Pýtam sa - Michaela Zamari

Michaela Zamari je slovenská spisovateľka, ktorá ma na konte už štyri knihy, no aj napriek tomu samu seba vníma ako začínajúcu spisovateľku. Debutovala románom Šéf môjho šéfa, ktorý si hneď po vydaní získal pozornosť čitateľov. Ďalej nasledovali romány Šéfom môjmu šéfovi, Posledný džentlmen a tento rok sa čitatelia dočkali aj dobrodružného trileru Rozhodnutie, ktorý je podľa slov autorky knihou, v ktorej si sama sebe nastavila vysokú latku. V tomto rozhovore autorka prezradila to, ako sa dostala k písaniu kníh, čo rada číta, no taktiež aj to, čo všetko zahŕňa samovydanie knihy.

Ahoj, Miška! Najprv sa nám v krátkosti predstav a popíš nám, čomu sa venuješ.

Ahoj, Tomi! Už dva roky sa aktívne venujem písaniu beletrie pod pseudonymom Michaela Zamari. Ide prevažne o romány, ktoré viac zaujmú nežné pohlavie, ale píšem, ako to cítim, nie podľa toho, aké publikum chcem osloviť. Prvý román mi vyšiel v roku 2017 cez vydavateľstvo a ďalšie tri som si vydala sama.

Tvojou vášňou sú knihy, preto ich aj píšeš. Mňa by zaujímalo, ako si sa dostala k čítaniu kníh.

K čítaniu kníh som sa dostala asi ako každý, v škole, ale nikdy ma nebavila povinná literatúra ani čítanky. Pamätám si, že na základnej škole som sa zaľúbila do kníh vďaka svetoznámemu Denníku princeznej. Začala som písať poviedky a úvahy, s ktorými som sa zúčastnila aj literárnych súťaží na pôde našej školy. Potom som sa dostala ku koňom a čítanie aj písanie išlo na pár rokov do úzadia. Zbierala som skúsenosti a učila sa spoznávať život.

Aké sú Tvoje najobľúbenejšie knižné žánre? Máš aj nejakých obľúbených autorov?

Nemám jedného obľúbenca, je ich viac a verím, že k mojim favoritom sa budú stále pridávať ďalší. Ale najbližšie mám k romanticko-erotickej literatúre, kde prevažuje láska, humor, inteligentné dialógy, akcia, prípadne dobrodružstvo. V ňom som sa našla a podobného štýlu sa držím aj vo vlastnej tvorbe. Netajím sa tým, že najviac ma k písaniu inšpirovala tvorba Samanthy Youngovej. Keď som sa zoznámila s jej sériou Dublin street, vedela som, že mojím prvým autorským cieľom je napísať sériu. A toho sa držím.

Preferuješ ako čitateľ viac domácu, alebo zahraničnú tvorbu?

Priznám sa, bývalo to tak, že po domácej som nesiahla, vďaka klasickým predsudkom, že zahraničná literatúra je kvalitnejšia. Som veľmi rada, že som sa zbavila tohto stereotypného názoru, pretože domáca scéna má veľa čo ponúknuť. Postupne si dopĺňam portfólio prečítaných kníh od slovenských autorov a autoriek, a síce si nedovolím tvrdiť, že raz budem mať prelúskanú aspoň jednu knihu od každého, tento rest sa mi stále zmenšuje. A objavujem veľa šikovných autorov a autoriek, ktorí majú nielen talent na písanie skvelých príbehov, ale sú to aj veľké osobnosti a úžasní ľudia.

Vždy si túžila po tom stať sa spisovateľkou? Alebo ten sen prišiel až postupom času?

Odmalička som vedela, že k písaniu ma čosi priťahuje a áno, už na základnej škole som zatúžila stať sa raz spisovateľkou. Životné okolnosti ma však na asi desať rokov odchýlili od tejto dráhy a na svoj sen som pozabudla. Alebo poslanie? V každom prípade, počas vysokej školy mi život pripomenul, kde by mohla viesť moja životná cesta a ja som vykročila svojou cestou

Debutovala si knihou Šéf môjho šéfa, ktorá vyšla cez vydavateľstvo Moderné romány. Ako si sa dostala k tomuto vydavateľstvu? Skúšala si pred týmto vydavateľstvom osloviť aj iné vydavateľstvá?

Áno, bola to pomerne dlhá cesta, aj keď časové obdobie môže byť relatívne. Záleží od uhla pohľadu. Oslovila som vyše desať vydavateľstiev, s niektorými som už takmer podpísala zmluvu, ale nakoniec sme sa nedohodli na podmienkach. Moja cesta k vydaniu debutu trvala rok a bola veľmi poučná, preto som o nej dokonca napísala knihu. Svoje skúsenosti som pretavila do knižnej podoby prostredníctvom hlavnej hrdinky knihy Posledný džentlmen. Vydať debut sa mi nakoniec podarilo vo vydavateľstve Moderné romány a veľmi vážim, že mi dali šancu.

Ako vznikol nápad napísať knihu Šéf môjho šéfa?

Vznikol spontánne. Jedna myšlienka mi prefrčala hlavou a ja som začala písať. Predstavila som si pracovné prostredie, obrovskú príťažlivosť medzi dvoma ľuďmi, hlavnú hrdinku ambicióznu študentku, ktorá práve skončila školu a plánovala sa naplno venovať práci a svojim snom, a staršieho charizmatického hlavného hrdinu, ktorý mal jasné plány a v živote mu chýbalo iba jedno. Žena, ktorou bola ona.

Kniha Šéf môjho šéfa má aj pokračovanie, ktoré sa volá Šéfom môjmu šéfovi. Vedela si už počas písania prvého dielu, že kniha bude mať aj pokračovanie? Alebo si ho vypýtali až čitatelia?

Vedela som. Lepšie povedané, túžila som po tom a dúfala, že sa mi to podarí. Písala som pokračovanie príbehu prvého páru už v čase, keď som ešte nemala isté vydanie prvej časti.

Hoci Tvoj debut vyšiel cez vydavateľstvo, ďalšiu knihu si si vydala sama, a tak to prebieha až doteraz. Prečo si sa rozhodla pre tento krok?

Pretože som cítila, že už sa nemusím báť vyskúšať to sama. Túžila som spoznať celý proces vydania knihy, byť súčasťou a mať pod palcom každý detail. Môcť ovplyvniť obálku, zalomenie textu, či bude na stránkach aj moje meno a názov knihy, alebo nie, či bude väzba tvrdá alebo mäkká. Byť si pánom svojho času a nebyť toľko závislá od edičného plánu vydavateľstiev.

Aké sú podľa Teba výhody a nevýhody samovydania?

Výhody sú, že si pánom celej knihy. Nevýhody sú, že si pánom celej knihy. Chcem tým povedať, že je to zároveň super, oslobodzujúce, maximum možností zapriahnuť svoju kreativitu, ale si na všetko sám. Treba sa rozhodnúť, či chceš byť vedený a vložiť sa do rúk niekomu inému, alebo chceš viesť a berieš samovydanie s každým plusom, aj s úskaliami. Pre mňa to bola jasná výzva, že som nemohla stratiť viac, než získať. Najťažšie však je udržať to a neskončiť jednou knihou.

Vedela by si nám v krátkosti popísať, čo všetko je súčasťou procesu samovydania?

Dokončením rukopisu všetko ešte len začína. Treba dať príbeh posúdiť niekomu druhému, najlepšie niekomu sčítanému a kritickému. Ideálne viacerým adeptom, ktorí budú mať čas a chuť vyjadriť sa k surovému rukopisu a potom prejsť ku korektúre textu. Očistiť text od gramatických či štylistických chýb, ale aj od zbytočných častí, ktoré dielu uberajú na hodnote. Teda, ak ho chcete predať. Potom nasleduje zalomenie textu, medzitým práca na obálke a výsledný dizajn, tlač knihy, a v neposlednom rade marketing a propagácia diela. Najťažšie nie je knihu napísať, ani vydať, ale predať ju. Samozrejme, vydanie tiež nie je pohodička s vyloženými nohami, len tým chcem zdôrazniť, že tá spočiatku náročná časť je vlastne najjednoduchšia.

Čo máš na procese samovydania najradšej a čo zasa nie?

Zbožňujem ten pocit, že môžem grafičke navrhnúť, akú obálku by som chcela a ona mi pošle vizuálne zreálnenie mojej predstavy. To je úžasný pocit. Na druhej strane, užívam si aj prácu s textom, veľa sa učím od korektoriek a snažím sa neustále zlepšovať svoj prejav. Nemám rada asi len to, keď musím druhých časovo uháňať, lebo si stanovujem náročné termíny, alebo keď som nedočkavá a netrpezlivá, lebo neviem pochopiť, že nie každý je taký horlivý a zanietený ako ja. (smiech) Ale ako vravím, učím sa. Nielen písať, ale aj spolupracovať s ľuďmi, optimalizovať očakávania. Najlepší je, samozrejme, ten pocit, keď výsledok držíte v rukách a presne viete, čo všetko je za tým.

Oplatí sa po finančnej stránke vydať na cestu samovydania? Alebo je lepšie vydať knihu cez vydavateľstvo?

To je tiež relatívne. Je veľký rozdiel, či sa rozprávame iba o tom, že človek si chce splniť sen, vydať knihu v počte sto kusov a rozpredať ju medzi známymi, alebo to myslí trošku vážnejšie a chce tlačiť knihy v tisícových nákladoch. Vstupná investícia je nevyhnutná, návratnosť vie človek ovplyvniť. Najmä tým, že bude rozmýšľať triezvo a objektívne, nielen ako autor, ale aj ako čitateľ a obchodník.

Kto Ťa aspoň trocha pozná vie, že veľmi rada cestuješ a svoju lásku k cestovaniu si preniesla aj do svojich kníh. Kedy sa u Teba prebudila láska k cestovaniu?

Myslím, že to bolo na prvom zájazde zo strednej školy. Paríž. Vtedy som si uvedomila – vau, ja chcem veľa cestovať. Už vtedy som zarábala prvé vlastné peniaze brigádou po škole a cez víkendy, tak som si len utriedila priority, na čo chcem svoj zárobok minúť. A odvtedy sa to nezmenilo, len už míňam aj na knihy a, pravdaže, investovala som aj do vlastného bývania.

Aké krajiny si už stihla v rámci svojho cestovania navštíviť? Vieš povedať, ktorá krajina sa Ti spomedzi všetkých navštívených páčila najviac a ktorá najmenej?

Nemeriam svoje cestovateľské portfólio počtom krajín a stále tvrdím, že dohromady som ešte nič nevidela. Počas štúdia som stihla pocestovať hlavné metropoly Európy a moja prvá veľká cesta viedla do Ázie – do Číny. Po vysokej škole som ešte navštívila Srí lanku, Singapur, Malajziu, Brunej, Maldivy a USA. Určite sa chcem ešte vrátiť do Severnej Ameriky a do Číny. Do Malajzie som sa vrátila aspoň myšlienkami v knihe Rozhodnutie, a na Maldivy zasa v knihe, na ktorej aktuálne pracujem a čoskoro uzrie svetlo sveta.

Aké krajiny plánuješ navštíviť v najbližšej dobe?

Práve spomínanú Čínu. Veľmi mi prirástla k srdcu. Vraj som tam v minulom živote žila, čo by vysvetľovalo, prečo dám prednosť krajine, do ktorej som už zavítala, pred desiatkami krajín, v ktorých som ešte nebola. Je to však obrovská a nádherná krajina a ja som pri mojej prvej návšteve stihla vidieť iba Peking, Šanghaj a Xi'an. Teraz by som si pozrela ďalšie skvosty, aj keď rozhodne nestihnem ani polovicu z toho, čo Čína ponúka.

Publikovala si už štyri knihy. Nájde sa medzi nimi taká, ktorá je Tvojou srdcovkou, alebo na ktorú si najviac pyšná?

Síce sa netajím tým, že podľa môjho názoru je moja posledná kniha Rozhodnutie príbehom, ktorým som si sama sebe nastavila latku príliš vysoko, ale nenechám sa tým odradiť a skôr to beriem ako výzvu. V pripravovanej piatej knihe prinesiem niečo staré, ale aj nové. Ale späť k otázke – každý príbeh z tých, ktoré som už vydala, aj z tých, ktoré ešte plánujem vydať, je pre mňa srdcovkou. Netrúfnem si vybrať jednu. S každou som si veľa zažila. Je to ako s partnermi, frajermi, každý vážny vzťah je pre nás nezabudnuteľný, aj keď najsilnejšie pocity v nás vyvolá práve ten aktuálny.

Hoci sú na Tvoje knihy zväčša pozitívne reakcie, sem-tam sa vyskytne aj negatívna kritika či hejt zo strany čitateľov. Ako sa s tým vyrovnávaš? Berieš si to osobne, alebo to vôbec neriešiš?

Ak niekto povie, že to nerieši, tak je malá šanca, že hovorí pravdu. Sme ľudia, máme svoju citovú banku, s každým to občas zamáva. Ja však rozlišujem medzi konštruktívnou kritikou a hejtom. Práve tá konštruktívna kritika je pre mňa veľmi cenná a z každej spätnej väzby sa snažím odniesť si čo najviac. Hejt beriem ako vzácny druh spätnej väzby. Ak má človek hejterov, zjavne to, čo robí, robí fakt dobre. Hejterov mi je ľúto, lebo zjavne majú veľmi prázdny život, ak majú čas na nezmyselné komentáre a podobné prejavy, ale ďakujem im, ak mi pomôžu vyrábať obsah na moje sociálne siete, ako napr. naposledy. Jedna recenzia mi “radila“, že už by stačilo a mohla by som prestať (pravdepodobne s vydávaním kníh), tak som sa opýtala svojich čitateľov, či by som vážne mala prestať. Ak by súhlasili, asi by som sa zamyslela, ale ak by som kvôli hejterom prestala robiť to, čo milujem a nikomu tým neubližujem, tak by som bola tá hlúpa ja. No nie?

Aj napriek tomu, že píšeš knihy, nie je to Tvoj fulltime job. Akej práci sa venuješ?

Venujem sa dátam v jednej súkromnej firme. Môj fulltime job sa nedá porovnať s tým, ako trávim voľný čas, ale už som vďaka nemu spoznala veľa priateľov na celý život a mám čím zaplatiť účty. (úsmev) Aby som niekoho nenudila, poviem len toľko, že denne mi pred očami prejdú stovky mien, prevažne slovenských. Niektorými sa inšpirujem a už sa ocitli v mojich knihách.

Ak nepíšeš, nečítaš alebo necestuješ, čo iné robíš vo voľnom čase? Máš aj iné koníčky?

Venujem sa rodine a priateľom, na ktorých mi popri všetkom, čo si vymenoval, zostáva menej času. Veľmi si ich však vážim a potrebujem ich prítomnosť, aby mi písanie mohlo robiť radosť. Keby som svoju tvorbu a úspech nemala s kým zdieľať, za nič by to nestálo.

Vedela by si nám povedať, aké knižné novinky môžu od Teba čitatelia očakávať v blízkej dobe?

Nemôžem hovoriť o viacerých novinkách dopredu, pretože napísanú mám iba jednu knihu. Už som čitateľom prezradila, že piatou knihou sa vrátim k sérii Šéf môjho šéfa. A po nej plánujem niekoľko ďalších samostatných častí série. Už šiesta kniha možno bude ďalšou v poradí. Ale kým nie je napísaná, môže sa stať všeličo. Možno napíšem zas nejaký úplne iný príbeh, mimo sériu. Poviem zatiaľ len toľko, že ak pôjde všetko podľa plánu, piatu knihu si vydám už v auguste. A bude to zároveň posledná kniha, ktorú si vydám tento rok.

Kde vidíš svoju tvorbu o niekoľko rokov?

Urobím všetko preto, aby sa moja tvorba dostala minimálne k našim českým susedom. A čo sa týka obsahu nových kníh, mám inšpiráciu na niekoľko rokov dopredu. Už potrebujem iba čas, zdravie, financie a udržať si priazeň čitateľov, bez ktorých by to nešlo. A ja urobím maximum.

Máš nejaké rady pre začínajúcich autorov?

Ja aj seba vnímam stále ako začínajúceho autora, preto sa neviem postaviť do role nejakého poradcu. No priateľsky odporúčam najmä nevzdávať sa, nebáť sa, veriť si, zároveň byť pokorný, a naučiť sa prijímať aj kritiku. Ak niekto nepíše hneď ako Rowlingová, neznamená to, že sa ňou nemôže stať. Ak je niekto arogantný blbec, nepomôže mu ani to, že píše ako hotový autor bestsellerov. Ale čo ja o tom viem. (úsmev)

Kde všade Ťa môžeme na internete nájsť?

Som pomerne aktívna na sociálnych sieťach – Facebooku a Instagrame. Ak ma môžu čitatelia stretnúť niekde aj osobne, určite ich o tom včas informujem práve cez môj FB alebo IG. Napísať mi môžu kedykoľvek. Odpíšem hneď, ako budem môcť. :)