Recenzia: Vlčí zámok - Lina Franková

AUTOR: Lina Franková

NÁZOV: Vlčí zámok

VYDAVATEĽSTVO: Maxim

ROK VYDANIA: 2021

POČET STRÁN: 312

„Pravda je taká, že sme verní ako labute. Hľadáme toho jediného spomedzi všetkých...“

A preto je pre Barevansona ťažké nájsť novú lásku. Barevansonovci, starobylý grófsky rod plný mizantropov a rodených introvertov, postihujú nešťastia i kliatby. A aj keď si moderná aristokracia stále žije na vysokej nohe, šťastie sa kúpiť nedá.

Kasandra, rovnako ako každý z jej rodiny, nemá v obľube „votrelcov“. No keď stráca patronát nad Ústavom archeológie, ktorý je pre Barevansonovcov cenný, neostáva jej iné, ako otvoriť komnaty svojho neogotického zámku dvom archeológom bažiacim po výskume.

Jedným z nich je zvláštny bielovlasý muž, ktorý má nad ňou od prvého okamihu magickú moc. Je to potláčaná vášeň alebo klíčiace šialenstvo?

Keď sa v smutne prázdnom zámku, ktorý obýva len mladá vdova a jej krehký brat, začnú objavovať desivé vlčie preludy, nik sa viac necíti v bezpečí. Takmer každému dýcha na krk nielen minulosť, bolestivo nenaplnené túžby, strach zo samého seba... ale aj čosi oveľa záhadnejšie...

Slovenská autorka Lina Franková sa pohybuje na knižnej scéne už nejaký ten rok. Za ten čas jej vyšlo 5 kníh, z toho tri romány a dve knihy receptov, ktoré vydala spolu s Barborou Húbekovou. Na poli románov autorka debutovala v roku 2019 knihou Maj pekný deň, ktorá rozpráva zamotaný príbeh Olivera a Markusa. V priebehu minulého roka sa na pulty kníhkupectiev dostal prvý diel zo série Rod von Barevanson, Hadí zámok, v ktorom autorka vovádza čitateľa do života vznešeného grófskeho rodu, ktorý sa dištancuje od okolitého sveta. V priebehu tohto roka sa na pulty kníhkupectiev dostalo jeho pokračovanie, a to Vlčí zámok, v ktorom Lina Franková pokračuje v rozvíjaní charakterov z predošlej knihy, zároveň ale predstavuje aj nové postavy.

Hadí zámok je na pomery slovenského knižného trhu veľmi netypický román. Venuje sa téme, ktorá je u nás do veľkej miery neprebádaná a aj vďaka tomu kniha vzbudila menší ošiaľ. Samotný román sa dostal aj ku mne, a napriek tomu, že z môjho pohľadu mal isté nedostatky, aj tak sa mi páčil do takej miery, že som mal chuť siahnuť aj po jeho pokračovaní. Keď sa ku mne dostal Vlčí zámok, do čítania knihy som sa pustil s o čosi väčšími očakávaniami, ako tomu bolo pri Haďom zámku, pretože som už vedel, do čoho idem. A musím povedať, že kniha ma nesklamala, ba dokonca ma šokovala a autorka si ňou nastavila vysokú latku.

V knihe Vlčí zámok autorka zavedie čitateľov ku Kasandre Sofii von Barevanson, ktorá je presne taká istá, ako každý jeden člen jej rodu. Nemá rada cudzích ľudí, od ktorých sa snaží vždy strániť, no všetko sa zmení jedného dňa, keď na ich pozemok prichádzajú dvaja archeológovia, Jonatán a Vanda, s cieľom preskúmať nálezy nachádzajúce sa na pozemku. Keďže strácajú patronát nad Ústavom archeológie, ktorý má pre ich rod veľký význam, Kasandre nezostáva nič iné, iba oboch votrelcov pustiť ďalej. Kasandra v tom momente ešte netuší, že týmto krokom rozpútala sled udalostí, ktorý bude mať nečakaný koniec.

Vlčí zámok je veľmi vydarené pokračovanie Hadieho zámku, v ktorom Lina Franková ukázala, že sa dokáže vo svojej tvorbe posúvať míľovými krokmi napred. Je to kniha, ktorá vtiahne čitateľa už od úplne prvých strán, pohltí ho a jeho pozornosť si bude držať až po tie posledné strany. Autorka príbeh začína jednoduchšie a pomalšie, čo vôbec nevadí, ba dokonca jej to skvelo slúži na to, aby čitateľovi predstavila nové postavy a načrtla ich vlastnosti. Ako strany postupne plynú, príbeh začne naberať na dynamickosti, no autorka príliš netlačí na pílu. Dynamickosť príbehu autorka vyrovnáva pestrými opismi, ktoré do veľkej miery pôsobia umelecky a o to viac zhmotňujú ponurú a gotickú atmosféru deja. Príbeh sa tak začne čoraz viac zauzľovať, naberať na nečakaných udalostiach, až vyvrcholí do prekvapivého konca, ktorý podnieti čitateľa siahnuť po ďalšom diele zo série.

Ak máte radi netradičné príbehy, táto kniha je presne pre vás. Tvorba Liny Frankovej je oproti iným slovenským knihám výrazne odlišná a Vlčí zámok to len potvrdzuje. Autorka ponúka neogotický príbeh, obsahujúci nadprirodzené prvky, ktorý je zároveň doplnený o rôzne zaujímavosti týkajúce sa práve tohto obdobia. Autorka tu do určitej miery rozoberá aj neogotickú architektúru a štýl celkovo, a preto môže kniha do istej miery vyznieť aj náučne.

Podobne ako pri Haďom zámku, aj v tejto knihe sa autorka venuje rôznym témam, ktoré príbeh veľmi príjemne oživujú a dodávajú mu reálnejšie črty. Témy ako priateľstvo, láska, vypočítavosť či sexuálna orientácia dodávajú autorke príležitosť uberať príbeh rôznymi smermi, čo Lina Franková aj využíva. Príbeh tak v sebe nesie aj niekoľko hlbších myšlienok, ktoré mu pridávajú na hodnote.

Pôsobíme ako nevyliečiteľní mizantropi, ktorí k sebe nikoho nepúšťajú, ale pravda je taká, že sme verní ako labute. Hľadáme toho jediného spomedzi všetkých... a tí ‚všetci‘ sú nám potom ukradnutí.

strana 140

Štýl písania Liny Frankovej je veľmi zaujímavý. Už pri Haďom zámku autorka ukázala, že jej štýl písania je do určitej miery jednoduchý, ale zároveň nie je. Autorka v príbehu využívala kvetnaté opisy, ktorých však bolo na môj vkus málo a nedokázali tak úplne vystihnúť gotickú atmosféru, ktorou mal príbeh dýchať. V prípade Vlčieho zámku je tomu už inak. Autorka omnoho viac zapracovala na samotných opisoch prostredia, predmetov či postáv, a preto je atmosféra tohto príbehu omnoho viac gotická a reálna do takej miery, že má čitateľ popri čítaní knihy pocit, ako keby sa spolu s postavami nachádzal na danom mieste. Netreba sa však báť, autorka zároveň pracuje v príbehu aj s dialógmi, ktoré zapríčiňujú rýchlejší spád deja, a preto je príbeh vyvážený.

Autorka v tejto knihe spravila veľmi veľký pokrok aj vo svojich postavách. Sú vykreslené omnoho kvalitnejšie, než je tomu v prípade predošlého diela, a preto pôsobia na čitateľa ešte reálnejšie a dôveryhodnejšie. S plynúcimi stranami autorka postupne poodkrýva charaktery jednotlivých postáv, ktoré nie sú čiernobiele, ale nesú v sebe širokú škálu vlastností, či už pozitívnych, alebo negatívnych. Výrazným príkladom toho je práve postava Kasandry, ktorá na počiatku príbehu pôsobí chladno a odmerane, postupne však ukazuje aj druhú stránku svojej osobnosti a aj vďaka tomu je mojou najobľúbenejšou postavou z knihy.

Vlčí zámok je výborné pokračovanie prvého dielu zo série Rod von Barevanson, v ktorom Lina Franková ukázala, že sa dokáže vo svojej tvorbe posúvať obrovskými krokmi vpred. Autorke sa podarilo vytvoriť príbeh, ktorý čitateľa zaujme už od prvých strán a tak ľahko ho nepustí. Výborný príbeh, spracovanie, postavy a taktiež aj atmosféra, ktorá z príbehu priam dýcha. Knihu hodnotím 5/5.

Za poskytnutie knihy ďakujem samotnej autorke.

Knihu si môžete zakúpiť kliknutím TU