Recenzia: Nehanebné neviniatko - Dominik Dán
Ahojte!
Ja vás po týždni vítam pri recenzií na knihu Nehanebné neviniatko od Dominika Dána. Musím sa priznať, že je to prvý slovenský autor, ktorého som prečítal.
AUTOR: Dominik Dán
NÁZOV: Nehanebné neviniatko
VYDAVATEĽSTVO: Slovart
ROK VYDANIA: 2005
POČET STRÁN: 318
Hlavnými postavami knihy sú detektívi z oddelenia vrážd Richard Krauzs a Jozef (Chosé) Fischer. Celý dej je situovaný do roku 1997 do mesta Naše Mesto. Richard a Chosé spolu s Petrou, Váňom a ďalšími detektívmi riešia záhadu úmrtia dcéry slovenského veľvyslanca. Avšak počas riešenia prípadu narazia aj na iné problémy.
Musím sa priznať, že som ešte nikdy predtým nečítal dobrovoľne nejakého slovenského spisovateľa. Vždycky som si myslel, že zahraničný spisovatelia sú omnoho lepší ako tí naši. Aj keď opak je niekedy pravdou. Čo sa týka Dominika Dána, tak ten mi svojou tvorbou veľmi pripomína Stiega Larssona. A pre mňa je to len a len dobre.
Keď už mám začať s dejom knihy, tak ten mi prišiel do cela originálny. Či už len tým, že kniha má prepracovaný dej, veľa šokujúcich momentov, do cela dosť záporných postáv a celkovo tú atmosféru 90. rokov. Podľa mňa sa autor s knihou vyhral a je to aj vidieť. Kniha sa dala rýchlo čítať, aj keď mi niekedy vadilo to, že niektoré kapitoly mali cez 20 strán a niektoré iba 5. A aby som ešte nezabudol podotknúť, tak jeho knihy sú väčšinou písané podľa skutočných udalostí, keďže Dominik Dán sa cez 20 rokov zaoberá kriminálnymi vraždami.
Z postáv ma najviac zaujali Richard, Chosé a Petra. U Richarda to bolo hlavne kvôli jeho prístupu ku práci, u Váňu to bolo zase preto, lebo celý čas len jedol. A to si nerobím prču. Hneď ako prišiel do práce, tak zjedol desiatu, potom išiel do bufetu a vysedával tam až do konca šichty. Vlastne každá postava mala niečo do seba a to vytváralo skvelú atmosféru.
V knihe sa taktiež nachádzajú aj nadávky, čiže ak to niekomu vadí, tak nech si knihu radšej ani nevypožičiava. Ale predsa len to tie dialógy robí reálnejšie a lepšie to aj vykresľuje postavu. Larsson mal v knihe neustále kávu, Dominik Dán má zasa vodku. Veď prečo nie? Ani neviem prečo, ale pri Dánovi mi to nevadí.
Musím sa priznať, že už na začiatku knihy som mal vytipovaného vraha, dokonca aj tesne pred koncom knihy to vyzeralo tak, že to bude nakoniec on, ale samozrejme, že sa to zvrtlo a dopadlo to úplne inak. Proste ten koniec ma zarazil a nečakal som, že to takto skončí.
Kniha Nehanebné neviniatko je skvelá oddychová detektívka. Napínavý dej, super postavy, skvelá atmosféra, no proste dokonalosť. Až Dominik Dán mi ukázal, že slovenskí autori sú tak isto dobrí ako aj zahraniční, dokonca niektorí aj lepší. Knihu Nehanebné neviniatko hodnotím 4/5.
Musím sa priznať, že som ešte nikdy predtým nečítal dobrovoľne nejakého slovenského spisovateľa. Vždycky som si myslel, že zahraničný spisovatelia sú omnoho lepší ako tí naši. Aj keď opak je niekedy pravdou. Čo sa týka Dominika Dána, tak ten mi svojou tvorbou veľmi pripomína Stiega Larssona. A pre mňa je to len a len dobre.
Keď už mám začať s dejom knihy, tak ten mi prišiel do cela originálny. Či už len tým, že kniha má prepracovaný dej, veľa šokujúcich momentov, do cela dosť záporných postáv a celkovo tú atmosféru 90. rokov. Podľa mňa sa autor s knihou vyhral a je to aj vidieť. Kniha sa dala rýchlo čítať, aj keď mi niekedy vadilo to, že niektoré kapitoly mali cez 20 strán a niektoré iba 5. A aby som ešte nezabudol podotknúť, tak jeho knihy sú väčšinou písané podľa skutočných udalostí, keďže Dominik Dán sa cez 20 rokov zaoberá kriminálnymi vraždami.
Z postáv ma najviac zaujali Richard, Chosé a Petra. U Richarda to bolo hlavne kvôli jeho prístupu ku práci, u Váňu to bolo zase preto, lebo celý čas len jedol. A to si nerobím prču. Hneď ako prišiel do práce, tak zjedol desiatu, potom išiel do bufetu a vysedával tam až do konca šichty. Vlastne každá postava mala niečo do seba a to vytváralo skvelú atmosféru.
V knihe sa taktiež nachádzajú aj nadávky, čiže ak to niekomu vadí, tak nech si knihu radšej ani nevypožičiava. Ale predsa len to tie dialógy robí reálnejšie a lepšie to aj vykresľuje postavu. Larsson mal v knihe neustále kávu, Dominik Dán má zasa vodku. Veď prečo nie? Ani neviem prečo, ale pri Dánovi mi to nevadí.
Musím sa priznať, že už na začiatku knihy som mal vytipovaného vraha, dokonca aj tesne pred koncom knihy to vyzeralo tak, že to bude nakoniec on, ale samozrejme, že sa to zvrtlo a dopadlo to úplne inak. Proste ten koniec ma zarazil a nečakal som, že to takto skončí.
Kniha Nehanebné neviniatko je skvelá oddychová detektívka. Napínavý dej, super postavy, skvelá atmosféra, no proste dokonalosť. Až Dominik Dán mi ukázal, že slovenskí autori sú tak isto dobrí ako aj zahraniční, dokonca niektorí aj lepší. Knihu Nehanebné neviniatko hodnotím 4/5.
Žiadne komentáre:
Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.