Čo by ste si mali prečítať? Spisovatelia odporúčajú svoje obľúbené knihy

V dnešnej dobe, kedy vychádza množstvo kníh rôznych žánrov, je veľmi ťažké vybrať si knihu, ktorá sa vám bude páčiť. Bude to kniha slovenského, alebo zahraničného autora? Bude to krimi, alebo fantasy? Sci-fi, či niečo historické?
Určite každý jeden z vás má svojho obľúbeného autora. Či už daný autor píše denníky, ktoré sú z džínsového materiálu, alebo napínavé detektívky, v ktorých sa sem-tam objaví nejaká tá svokra či svorka, každý jeden autor má svoje obľúbené knihy. A v tomto článku vám niektorí spisovatelia predstavia svoje obľúbené knihy.

Zuzka Šulajová - Séria o pôrodnej babe (Sabin Ebertová)

Knihu mi odporučil známy, historik, teda, nie konkrétne pôrodnú babu, ale knihy o rokoch 1813: Váleční požár a 1815: Krvavý mír. Toto sú romány z obdobia napoleonských vojen, autorka sa veľmi pridržiava reality, vlastne celá kniha je o realite, histórii a príbeh ohýbala podľa toho, čo sa dialo, podľa faktov, nie naopak. Je to fantasticky napínavé aj romantické čítanie plné historických i fiktívnych postáv a čitateľ sa dozvie nesmierne množstvo detailov. Keby sa takto učil dejepis, bol by to jeden z najobľúbenejších predmetov na školách :) Potom som už automaticky siahla po ďalších jej knihách, ktoré vyšli v preklade v našich končinách, t.j. len v češtine - a to po päťdielnej sérii o pôrodnej babe. Tá ma pôvodne veľmi nelákala, lebo som si predstavila, že nejaká ženská bude behať okolo rodiacich žien, ale dala som tomu šancu. Práve preto, že už som vedela, že Ebertová píše bravúrne. A z pôrodnej baby sa tak stala moja osobná topka. Milujem Maríju Jurić Zagorku a myslela som si, že už nikdy neobjavím autora, ktorý by sa jej vyrovnal. Objavila som. Práve ju :)

Pôrodná baba je cyklický príbeh z raného stredoveku o mladej dievčine s menom Marta, ktorá musí utiecť pred svojím zlým pánom a pripojí sa ku skupine ľudí putujúcim do lesov na území dnešného Nemecka, konkrétne do Freibergu. Freiberg vtedy ešte neexistoval - založili ho práve títo ľudia. Netušili, že tu objavia bohaté náleziská striebornej rudy, čo na dlhé desaťročia zamotá karty osudov všetkých zúčastnených. Sledujeme Martu, ako z dievčaťa vyrastá dospelá žena, sledujeme, ako pomáha nielen rodičkám, ale aj lieči, sledujeme, ako ju obvinia z bosoráctva, prežívame s ňou veľkú lásku, a čo je najlepšie, u Ebertovej NIKDY neviete, čo sa kedy stane. Hru o tróny bezpochyby poznáte. Tá séria je autorkinou obľúbenou a v jej knihách je to cítiť. Skrátka nemáte istotu, že tá postava, ktorá sa vám páči, prežije, že iná postava sa dočká šťastného konca. Je to realistické, neprikrášlené, skutočné a opäť napísané podľa dostupných faktov. Autorka v závere sama vyjasňuje všetky zásahy a skutočnosti. Je úžasná...

Prvá časť je trochu rozťahanejšia, autorka veľmi podrobne píše o kolonizácii, výrube lesa, určite by sa to dalo zhutniť. Na druhej strane chápem, prečo to napísala takto podrobne. Inak niet čo vytknúť, je to čerešnička na torte zo všetkých súčasných kníh.
Kniha je určená každému, kto miluje silné príbehy. Kto má rád históriu. Asi skôr pre ženské publikum, než pre mužské, ale niektorí muži by to tiež určite v pohodičke dali. Nejde totiž o "slaďák".
Mali by ste si ju prečítať, lebo je to kvalitka na úrovni a Ebertovú len málokto prekoná.

Jana Šulková - Neapolská sága (Elena Ferrante)

Moje odporúčanie sa bude týkať naj ságy, keďže sa z nej nedá vybrať len jedna kniha. Určite už každý tuší, že je reč o Neapolskej ságe od Eleny Ferrante. K prvej knihe Geniálna priateľka som sa dostala tak, že mi ju po dvojmesačnom ospevovaní, ako tú knihu chcem – lebo mala krásnu obálku, pútavú anotáciu a spolužiačka na Ferrante frčala ako na drogách, čo bolo tiež jasným znakom kvality –, priateľ venoval „pod stromček“. Knihu som prečítala a hneď som musela mať ďalšiu a potom ďalšiu, na záverečný diel som si musela počkať, lebo ešte nebol vydaný, no oplatilo sa.

Príbeh Neapolskej ságy je o dvoch priateľkách Elene a Lile, ktoré spolu vyrastajú, dospievajú, až sa stávajú ženami. Sága – ako to už býva – však zachytáva mnoho postáv vo veľmi širokom časovom rozpätí. Čitateľ teda s Elenou a Lilou starne, pričom číta ich často srdcervúci príbeh priateľstva plný lásky, ale aj rivality či neprajnosti. Ich vzťah je popísaný tak dôverne a tak úprimne, až to desí. To všetko, samozrejme, zamotáva viacero ďalších postáv, takže zbežne sledujeme hneď niekoľko osudov. 

Na štyroch knihách tejto ságy sa mi páčilo úplne všetko. Znie to zvláštne, ale vážne som nenašla nič, čo by som knihám vytkla. Práve naopak, spracovaním som bola totálne uchvátená, keďže som sa s niečím podobným ešte nestretla. Ferrante je pre mňa top súčasná autorka a jej štýl mi úplne sedí. Pre niekoho to môže byť náročnejšie čítanie, keďže je tu pomenej dialógov, opiera sa to najmä o vnútorné monológy a často aj rôzne opisy, avšak musím podotknúť, že to vôbec nenudí! Nejde totiž o typické opisy, kde autor na tri strany opíše, ako vyzerá domček a vedľa neho stromček atď. 

Myslím si, že táto sága je určená všetkým bez ohľadu veku či pohlavia, hoci uznávam, že ženám môže povedať viac. Najmä je to však literatúra pre náročnejších čitateľov, ktorí chcú nad textom premýšľať nielen počas čítania, ale ešte aj mesiac po dočítaní. Ak už pre nič iné, tak by ste mi mali ságu prečítať minimálne pre rozšírenie obzorov. Ale hlavne pre jej literárne kvality.

PS: na www.onavie.sk nájdete na tieto knihy aj moje recenzie. 

Maya Sinay - Do plaviek (Eva Borušovičová)

Skvelá kniha od slovenskej autorky Evy Borušovičovej, ktorá je napísaná s ľahkosťou a súbor textov, ktoré vychádzali postupne v týždenníkoch a mesačníkoch sa vám rýchlo dostanú pod kožu. Ja by som ju zaradila kľudne do motivačnej literatúry. Ak potrebujete knižku s návodom, ako založiť bookclub alebo ako rozoznať, kedy máte životnú situáciu riešiť mávnutím ruky, kedy poldecákom slivovice a kedy treba vytiahnuť vlajku spoza skrine a vyraziť s ňou do ulíc, Do plaviek takým návodom je. Osobne sa mi veľmi páčila myšlienka: „každý deň, ži tak akoby si mal narodeniny.“

Vladimíra Šebová - Touch, Prvních patnáct životů Harryho Augusta (Claire North)

Zbožňujem knihy od Claire North. Vynikajúcimi dielami tejto anglickej spisovateľky sú “First fifteen lives of Harry August” (v češtine: Prvních patnáct životů Harryho Augusta, v slovenčine zatiaľ nevydané) a “Touch” (v češtine ani slovenčine zatiaľ nevydané). “First fifteen lives of Harry August” je o chlapcovi, ktorý sa narodí, žije svoj život a keď zomrie, opäť začína žiť svoj (už prežitý) život znova so všetkými spomienkami. Teda je chytený v určitej časovej smyčke vlastného života. “Touch” je príbeh o postave, ktorá sa dotykom dokáže prevteliť do akéhokoľvek tela. Clairine knihy majú vždy originálny námet, perfektne prepracované postavy a živý dej. Vždy si tiež vychutnám skvelé opisy miest, nakoľko sa príbeh často odohráva vo viacerých krajinách. Clairin hravý spôsob písania so zameraním na detaily a inteligentný sarkazmus proste milujem.

Hana Repová - Medený jazdec (Paullina Simonsová)

Ktokoľvek sa ma spýta, akú knihu by som mu odporučila na prečítanie, dostane rovnakú odpoveď. Pre mňa neskutočne krásny príbeh s veľkým kusom dejín, ktorý vás prinúti zamyslieť sa nad tým, ako vám je vlastne dobre. Niekedy na to rýchlo zabúdame.

Pamätám si ten deň, keď som sa k nej úplne náhodne dostala, celkom presne. Bola som na nočnej, v posledný deň veľmi náročného týždňa. Cestou do práce som písala v metre kamarátke, ktorá má domácu knižnicu neskutočných rozmerov, sms:
„Dones mi nejakú knihu. Nutne potrebujem vypnúť.“
„Akú?“ Jej odpoveď prišla takmer okamžite.
„Tú najlepšiu čo máš,“ odpísala som bez zaváhania, lebo nastávajúci víkend som bola odhodlaná stráviť v posteli s dobrou knihou a rodinným balením dánskej zmrzliny.
Zahrabaná do prípadu, čo som práve riešila, som ledva zdvihla oči od monitora, keď mi tú knihu položila na stôl. Moju pozornosť upútalo až rodinné balenie papierových vreckoviek, čo priložila ku knihe.
„Ty si ma už akože niekedy videla plakať pri knihe?“ Uškrnula som sa na ňu, zbalila knihu a vreckovky nechala pohodené na stole. No moja kamarátka ich ku mne len tvrdohlavo posunula: „Ver mi, tentoraz ich budeš potrebovať.“
Poviem vám k tomu len toľko. Neskôr som bola rada, že ich mám.

Čakajte nádherný príbeh plný lásky, odriekania, neuveriteľnej sily a odvahy, ale nečakajte gýč.
Príbeh dvoch sestier, ktoré milujú toho istého muža, nie je nič originálne a predsa sa ich osud v tomto príbehu bude líšiť od všetkých ostatných, ktoré ste už čítali. Možno preto, že sa neodohráva v Amerike, ako väčšina aktuálnych ľúbostných príbehov, ktoré zaplavujú knižný trh, ale v Leningrade. A nie dnes, ale v deň, keď Hitler zaútočí na Sovietsky zväz. Mohla by som o nej napísať veľmi veľa, no poviem vám iba jedno: Nikdy som nečítala nič také krásne a hoci je kniha už dlho dostupná len v českom preklade, určite čas, ktorý jej venujete, neoľutujete. 

Myslím, že má jednu vec spoločnú s mojou knihou Boh plače potichu. Môžu ju čítať všetci. Od mladých dievčat až po dámy, ktoré si už nejaký ten rok užívajú dôchodok a predsa nikto z nich nebude mať pocit, že mu tá kniha nie je určená. Presvedčte sa sami.

Michaela Ella Hajduková - Nočný cirkus (Erin Morgensternová)

Mám veľa obľúbených kníh, som veľký knihomoľ, preto vybrať jednu je pre mňa skutočne ťažké.

Knihy, ktoré prečítam, delím na tie, ktoré sú pre mňa výnimočné (tie si nechávam), tie, ktoré sa mi veľmi páčili (tie predávam a vymieňam za iné) a samozrejme na také, čo ma nezaujali, nedočítala som ich, alebo mi nesadli. Takých, ktoré nedočítam je skutočne iba pár, lebo už som sa neraz presvedčila, že hoci ma kniha hneď nestrhne, keď jej dám šancu na konci som milo prekvapená.

Jednou z tých výnimočných je aj kniha Nočný cirkus od Erin Morgensternovej. Pri knihách ako je táto mám vždy strach, či sa mi skutočne budú páčiť, lebo anotácia ma neuveriteľne nadchla a bála som sa, že mám vysoké očakávania a kniha ma sklame. Najviac ma z popisu knihy zaujalo toto: Cirkus snov prichádza všade bez ohlásenia. A na bráne visí tabuľa: Otvárame za súmraku, zatvárame za úsvitu. Cirkus je úplne iný ako všetky známe cirkusy. Celý je ladený do čierno-biela a predmety sa v ňom skutočne menia na vtáky a ľudia skutočne miznú. O knihe som sa dozvedela krátko na to ako vyšla v roku 2012 a dodnes cítim tú atmosféru, ktorá v nej panovala, dodnes si spomínam na niektoré scény z nej (pri spomienke na Ľadovú záhradu mám zimomriavky) a má u mňa čestné miesto. Sú knihy, ktoré časom pre mňa stratia čaro a status výnimočnosti, no táto kniha si ho stopercentne drží. Hneď ako som zbadala obálku a prečítala si anotáciu, vedela som, že toto je moja šálka kávy. A práve preto som sa bála, že ma až priveľmi navnadila a že ak mi nesadne, sklamanie bude o to väčšie. Bála som sa zbytočne. Kniha ma vtiahla do svojich magických sietí a nepustila ma až do konca.

Tešila som sa na čítanie ako malé dieťa. Milujem knihy tohto typu. Kde sa prepája minulosť s čímsi zo sveta medzi nebom a zemou. Dej sa odohráva na prelome 19. a 20. storočia, dvaja mladí kúzelníci sú od mala vedení k tomu, že raz budú spolu bojovať, ale zamilujú sa do seba. Autorka vytvorila kúzelný príbeh o svete, ktorému budete veriť, napriek tomu, že je magický a čarovný. A ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, nie je to ľahké čítanie, žiadna oddychovka o zvláštnej láske.

Príbeh má neuveriteľnú atmosféru a je jednou z tých kníh, kde si čitateľ užíva každú vetu, slová sa mu prevaľujú v hlave a je to ohromný zážitok.

Nie je to ale čítanie pre každého, nakoľko je kniha špecifická ako dejom, tak štýlom písania. Čitateľ sa v nej prepadne a stratí. Doslova. A ako rád☺ Keďže je v knihe veľa mágie, určite knihu odporúčam ľuďom, ktorý vyhľadávajú tento typ literatúry, nemusí to sadnúť každému čitateľovi. Zachytila som kdesi prirovnanie, že tí čo majú radi Harryho Pottera a Portrét Doriana Greya z nej budú nadšení. Ja som obdivovateľka oboch a mne sa teda kniha úplne trafila do vkusu.

Po prečítaní som mala obrovskú túžbu do toho cirkusu skutočne zájsť a to si myslím veľa o knihe vypovedá☺

Katarína Holetzová - Tajná histórie (Donna Tarttová)

Od Donny Tartt som čítala najprv Stehlíka, ktorý vyšiel aj v slovenskom preklade. Štýl a príbeh pre mňa dovtedy neznámej autorky ma veľmi oslovil. Vyhľadala som preto aj jej staršie diela - Malý kamarád a Tajná historie, obe v češtine. Tajnú historii som darovala na Vianoce mame (tiež je fanynka Donny Tartt), ktorá mi ju nadšená požičala so slovami, že ide o spisovateľkinu najlepšiu knihu. Mesiace mi ležala na nočnom stolíku, lebo som sa tešila, že si ju prečítam, keď budem mať viac času. Je naozaj hrubá. Podarilo sa mi to až na letnej dovolenke.

Tajná historie je príbeh členov exkluzívneho krúžku na americkej univerzite, ktorého študenti sa venujú klasickej gréčtine. Izolovaní od bežného sveta sa pod tlakom nečakaných okolností rozhodnú, že jedného študenta z krúžku musia spoločne zavraždiť. No a viac už neprezradím :)

Na knihe sa mi páči, ako autenticky vie Donna Tartt vystihnúť pocity hrdinov, prináša úplne originálny pohľad na ich rozpoloženie a vzniknutú situáciu. Bez akéhokoľvek klišé opisuje povahové črty jednotlivých postáv s dôrazom na ich konanie v krízovej situácii. Už dlhodobo obdivujem jej zručné dialógy a najmä celkovú hĺbku, akú vie dať knihám. Napíše jednu knihu za 10 rokov a za každou z nich je kus poctivej práce. Je pre mňa jednou z mála autorov/autoriek, ktoré vo svete "spotrebnej" literatúry dokazujú, že prepracované romány stále majú svoje dôležité postavenie aj v komerčnej beletrii.

Kniha je určená všetkým čitateľom, ktorí sa radi nechajú vtiahnuť do kvalitne napísaného a vystaveného príbehu a neodradí ich 600 strán textu.

Daniela Slávik - Ty a nikdo jiný (Rupert Thomson)

Obľúbených kníh mám viac. Milujem štýl písania Tamary Tainovej a jej knihu Nemôžem ti povedať viac, ale ak mám vybrať iba jednu, bude to kniha, ktorú aktuálne čítam - Ty a nikdo jiný od Ruperta Thomsona. Je to príbeh dvoch žien, ktoré sa do seba zaľúbili ešte vo veľmi mladom veku a zvláštnou zhodou okolností sa stali nevlastnými sestrami. Hlavnými hrdinkami je dvojica umelkýň žijúca vo Francúzsku v prvej polovici minulého storočia, kde sa stretávajú s osobnosťami ako je Breton, Dalí či Hemingway, až kým do ich života nevtrhne vojna.
Kniha ma zaujala nielen témou, ale aj spracovaním a literárnym jazykom autora. Intimita a láska je medzi ženami vykreslená citlivo, no nie sentimentálne či gýčovo. Odporúčam všetkým, ktorí milujú umenie, sú fascinovaní Parížom alebo majú radi nezvyčajné príbehy lásky...


Marta Fartelová - Medený jazdec (Paullina Simonsová)

Ako vášnivá čitateľka rozdeľujem knihy do niekoľkých kategórií. Začnem odspodu rebríčka, tam sú knihy, ktoré som nedočítala. Neodvážim si povedať, že sú zlé, jednoducho sú to knihy, ktoré mne ako čitateľovi nesadli. Potom sú knihy priemerné. Tie v prvom rade dočítam, potom si poviem, že to chvalabohu nebol stratený čas, ale o dva dni už neviem, o čom boli. Potom sú dobré oddychové knihy. Ich čítanie je skutočne príjemne strávený čas, majú humor i príbeh, ale nijako špeciálne sa ma nedotknú. Potom sú to výborné knihy. Pri čítaní som z nich nadšená, teším sa na každú ďalšiu kapitolu, dozviem sa niečo nové, moje emócie si tiež prídu na svoje, majú výnimočný príbeh a sú skvelo napísané. A potom sú knihy, ktorých je v živote len niekoľko. Tie sa vám vryjú hlboko do srdca i do duše a pamätáte si ich celý život. Sú jednoducho výnimočné a nezabudnuteľné. Ja ich mám niekoľko a veľmi ťažko sa mi z nich vyberalo. Napokon som sa rozhodla pre „Medeného jazdca“.

Čím je táto kniha pre mňa výnimočná? Na jej stránkach sa odvíja jeden z najkrajších príbehov osudovej lásky. Lásky, ktorá je taká silná, že dokáže bojovať s nepriazňou osudu. Lásky, po akej každý túži, no len málokto ju zažije. Tatiana a Alexander sa do seba zamilujú na prvý pohľad, no skôr ako ich láska dostane šancu, Tatiana zistí, že Alexander je muž, ktorého miluje aj jej sestra Dáša. Aj keď sa rozhodne prenechať Alexandra svojej sestre, aj keď sa chce zachovať správne, aj keď sa zaprisahá, že nedá prednosť mužovi pre svojou vlastnou krvou, nedokáže Alexandra prestať milovať, rovnako, ako on nedokáže prestať myslieť na mladšiu zo sestier, napriek tomu, že sa zaviaže sľubom, že nezlomí Dášino srdce. Do ich života však zasiahne vojna a oni zostanú na dlhých 900 dní uväznení v meste Leningrad, bez jedla a bez pomoci okolitého sveta. Strádanie, strastiplný život ľudí v tomto meste a vyhrotené situácie odhalia charaktery ľudí a ukážu vnútornú silu a tiež láskavosť srdca. No a hlavne hĺbku skutočnej lásky.

Kniha však nie je len o láske, ale autorka majstrovsky popísala Leningrad, až má čitateľ miestami pocit, že to mesto dôverne pozná, že sa niekedy už určite prechádzal jeho ulicami. Ale nielen Leningrad, ale aj ľudí, ktorý v tomto meste žili a zomierali – za súdruha Stalina a za Matičku Rus. Hoci autorka podrobne popisuje miesto, priebeh vojny a blokády, čitateľ sa ani nachvíľu nenudí.
Keď som dočítala Medeného jazdca nemohla som veriť, že už je koniec a už vôbec som nemohla uveriť, že takto mohol skončiť príbeh veľkej lásky. Až po dlhšom čase som zistila, že autorka skutočne nebola taká krutá, ako by sa mohlo zdať, ale ponúkla čitateľom aj ďalšie dva diely – „Tatiana a Alexander“ a „Letná záhrada“. Vyšli však iba v Čechách, a tak som si koniec príbehu mojich milovaných hrdinov prečítala až s odstupom niekoľkých rokov. Stálo to však zato 😊.

A aké sú vaše obľúbené knihy?