Recenzia: Dievča, ktoré sa hralo s ohňom - Stieg Larsson

Ahojte!

Ja vás vítam pri recenzií na knihu Dievča, ktoré sa hralo s ohňom od švédskeho autora Stiega Larssona. Kniha je pokračovaním knihy Muži, ktorí nenávidia ženy. Samozrejme, je to aj druhá kniha z trilógie Millennium.

AUTOR: Stieg Larsson

NÁZOV: Dievča, ktoré sa hralo s ohňom (Flickan som lekte med elden)

VYDAVATEĽSTVO: Ikar (Norstedts förlag) 

ROK VYDANIA: 2009 (2006)

POČET STRÁN: 472

PREKLAD: Jozef Zelizňák

V prvom pokračovaní knihy Muži, ktorí nenávidia ženy sa do popredia dostáva Lisbeth Salanderová. Lisbeth švédska polícia obvinila z trojnásobnej vraždy a média ju zasa opisujú ako sadomasochistickú, lesbickú vrahyňu. Hľadá ju celý štát, lenže Lisbeth sa vyparila. Mikael, s ktorým sa Lisbeth nerozpráva, spolu s Armanskijm sa snažia Lisbeth nájsť a všetkým dokázať, že Lisbeth je nevinná.

Ako som už spomínal pri prvej recenzií, tak Stieg Larsson je môj najobľúbenejší spisovateľ švédskej krimi literatúry. Či už tým, že vytvára skvelé príbehy, ktoré sú napínavé alebo tým, že niekedy až neskutočne vystihne charakter danej postavy. Čo sa týka deju, tak ten ma úplne zaujal. Veľmi som sa potešil, keď som zistil, že sa dej tentokrát zameria viac na Lisbeth. Zbožňujem Lisbeth. Podľa mňa je Lisbeth stelesnením psychopata, ktorý sa nájde v každom človeku. Či už správaním, rozmýšľaním alebo vyjadrovaním.

Keď som zistil, že Lisbeth obvinili z trojnásobnej vraždy, tak som ju automaticky znenávidel a ani to čítanie ma už tak nebavilo. Mal som chuť knihu zavrieť a už ju neotvoriť, ale proste som ju musel čítať, lebo som chcel vedieť, čo sa stane s Lisbeth. Kniha ma o to viac začala baviť až keď som zistil, že Lisbeth je krivo obvinená.

Medzi ďalšie postavy, ktoré som si obľúbil patria Armanskij, Erika, Dag a Mia. Špeciálne Dag a Mia mi prišli ako veľmi milý pár.

Samozrejme, že by to nebol Larsson, keby v knihe neboli šokujúce momenty, káva alebo nadávky. Zo začiatku mi káva až tak veľmi nevadila, ale keď ju pijú aj v druhom dieli a neustále, tak to už lezie na nervy. A to isté platí aj pre nadávku kurva. Keď už tak veľmi chcel autor použiť nadávku, tak mohol použiť aj nejakú inú. Takto mi to pripadalo, ako keby mal autor právo použiť v knihe len jednú nadávku. 

Kniha Dievča, ktoré sa hralo s ohňom sa mi páčila, teda až na niektoré nedostatky. A to hlavne tá káva a nadávky, ale to bolo už aj pri predchádzajúcej knihe. Knihu Dievča, ktoré sa hralo s ohňom hodnotím 4/5. A čo vy, páčila sa vám kniha?