Pýtam sa - Jana Šulková

Mesiac júl je veľmi špeciálny, čo sa týka série Pýtam sa. V oboch júlových Pýtam sa, sa mi podarilo vyspovedať Janky. Zatiaľ čo začiatkom mesiaca to bola spisovateľka Janka Pronská, tentokrát prichádzam s o nič menej zvučnejším menom, a to s Jankou Šulkovou. Janka Šulková je slovenská spisovateľka, ktorá sa okrem písania kníh venuje aj ich recenzovaniu. Za svoju spisovateľskú kariéru vydala päť kníh, z toho jej posledná, Oheň v duši, vyšla minulý rok. V najnovšom dieli Pýtam sa autorka prezradila niečo o sebe, o písaní, a taktiež aj o jej internetovom magazíne Vinlit.

Ahoj, Jana! Najprv sa nám všetkým v krátkosti predstav a popíš nám, čomu sa venuješ.

Ahoj, Tomáš! Ahoj, čitatelia! Tak v krátkosti: píšem, redigujem, šéfredaktorujem, študujem, žijem normálny život, ako aj všetci ostatní.

Ako dlho už čítaš knihy? Viaže sa čítanie kníh s Tebou už od detstva?

Áno, knižky čítam odmalička, ale nikdy to nebolo v takom objeme ako v posledných rokoch. Vždy som bola aktívne decko a vnútri som trávila minimum času, plus som sa ešte venovala hudbe, takže aj tých kníh bolo pomenej, skôr príležitostne ako pravidelne. Ale k čítaniu a aj písaniu som mala vždy blízky vzťah, hoci to nebol môj hlavný koníček.

A akou formou si sa venovala hudbe? Bol to spev, či si hrala na hudobný nástroj?

Chodila som na ZUŠ, kde som sa učila hrať na gitaru a popritom som si tak amatérsky spievala (smiech).

Aké sú Tvoje najobľúbenejšie knižné žánre? Máš aj nejakých obľúbených autorov?

Keď sa nad tým tak zamyslím, asi ani nemám obľúbený žáner. Prečítam si hocičo, no aktuálne uprednostňujem romány, non fiction, eseje či životopisy. Nepohrdnem ani knihou o životnom štýle, móde alebo takej joge. Čo mi však najnovšie „prestalo voňať“ je fantasy, pričom ešte pár rokov dozadu som ho mala rada, aj keď som asi nebola úplne veľký fanúšik ako mnohí, ktorých poznám.

Samozrejme, mám aj obľúbených autorov. Medzi tých naj patrí momentálne Elena Ferrante, rada mám tiež F. S. Fitzgeralda, Ch. Ngozi Adichie, Pavla Vilikovského, Mirku Varáčkovú a mnohých ďalších.

Čítaš skôr slovenskú alebo zahraničnú tvorbu?

Dlhé roky som čítala prevažne slovenskú tvorbu a medzi to sem-tam niečo prekladové, no teraz akosi viac inklinujem k tej zahraničnej tvorbe, keďže sa mi trochu zmenil čitateľský vkus. Som už o niečo náročnejší čitateľ, ako som bola, ale slovenská tvorba má u mňa stále svoje pevné miesto.

Koľko kníh prečítaš ročne?

To závisí od povinností v škole, v práci, doma, ale zhruba tých 40 – 50. Snažím sa aspoň jednu týždenne, ale nie vždy mi to, žiaľ, vyjde. Teraz, keď už s textom aj pravidelne pracujem, si radšej oddýchnem pri seriáli či v prírode ako s knihou, čo ma potom štve, lebo strašne rýchlo vychádza strašne veľa skvelých kníh, ktoré si musím prečítať! No ale oči a čas nepustia…

Máš aj nejaké žánre alebo autorov, ktorých veľmi nemusíš?

Ako som už spomínala, tá fantastika ma akosi opustila, a hoci som sa ju snažila zobrať na milosť, nešlo to. A čo sa týka nejakého konkrétneho autora, momentálne mi nenapadá žiadne meno. Väčšinou mi totiž nesedí žáner, nie autor sám o sebe.

Nie si sama, máš aj priateľa. Je aj on tak zanietený pre knihy, ako Ty?

Áno, priateľ je tiež zanietený čitateľ, hoci zvyčajne číta o niečo menej ako ja, ale zase sú aj obdobia,
keď číta viac ako ja. Samozrejme, záleží to najmä od voľného času. Ale my máme veľa spoločných
záujmov, takže sa nikdy nenudíme.

Ako si sa dostala k písaniu kníh?

V čase, keď som začínala písať, som pracovala a chýbala mi aj akási iná realizácia. Zrazu som mala voľný čas, a hoci mi ho čítanie a recenzovanie dosť vypĺňalo, stále tam niečo chýbalo. Začala som písať najskôr o tom, potom o tom, boli to hrozné texty, ale mnohé som sa na nich naučila. Prišlo to tak nejako samo od seba.

Píšeš najmä romány. Neskúšala si niekedy napísať knihu iného žánru?

V mysli už áno, ale „na papieri“ zatiaľ nie. Nebol na to čas a asi ani odvaha, takže to ostáva v rovine poznámok.

Ako u Teba vznikajú nápady na knihy? Inšpiruješ sa skutočnosťou, či sú Tvoje príbehy čisto fikciou?

Myslím si, že žiadna kniha nie je čistá fikcia. V každej, aj keď je napr. fantasy, sa odráža niečo z autora, z jeho myslenia, postojov, názorov, pozorovania okolia, proste do textu autor niekedy aj nevedome vloží niečo, čo zažil, videl či počul. Čo sa týka dejovej linky, tam je to zvyčajne všetko fikcia, ale všetky moje knihy sú do istej miery inšpirované aj skutočnosťou, hoci to nie sú knihy, na ktoré by sme mohli dať nálepku „skutočný príbeh“.

Ako dlho trvá, kým napíšeš knihu? Píšeš knihu každý deň?

Keď mám fázu aktívneho písania, píšem zvyčajne každý deň s občasnými prestávkami a trvá mi to tak do dvoch mesiacov. Tomu ale predchádzajú mesiace zbierania námetov, písania poznámok a premýšľania o tom, čo bude v knihe.

Mňa osobne by veľmi zaujímalo, či máš aj nejaké zlozvyky či tradície, ktoré robíš počas písania.

Toto je pomerne častá otázka a svojou odpoveďou asi zase raz sklamem (smiech). Nemám nijaké zlozvyky ani tradície, proste si len sadnem, potrebujem mať pokoj, vyložené nohy a píšem. Nálada je k tomu taktiež potrebná, lebo niekedy si len sadnem, civiem do monitoru a nevyjde zo mňa ani mäkké f.

Vydala si pomerne slušný počet kníh. Je medzi nimi aj taká, ktorá je Tvoja najobľúbenejšia?

Ďakujem! Určite áno. Medzi moje srdcovky patrí Silnejšia ako osud, i keď každá jedna je mi ako autorke blízka. Do Silnejšej som však asi dala najväčší kus zo seba, preto je môjmu srdcu najbližšia.

A naopak, nájde sa medzi nimi aj nejaká, ktorú by si v súčasnosti nevydala?

Je dosť možné, že všetky (smiech). Ja som voči sebe veľmi kritická, takže sa k svojim knihám – pre istotu – nevraciam, lebo by som prevracala oči aj ktovie čo všetko ešte a búchala si hlavu, ako som to napísala (smiech). Ale vtedy, keď som ich písala, som to tak videla a cítila, takže tie knihy vznikli ako vznikli a stojím si za nimi.

Nájde sa medzi Tvojimi knihami aj taká, ktorej obálka sa ti nepáči?

Obálka je niečo veľmi špecifické, o čom má autor knihy predstavu, no tá predstava sa nemusí vždy zhodovať či už s predstavou vydavateľstva, alebo čitateľov. Ani jedna nie je taká, ktorá by sa mi nepáčila, no s obálkou najnovšej knihy Oheň v duši nie som stotožnená. Pre mňa osobne, hoci je dizajnovo krásna, nevystihuje príbeh. Zdá sa mi až príliš romantická, pričom kniha, z môjho pohľadu, až taká romantická nie je, hoci tam, samozrejme, romantika nechýba. Na druhej strane, čitateľom sa páči, takže sa nemôžem sťažovať (úsmev).

Bolo vydavateľstvo Motýľ prvým vydavateľstvom, kde si poslala svoj rukopis?

Áno. Bola to prvá voľba a hneď aj úspešná. Možno osud, možno šťastie a možno len môj rukopis v správnom čase na správnom mieste. Ktovie.

Knižne si debutovala v roku 2014 knihou Dievča s maskou. Máš pocit, že si sa od tej doby zlepšila v písaní, vyjadrovaní a celkovo v štylistike?

Určite áno, keďže je to aj o cviku, najmä čo sa toho štylizovania týka. Dnes už po mne redaktorka neškrtá, len kde-tu opraví nejakú chybičku (smiech).

Kde vidíš svoju tvorbu o niekoľko rokov? Máš nejaké konkrétne predstavy o tom, akému žánru sa budeš venovať alebo tak?

Predstavy mám, sny tiež, ale neviem, kde sa budem o pár rokov ako autorka nachádzať. Nechcem si to plánovať, pre mňa je tvorba aj o istom intuitívnom procese a povedať si, že o päť rokov napíšem detektívku mi príde ako hlúposť. Uvidíme, kam ma vietor zaveje, nechám sa prekvapiť.

 

Ktorú zo svojich kníh by si najradšej videla na filmovom plátne? A prečo?

Ani jednu. Nemám túto ambíciu, aspoň zatiaľ nie. Kniha je kniha, a hoci na ich základe vzniklo pár dobrých filmov či seriálov, osobne si to neviem predstaviť. I keď, ako sa hovorí, človek nikdy nevie. Možno by ma nejaký scenárista ohúril tým, ako moju knihu spracoval (smiech).

Študuješ editorstvo. Prečo si sa rozhodla študovať práve toto odvetvie a nie napríklad prekladateľstvo?

Keď som si už ujasnila, čomu sa chcem v živote venovať, boli to knihy a práca s nimi. Chcela som pracovať na vzniku knižky ako redaktorka či editorka, preto som si zvolila odbor presne na to ušitý. Preklad ma nikdy nelákal, hoci aj s touto stránkou vzniku knihy sa ako redaktorka pri redigovaní stretávam. Horšie je, keď je kniha prekladaná z jazyka, ktorému absolútne nerozumiem. Redigovanie je potom o to náročnejšie.

Pravidelne prispievaš recenziami do časopisu Vinlit, ktorého si aj spoluzakladateľka. Ako prišiel nápad vytvoriť internetový magazín zameraný na knihy?

Vinlit vznikol najskôr ako seminárna práca na editorské praktikum. U vyučujúcich však zožal veľký úspech napriek tomu, že bol časopis robený dosť narýchlo. Videli v ňom potenciál a niečo, čo na trhu chýba. Mesiace k nám, ktoré sme ho vytvorili, teda ku mne a k spolužiačke Silvii, z času na čas prehovárali, že či to neskúsime robiť aj reálne, že by sa to ujalo. Dlho sme váhali, mysliac si, že to nebudeme stíhať, že nenájdeme ľudí, ktorí nám ho pomôžu tvoriť, až sme sa jedného dňa rozhodli, že za skúšku nič nedáme a išli sme do toho. Začali sme s PDF verziou, ktorá sa nielen nám páčila viac ako magazín formou webstránky, ale čo sa dostupnosti článkov týka, web je oveľa lepší, má viacero výhod, preto sme po trištvrte roku prešli na online formu a je to takto fajn. Magazínu sa darí, čo ma teší.

Pracuješ na novej knihe? Ak áno, kedy by sa mohla dostať ku nám? A o čom bude?

Mám asi tri námety, ktoré v hlave obraciam z každej strany a neviem, do ktorého z nich sa naplno pustiť. Takže čo to bude a kedy to bude, to je teraz naozaj vo hviezdach.

Máš nejaké rady pre začínajúcich spisovateľov?

Ak je písanie niečo, čo vás napĺňa a baví, tak smelo do toho. Dôležité je aj veľa čítať a mať nejakú tú sebakritiku. Netreba sa nechať odradiť neúspechom, lebo nikdy neviete, kam to ešte v živote dotiahnete. Veď koľkí odmietli Rowlingovú?

Kde všade Ťa môžeme na internete nájsť?

Na Facebooku a na Instagrame