Recenzia: Vlčia hora - Ivana Ondriová
AUTOR: Ivana Ondriová
NÁZOV: Vlčia hora
VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2018
POČET STRÁN: 240
V jedno ráno Gregor zmizne bez stopy. V chalupe po ňom ostanú iba krvavé šmuhy vedúce kamsi do hlbokého lesa. Ublížil mu azda vlk? A prečo jeho manželka nič nepočula a nevidela?
Zamilovaná Michaela sa rozhodne vziať osud do vlastných rúk a vydá sa hľadať manžela do neľútostných hôr, sama sa však ocitá na hranici života a smrti. Fyzicky a psychicky vyčerpaná stretáva dvoch mužov, ktorí jej podávajú pomocnú ruku. Sú to však naozaj poľovníci hľadajúci posledného vlka alebo číhajú na niečo iné? Žeby práve na jej manžela?
A čo keď má byť ich korisťou aj ona?
Máte radi trilery? Ja ich zbožňujem. A o to viac som zostal prekvapený, keď som zistil, že Ivana Ondriová vydáva triler. Spisovateľka, ktorá je známa vďaka tomu, že píše romantické knihy, sa rozhodla presadiť aj v inom žánri a vydáva tak triler odohrávajúci sa vo Vlčej hore. A keďže sú trilery neoddeliteľnou súčasťou môjho čitateľského vkusu, tak som sa rozhodol dať knihe šancu. No po prečítaní knihy boli moje pocity z knihy veľmi zmiešané.
Gregor Kavecký jedného dňa prekvapí svoju manželku Michaelu výletom na Vlčiu horu. Horu, ktorá dostala pomenovanie podľa toho, že už na nej niekoľko rokov nežije žiaden vlk. Výlet Gregora a Michaely mal byť akýmsi útekom pred hlukom a stresom z veľkomesta. Celá idylka pokojného výletu sa naruší v jeden deň, kedy Gregor bez stopy zmizne. Prestrašená Michaela sa preto rozhodne hľadať svoju lásku, no vôbec si neuvedomuje, že týmto rozhodnutím spustila lavínu nešťastných udalostí.
Vlčia hora je prvá kniha od Ivy Ondriovej, ktorú som prečítal. Do tej doby som sa spisovateľkiným knihám vyhýbal veľkým oblúkom, keďže autorka pred Vlčou horou vydávala knihy žánru, ku ktorému pristupujem veľmi opatrne. No s vydaním Vlčej hory som si povedal, že by nebolo na škodu zistiť, ako sa autorka popasovala so žánrom, ktorý bol dovtedy pre ňu ako spisovateľku veľkou neznámou, a tak som sa rozhodol po knihe siahnuť. A podobne ako pri knihách Nenalezená alebo V zajatí strachu, aj v tejto knihe boli nedostatky na rovnakej úrovni ako samotné pozitíva knihy.
Kniha začína v momente, kedy sa Gregor spolu s Michaelou rozhodnú ísť na dovolenku do Vlčej hory. Autorka tak už hneď od začiatku knihy vtiahne čitateľa do prostredia, ktoré sa jej podarilo vynikajúco vykresliť. Predstavte si horu, ktorá je pokrytá mohutnými ihličnanmi, posiata machmi, ktorou preteká malá riečka a v ktorej sa nachádzajú dve chalupy izolované od okolitého sveta. Presne taká je Vlčia hora. Autorke sa podarilo prostredie vykresliť tak dobre, až som si vedel veľmi živo predstaviť, ako by taká Vlčia hora mohla vyzerať.
Celý príbeh spočiatku prebieha pozvoľne, vďaka čomu si čitateľ postupne zvyká na prostredie a postavy. S pribúdajúcimi stranami autorka čoraz viac zauzľuje dej, ktorý takto naberá rýchlejšie tempo a stáva sa napínavejším a aj zložitejším. No potom sa zrazu stalo čosi, čo som vôbec nečakal. Autorke sa nepodarilo veľmi dlho utajiť postavu, ktorá stála za Gregorovým zmiznutím, a tak som ju odhalil. Nebolo by na tom nič strašné, keby som to zistil tesne pred tým, ako to zistí hlavná postava. No mne sa to podarilo asi o tridsať strán skôr, ako hlavnej postave. Vlastne od toho momentu ma kniha bavila menej a menej, až som si myslel, že na konci sa mi kniha už nebude páčiť vôbec. No autorka to ako-tak zachránila poriadnou dávkou napätia, ktoré ma prinútilo knihu dočítať čo najrýchlejšie a zistiť tak, ako sa to všetko skončí. Ku koncu knihy poviem len to, že kniha končí presne tak, ako by mal správny triler končiť. Smrťou.
Aj napriek menšiemu sklamaniu z deja autorka v knihe vytvorila veľmi zaujímavé postavy. Či už je to po uši zamilovaná Michaela, psychicky narušený Gregor, alebo dvaja úplne pofidérni poľovníci. Autorke sa podarilo postavy vykresliť vynikajúco, vďaka čomu si na ne dokáže čitateľ veľmi rýchlo zvyknúť a možno si niektorú z nich aj obľúbiť. Tieto postavy nie sú tie postavy, ktoré sú výlučne dobré alebo zlé. Každá jedná postava má v sebe jednak dobré, ale aj zlé vlastnosti, vďaka čomu pôsobí omnoho reálnejšie. Mňa osobne v tejto knihe zaujala práve Michaela a Gregor. Dva protiklady, či už po povahovej stránke, alebo aj materiálnej. No práve tá materiálna stránka bola dôvodom všetkých problémov, vďaka ktorým Gregor zmizol.
Ivana Ondriová píše vynikajúco. Nečakajte od knihy nejaké zložité opisy či zložitú štylistiku. Práve naopak. Ondriová píše veľmi jednoducho a pútavo, ukracuje čitateľa od nezáživných opisov a využíva svižné dialógy. Autorka vo väčšine prípadov využíva krátke vety, čo dodáva príbehu dynamickosť a pútavosť. Kniha sa číta ľahko, nemá hluché miesta a čitateľ tak v napätí očakáva, ako sa celá kniha skončí.
Vlčia hora je kniha, ktorá nemusí sadnúť každému. Pre osoby, ktoré čítajú trilery len zriedkavo alebo vôbec, to je priam ideálna kniha. No pre ľudí, ktorí čítajú trilery pravidelne, kniha nemusí byť až takým prekvapením. Bohužiaľ, ja patrím do tej druhej skupiny. Všetko to závisí od toho, ako máte naštudované trilery a či viete odhadnúť hlavného záporáka. Hoci dejová linka bola skorým odhalením hlavného záporáka trocha slabšia, no postavy a štylistika celú knihu zachránili. Vlčiu horu hodnotím 3/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem
Gregor Kavecký jedného dňa prekvapí svoju manželku Michaelu výletom na Vlčiu horu. Horu, ktorá dostala pomenovanie podľa toho, že už na nej niekoľko rokov nežije žiaden vlk. Výlet Gregora a Michaely mal byť akýmsi útekom pred hlukom a stresom z veľkomesta. Celá idylka pokojného výletu sa naruší v jeden deň, kedy Gregor bez stopy zmizne. Prestrašená Michaela sa preto rozhodne hľadať svoju lásku, no vôbec si neuvedomuje, že týmto rozhodnutím spustila lavínu nešťastných udalostí.
Vlčia hora je prvá kniha od Ivy Ondriovej, ktorú som prečítal. Do tej doby som sa spisovateľkiným knihám vyhýbal veľkým oblúkom, keďže autorka pred Vlčou horou vydávala knihy žánru, ku ktorému pristupujem veľmi opatrne. No s vydaním Vlčej hory som si povedal, že by nebolo na škodu zistiť, ako sa autorka popasovala so žánrom, ktorý bol dovtedy pre ňu ako spisovateľku veľkou neznámou, a tak som sa rozhodol po knihe siahnuť. A podobne ako pri knihách Nenalezená alebo V zajatí strachu, aj v tejto knihe boli nedostatky na rovnakej úrovni ako samotné pozitíva knihy.
Kniha začína v momente, kedy sa Gregor spolu s Michaelou rozhodnú ísť na dovolenku do Vlčej hory. Autorka tak už hneď od začiatku knihy vtiahne čitateľa do prostredia, ktoré sa jej podarilo vynikajúco vykresliť. Predstavte si horu, ktorá je pokrytá mohutnými ihličnanmi, posiata machmi, ktorou preteká malá riečka a v ktorej sa nachádzajú dve chalupy izolované od okolitého sveta. Presne taká je Vlčia hora. Autorke sa podarilo prostredie vykresliť tak dobre, až som si vedel veľmi živo predstaviť, ako by taká Vlčia hora mohla vyzerať.
Celý príbeh spočiatku prebieha pozvoľne, vďaka čomu si čitateľ postupne zvyká na prostredie a postavy. S pribúdajúcimi stranami autorka čoraz viac zauzľuje dej, ktorý takto naberá rýchlejšie tempo a stáva sa napínavejším a aj zložitejším. No potom sa zrazu stalo čosi, čo som vôbec nečakal. Autorke sa nepodarilo veľmi dlho utajiť postavu, ktorá stála za Gregorovým zmiznutím, a tak som ju odhalil. Nebolo by na tom nič strašné, keby som to zistil tesne pred tým, ako to zistí hlavná postava. No mne sa to podarilo asi o tridsať strán skôr, ako hlavnej postave. Vlastne od toho momentu ma kniha bavila menej a menej, až som si myslel, že na konci sa mi kniha už nebude páčiť vôbec. No autorka to ako-tak zachránila poriadnou dávkou napätia, ktoré ma prinútilo knihu dočítať čo najrýchlejšie a zistiť tak, ako sa to všetko skončí. Ku koncu knihy poviem len to, že kniha končí presne tak, ako by mal správny triler končiť. Smrťou.
Aj napriek menšiemu sklamaniu z deja autorka v knihe vytvorila veľmi zaujímavé postavy. Či už je to po uši zamilovaná Michaela, psychicky narušený Gregor, alebo dvaja úplne pofidérni poľovníci. Autorke sa podarilo postavy vykresliť vynikajúco, vďaka čomu si na ne dokáže čitateľ veľmi rýchlo zvyknúť a možno si niektorú z nich aj obľúbiť. Tieto postavy nie sú tie postavy, ktoré sú výlučne dobré alebo zlé. Každá jedná postava má v sebe jednak dobré, ale aj zlé vlastnosti, vďaka čomu pôsobí omnoho reálnejšie. Mňa osobne v tejto knihe zaujala práve Michaela a Gregor. Dva protiklady, či už po povahovej stránke, alebo aj materiálnej. No práve tá materiálna stránka bola dôvodom všetkých problémov, vďaka ktorým Gregor zmizol.
Ivana Ondriová píše vynikajúco. Nečakajte od knihy nejaké zložité opisy či zložitú štylistiku. Práve naopak. Ondriová píše veľmi jednoducho a pútavo, ukracuje čitateľa od nezáživných opisov a využíva svižné dialógy. Autorka vo väčšine prípadov využíva krátke vety, čo dodáva príbehu dynamickosť a pútavosť. Kniha sa číta ľahko, nemá hluché miesta a čitateľ tak v napätí očakáva, ako sa celá kniha skončí.
Vlčia hora je kniha, ktorá nemusí sadnúť každému. Pre osoby, ktoré čítajú trilery len zriedkavo alebo vôbec, to je priam ideálna kniha. No pre ľudí, ktorí čítajú trilery pravidelne, kniha nemusí byť až takým prekvapením. Bohužiaľ, ja patrím do tej druhej skupiny. Všetko to závisí od toho, ako máte naštudované trilery a či viete odhadnúť hlavného záporáka. Hoci dejová linka bola skorým odhalením hlavného záporáka trocha slabšia, no postavy a štylistika celú knihu zachránili. Vlčiu horu hodnotím 3/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem
Knihu si môžeš zakúpiť kliknutím TU
Žiadne komentáre:
Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.