Čo by ste si mali prečítať? Spisovatelia odporúčajú svoje obľúbené knihy #2

Tak veľa kníh, a tak málo času. 

Poznáte túto vetu, všakže? Človek by ani nepovedal, koľko pravdy je v takej jednej krátkej vete. V dnešnej dobe je slovenský knižný trh na úplne inej úrovni ako kedysi. Existuje veľmi veľa vydavateľstiev, ktoré vydávajú knihy všemožných žánrov, vďaka čomu je obrovská pravdepodobnosť, že môžete prehliadnuť kopec vynikajúcich kníh. A preto som sa už po druhýkrát rozhodol osloviť tých, bez ktorých by knižný trh nebol tým, čim je. V dnešnom článku vám spisovatelia znova odporučia svoje obľúbené knihy. 

Monika Wurm - A je tu zas (Timur Vermes)

Moja obľúbená kniha je trochu staršie dielo, ktoré napísal úžasný Timur Vermes, na Slovensku ho nájdete pod názvom A JE TU ZAS.
Je to fantastická satira s hrôzostrašnou myšlienkou, ako by mohla vyzerať dnešná spoločnosť, keby sa v nej znovu objavila postava Adolfa Hitlera. Toto dielo je určené pre všetkých, ktorí oceňujú humor s hlbokou myšlienkou. Bohužiaľ, bez poznatkov histórie okolo Hitlera, zostanú pre čitateľa určité vtipné situácie nepochopené.
Túto knihu by si ľudia mali prečítať už len z toho dôvodu, aby pochopili, že ak si nebudeme dávať pozor na súčasnú situáciu vo svete, história sa môže kedykoľvek zopakovať...

Lucia Sasková - Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej (Ransom Riggs)

Dlho som sa zamýšľala, akú knihu odporúčať. Pre knihomoľa je vybrať jednu jedinú knihu priam nadľudský výkon ! A tak som stála pred svojou knižnicou a vrátila sa očami niekoľkokrát k trilógii Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej od Ransoma Riggsa. Je to kniha, ktorú si určite prečítam opäť a pre „neknižných“ bola prvá časť aj sfilmovaná. :) Napriek tomu, že sa jedná o fantasy pre mládež, kniha ma pohltila a hlavné postavy si ma získali tak rýchlo, že som sa nevedela dočkať čítania ďalšej časti. Naozaj pútavo napísaný príbeh o deťoch s nadprirodzenými schopnosťami, plný zvratov a prekvapení, ktorý sa zmení na boj o záchranu ich sveta. Odporúčam všetkým, ktorí majú radi čudné veci, čudné príbehy a neboja sa nechať pohltiť svojou, aj autorovou fantáziou.

Nina Protušová - Bitter Fruits (Alice Clark-Platts) & Trhlina (Jozef Karika)

Je mnoho kníh, ktoré považujem za svoje obľúbené. V podstate každá knižka, ktorá má čestné miesto na mojej preplnenej polici, je pre mňa čímsi výnimočná. Väčšinou však ide o knihy, ktoré sú všeobecne známe a majú hŕbu čitateľov aj bez toho, aby k nim pribudli ďalšie odporúčania. Preto som si nakoniec vybrala knihu, ktorá v našich končinách až taká známa nie je.
Odporúčam román, ktorý bol akoby v kníhkupectve pripravený priamo pre mňa. V regáli s cudzojazyčnou literatúrou táto kniha vyčnievala spomedzi ostatných úhľadne zoradených románov, a keď som ju chcela zarovnať, aby som mala pokoj na duši, rozhodla som sa, že si ju najprv prezriem. O minútu na to som s ňou už vykračovala k pokladni.
Kniha mi ponúkala všetko, o čom rada čítam - príbeh z prostredia univerzity, záhadné zmiznutie a desivé tajomstvá. Debutový román od Alice Clark-Platts si ma v momente získal. Je písaný svižne, dialógy sú prirodzené, opisy neunavujú, naopak, vtiahnu čitateľa do mrazivej atmosféry románu. A kúsky skladačky pre vyriešenie záhady sú podsúvané vo vyváženom tempe, nie sú prvoplánové ani príliš nápadné.
Ide z časti o detektívku, z časti o psychologický triler. Ústrednou postavou príbehu je mladá začínajúca detektívka Erica Martin, ktorá sa snaží objasniť vraždu študentky Emily Brabents. V okruhu podozrivých je viacero jej spolužiakov z prestížnej univerzity. Nie je jednoduché zistiť, kto klame a kto hovorí pravdu, keďže výpovede podozrivých sú akosi zvláštne poprepletané.
Akoby sa každý snažil zatajiť viac, ako je potrebné v súvislosti s prípadom.
Ak by som napísala čokoľvek ďalšie, pokazila by som vám zážitok z knihy. Pokiaľ obľubujete napínavé trilery a radi si precvičíte čítanie v angličtine, Bitter Fruits vás nesklame.

Keďže je moje prvé odporúčanie dostupné iba v angličtine, pridávam ešte knihu od známeho slovenského autora, ktorú som nedokázala odložiť, kým som ju celú nedočítala. Ide o hororový príbeh, ktorého dej sa prevažne odohráva v pohorí Tribeč. V pohorí, v ktorom som sa veľakrát prechádzala a ani som netušila, koľké záhadné a hrôzostrašné udalosti sa v ňom odohrali. Myslím si, že aj preto si ma tento horor tak získal. Poznala som miesta, ktoré postavy v príbehu navštívili. Také zimomriavky som ešte pri žiadnej inej knihe nezažila.
Autor pri písaní čerpal z výpovede človeka, ktorému Tribeč navždy zmenil život. Jeho rozprávanie upravil do podoby strhujúceho príbehu. Dej bol správne vypointovaný, napätie sa stupňovalo po každej pretočenej stránke.
Poukázal na mnohé záhadné zmiznutia, vďaka ktorým si pohorie vyslúžilo prirovnanie k bermudskému trojuholníku. Možno sú to len legendy, možno náhody a možno sa v lesoch skutočne odohráva čosi nevysvetliteľné. Nech je pravda akákoľvek, Trhlina je v mojom rebríčku hororov na prvom mieste.

Miroslava Varáčková - Mŕtve dievča neklame (Jay Asher)

Je ťažké vybrať iba jednu knihu a vlastne tá, o ktorej idem písať, nie je moja najobľúbenejšia. Iba jedného favorita totiž nemám, sú ich desiatky. No keďže si myslím, že je pre cieľovú skupinu poučná a má značný prínos, rozhodla som sa odporučiť práve ju. No ale nech nenapínam - ide o knižku Mŕtve dievča neklame. Siahla som po nej pred niekoľkými mesiacmi z čírej zvedavosti. Neočakávala som od príbehu veľa, lebo ako to už neraz býva, keď je okolo knihy veľký humbuk, nie vždy je aj opodstatnený. Teraz to však bolo iné. Posolstvo knihy kričalo z každej strany a príbeh Hany ma zasiahol na plnej čiare. Priznávam, že som knihu prekladala seriálom (13 reasons why) a možno aj ten vo mne posilnil silný dojem, keďže sú v ňom jednotlivé postavy hlbšie spracované, ale to nič nemení na fakte, že kniha si zaslúži pozornosť. Samovražda tínedžera nie je totiž ojedinelý jav, rovnako tak aj šikana. Treba o nich písať, treba na ne upozorňovať. A o to viac knihu cením, že ich dokázala opísať vierohodne, tak ako sa často dejú a ako ich prežívajú mnohí mladí. Pocit osamelosti, nepochopenia, odcudzenia sa, strata snov... So mnou Hanin odkaz zamával a niekoľko ďalších dní som nedokázala myslieť na iné. Knihu by si mali podľa mňa prečítať nielen tínedžeri, ale aj ich rodičia a učitelia, aby sa predišlo riešeniam, aké zvolila Hana. Lebo smrť nie je riešenie. Je nanajvýš útekom.

Michal Slanička - Anjeli a démoni, Da Vinciho Kód, Stratený symbol, Inferno, Pôvod (Dan Brown)

S americkým spisovateľom Danom Brownom som sa zoznámil v roku 2003. Všade sa hovorilo o jeho provokujúcej a šokujúcej knihe Da Vinciho kód – nielen v kaviarňach, či medzi priateľmi a kolegami ale dokonca jej veľký priestor venovali médiá, mienkotvorné nevynímajúc. Vyjadrovali sa k nej všetci – od blogerov s minimálnym počtom sledovateľov až po samotný Vatikán. Nedalo sa odolať.

Da Vinciho kód je pre mňa ideálnou kombináciou napätia, umenia a histórie, ktorá je naservírovaná tým najpríťažlivejším spôsobom. Vôbec mi nevadí, že si autor reálne skutočnosti či historické fakty prispôsobuje vlastným potrebám. Viem predsa, že nečítam faktografickú encyklopédiu ale zábavný román, ktorý, zdá sa, pichol do osieho hniezda.
Rozpisovať sa o deji je asi zbytočné. Presviedčajú ma o tom čísla predajnosti románu ale aj návštevnosti kín, keďže úspech dostal príbeh Dana Browna z knihy na filmové plátno.

Vďaka Da Vinciho kódu som sa spätne dostal k Anjelom a démonom – knihe, ktorá vyšla o tri roky skôr, avšak čitatelia milujúci pútavé konšpirácie ju objavili až vďaka Da Vinciho kódu. Anjeli a démoni sa odohrávajú vo Vatikáne a v Ríme – v meste, kde som na pozadí tých najúchvatnejších historických stavieb a najvzácnejších umeleckých diel sám prežil nezabudnuteľné (ľúbostné) dobrodružstvo. Túto knihu mám preto o to viac rád. Do Ríma sa pravidelne vraciam a nikdy neobídem miesta a stavby, do ktorých Dan Brown zasadil napínaný príbeh, ktorému dominuje túžba prekaziť konkláve a zrovnať Vatikán so zemou. Na motívy knihy dokonca vzniklo niekoľko knižných bedekrov a turistických trás, ktoré vás prevedú po miestach ako námestie a bazilika svätého Petra, kostol Santa Maria del Popolo, Pantheon, Anjelský hrad a podobne. Fascinujúce!

S nadšením som sa púšťal aj do čítania ďalších kníh Dana Browna - Stratený symbol a Inferno. Navštívil som Florenciu, Benátky aj Istanbul – možno keby som v Inferne nečítal o Yerebatskej cisterne, nikdy by som svoju turistickú pozornosť na túto nádheru neupriamil. 

Aktuálne mám rozčítanú ostatnú knihu môjho najobľúbenejšieho autora – Pôvod, v ktorej, ako inak, je opäť hlavným hrdinom symbológ Robert Langdon. Aj keď sa mu jeho nezameniteľný rukopis nedá uprieť, knihu čítam s napätím a záujmom. Tento krát dej zasadil do Barcelony – môjho ešte nikdy nezrealizovaného turistického sna. Je na čase, aby som si ho aj vďaka Danovi Brownovi splnil!



A aké sú vaše najobľúbenejšie knihy?