvotina, bola príliš strohá a skromná. Posun vidím hlavne v pravopise, o ktorom som si myslela, že ho ovládam, ale bola som na veľkom omyle. :D Každou knihou som sa niečo naučila, človek si môže myslieť, že vie písať, ale až praxou zistí, že sa je stále čo učiť.

Čitateľom si sa dostala do povedomia najmä vďaka sérií Zlatokopka. Ako vlastne vznikol nápad napísať knihu s takýmto príbehom?

Ono to celé šialenstvo ohľadom Zlatokopky vzniklo v podstate tak nejako spontánne. Už v knižke Neznámych nemiluj sa mihla postava podobná mojej hlavnej hrdinke a niekde tam bol úplný počiatok nápadu napísať príbeh o novodobom fenoméne zištnej lásky až za hrob, ktorý sa stal moderným životným štýlom čoraz väčšieho počtu žien a dievčat. Pravdupovediac som ju napísala s tým, že buď sa ujme, alebo ma čitatelia zvozia pod čiernu zem. Naozaj som si nebola istá ako to cele dopadne.

Vydala si 6 kníh. Nájde sa medzi nimi taká, ktorá je tvoja najobľúbenejšia?

Asi ani jedna. Každá má v sebe niečo, prečo ju mám najradšej. Neznámych nemiluj preto, lebo bola prvá, Zlatokopky preto, pretože boli pre mňa zábavou a postavy v nich mi prirástli k srdcu. Nebezpečná, pretože ma fascinuje psychológia. Prostitútka kvôli tomu, že je najviac inšpirovaná skutočnými udalosťami. A Rozpoltená, ktorá vychádza najbližšie, je teraz moja najobľúbenejšia, pretože bude čoskoro vonku – papierová a voňavá.

A naopak. Nájde sa medzi nimi aj taká, ktorú by si v súčasnosti nevydala?

Asi nie. Každý napísaný príbeh je so mnou približne rok, kým vyjde. Takže je logické, že mi prirastie k srdcu, rovnako ako jeho postavy. Neposlala by som do vydavateľstva rukopis, za ktorým si nestojím.

Máš aj nejakého spisovateľa, ktorý je Tvojím vzorom pri písaní knihy?

Nie. Bojím sa, že keby som si našla vzor, chtiac nechtiac by som písala príliš podobne a nechcem, aby ma s niekým porovnávali, nedajbože vraveli, že napodobňujem niekoho štýl. To sa nerobí.

Si známa tým, že píšeš to, čo máš na srdci a najmä bez servítky. Nemala si už vďaka tomu nejaké vyhrážky?

Ale samozrejme. Tomu sa človek nevyhne, keďže v mojich knihách sa veľa ľudí našlo. Dokonca aj takých, ktorí v nich nikdy neboli. Podobnosť postáv je však čisto náhodná.

Túto otázku dostávaš veľmi často, no musím sa Ťa ju spýtať aj ja. Zlatokopka a ostatné knihy sú inšpirované Tvojím životom?

Ako inak. :D Každá moja knižka je o mne. :D Ale vážne, musím povedať, že každý príbeh je inšpirovaný mojim životom. Niektorý menej, iný viacej. V každom je kúsok zo mňa, ale nie tak ako si mnohí myslia, neprežila som to, čo moje hlavné hrdinky.

Svojím spôsobom si najznámejšou zlatokopkou na Slovensku. Aký je to pocit?

Podľa mňa tá od Rytmusa bola známejšia. Ale inak sa nesťažujem. Som rada, že práve táto kniha oslovila mnohých ľudí. O to radšej, že práve po Zlatokopke siahlo veľa ľudí, ktorí knihy nečítajú. To je pre autora tá najväčšia česť.

Stretávaš sa pri svojej tvorbe hlavne s kladnou, alebo so zápornou kritikou? Ktorá prevláda a popr. ako znášaš negatívnu kritiku?

Prevažujú kladné názory, ktorým sa veľmi teším. Mám naozaj úžasné čitateľky, čo vidím aj na besedách, kde sa môžeme stretnúť osobne, pokecať si, nie len fungovať virtuálne. Negatívnu kritiku neberiem ako nejaké zlo, ale ako učenie sa na vlastných chybách. Ak je teda oprávnená, lebo samozrejme žijeme vo svete, kde kritizujú aj tí, ktorí vôbec nevedia, čo konkrétne kritizujú, len majú potrebu vyjadriť sa. Často si pri písaní dávam na niektoré veci pozor práve pre nejakú negatívnu recenziu, alebo výčitku.

Píšeš romány. Niektoré sú pikantnejšie, iné menej. Plánuješ v budúcnosti napísať knihu iného žánru?

Nikdy nehovor nikdy, ale môj žáner mi zatiaľ vyhovuje a v najbližšej dobe sa naozaj nechystám zmeniť ho. Pre mňa je viac dôležitý príbeh a zápletka.

Keď začneš písať novú knihu, ako dlho potrvá, kým ju napíšeš? Píšeš ju každý deň?

Je to veľmi individuálne. Mám to šťastie, že vydávam jednu knihu za rok, takže sa nemusím naháňať, pracujem v tempe, v ktorom som zvyknutá. Snažím sa písať každý deň, mám svoj – nazvime to plán, podľa ktorého viem, koľko strán mám napísať denne, keď niekoľko dní vynechám, viem, koľko mám približne dohnať a takto nejako píšem približne pol roka, potom po sebe čítam, prepisujem, mením posledné detaily a až potom pošlem rukopis do vydavateľstva, kde trvá nejakú dobu kým prejde všetkými potrebnými úkonmi od korektúry, po výber obálky a zaradenia do edičného plánu. Kým vyjde prejde cca rok a vtedy už pracujem na ďalšom rukopise.

Máš nejaké rituály či zlozvyky počas písania?

Ja som veľmi nenáročný autor. Nemám žiadne konkrétne požiadavky, ani rituály, keď mi hlava pracuje, píšem kdekoľvek, či na dovolenke, alebo na cestách, pri šoférovaní si nahrávam poznámky, pred spaním spisujem o čom budem písať ďalší deň. Mojim zlozvykom sú asi len lepiace papieriky, ktoré sú počas tvorenia na každom kroku.

Nie si fulltime spisovateľka, máš aj inú prácu. Čo hovoria kolegovia na tvoje knihy? Čítali ich vôbec?

Áno, pracujem vo svojej normálnej práci každý deň. Vďaka tomu v podstate žijem taký dvojitý život. Jeden v práci a druhý medzi knihami. :) V práci si reklamu nerobím, medzi kolegami nemám knihomoľov, takže nečítali. Myslím, že ma ani nevnímajú práve ako autorku kníh. Som taká istá kolegyňa ako každá iná. Len sem tam niečo načarbem. :D

Bolo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ prvým vydavateľstvom, kde si zaslala svoj rukopis?

Rukopis som zaslala trom vydavateľstvám a Slovenský spisovateľ sa vyjadril k môjmu rukopisu ako prvý. Čo bolo celým štartom môjho písania a na základe veľmi dobrých vzťahov s nimi pokračoval pri každej ďalšej knihe.

Ak sa Lucia Sasková nevenuje písaniu Zlatokopiek a Prostitútok, čo robí vo voľnom čase? Žije podobným životom, ako jej postavy?

No, nepovedala by som. :D Mám veľmi málo voľného času, (práca, domácnosť, moje psy, písanie, povinnosti) čo ma niekedy mrzí, pretože sú veci, ktorým by som sa chcela venovať viac. Napríklad som patrónkou útulku Zatúlané psíky Šaľa, ale reálne sa tam nedostanem za chlpáčmi tak často, ako by som chcela. Už asi päť rokov si vravím, že by som sa chcela učiť jazdiť, milujem totiž kone, ale nikdy som sa k tomu reálne nedostala. A čo všetko chcem vidieť a kam ísť, to ani nehovorím. Ale pomaličky si škrtám cestovateľské ciele a verím, že sa krôčik po krôčiku dostanem aj v iných sférach tam, kam by som chcela. Všetko má svoj čas.

Nie každý to o Tebe vie, no máš aj tetovanie. A nie jedno. Majú aj nejaký hlbší význam?

Tetovanie je taká malá závislosť. Po každom si povieš, že je posledné, ale pritom vieš, že to nie je pravda. A preto viem, že ani ja som ešte neskončila. Niektoré má, iné nie. Nie som zástanca toho, že sa niekomu tetovanie nemôže len tak páčiť. Prečo nie? Kto určil, že musí mať tetovanie význam? Ale odporúčam si ho aj tak niekoľkokrát premyslieť, lebo čo sa nám dnes páči, sa nám o pár rokov páčiť nemusí. Napríklad neaktuálne meno svojej priateľky. :D V dnešnej dobe je tetovanie umenie a treba k nemu tak pristupovať.

Pred svojou spisovateľskou kariérou si sa venovala všeličomu. Pokiaľ viem, tak si bola aj v nejakej kapele. Ako to vlastne bolo?

Nie len v takej nejakej! Ja som ju založila! :D Samozrejme ako bežný mladý dospievajúci človek som sa hľadala a skúšala kadečo. Kapela bol spontánny nápad, na ktorý som zlanárila ďalsie kamošky, pretože sme poznali niekoľko hudobníkov a kapiel a proste by to bolo strašne super. :D Hrali sme nejaký nešpecifikovateľný druh punkrocku, nevedeli sme hrať ani spievať, ale v tomto hudobnom žánri to bolo v poriadku a mali sme dokonca aj pár fanúšikov. Asi päť. :D Avšak bavilo nás to a bolo to super obdobie môjho života. :)

Pracuješ na novej knihe? Kedy by sme ju mohli očakávať a o čom bude?

Na najnovšej knihe som už dopracovala, už sa na nej pracuje vo vydavateľstve a vyjde v septembri. Volá sa Rozpoltená a bude to mrazivý príbeh dvoch mladých žien s vážnymi psychickými diagnózami. Ak sa niekomu páčila Nebezpečná, má sa na čo tešiť. A keďže čas beží, na úplne že naj naj najnovšej knihe už tiež pracujem, ale je ešte príliš skoro na to, aby som príbeh konkretizovala, sama uvidím o čom bude.

Máš nejaké rady pre začínajúcich spisovateľov?

Píšte, píšte, píšte. Ak vás to baví, neupúšťajte od toho. Učte sa gramatiku, rozvíjajte štylistiku, veľa čítajte, zakladajte blogy, skupiny na sociálnych sieťach, votrite sa do priazne nejakého lokálneho média, kam môžete písať čo i len krátke články, nenechajte sa znechutiť kritikou, naopak, učte sa z nej čo treba zlepšiť a keď chcete vydať knihu napíšte ju a pošlite do vydavateľstva až keď bude dokonalá. Keď si ju prečítate aj desaťkrát, musíte s ňou byť úplne spokojní. Rovnako nech vás neodradí odmietnutie. :)

Kde všade Ťa môžeme na internete nájsť?

Na facebooku ako Lucia Sasková (autor), alebo pod mojim menom na Instagrame. :)