Recenzia: Pútnik - Alexandra Bracken
AUTOR: Alexandra Bracken
NÁZOV: Pútnik (The Wayfarer)
VYDAVATEĽSTVO: Motýľ (Hyperion)
ROK VYDANIA: 2017 (2016)
POČET STRÁN: 346
PREKLAD: Michal Sidor
Etta Spencer netušila, že je cestovateľkou, kým sa neocitla na míle a roky vzdialená od svojho domova. V pokračovaní napínavého príbehu o cestovateľoch v čase sa mladá talentovaná huslistka znova vydáva na dobrodružné putovanie, aby ako prvá našla astroláb - mocný nástroj, ktorý dokáže navždy zmeniť minulosť aj budúcnosť. Získať sa ho však snažia aj Tiene - tajuplní nepriatelia, ktorí sú pripravení zabiť každého, kto sa im postaví do cesty. Ettu aj Nicholasa, ktorý sa ju zúfalo snaží vypátrať v čase, čaká tvrdý súboj nielen o astroláb, ale aj o právo na ich lásku.
Alexandra Bracken patrí už dlhšiu dobu medzi mojich obľúbených spisovateľov. Jej kniha Cestovateľ, ktorá je prvou knihou z jej sci-fi dilógie sa mne osobne veľmi páčila. Autorka v knihe ponúkla čitateľovi príbeh lásky medzi dvoma ľuďmi, ktorí pochádzajú z úplne odlišných storočí. Autorka svojsky poňala tému cestovania v čase, pričom vytvorila napínavý príbeh plný vzrušenia, napätia, či lásky. A popravde, podobné očakávania som mal aj od tejto knihy.
Kniha Pútnik začína v momente, kedy sa Etta nachádza na míle a storočia ďaleko od Nicholasa, do ktorého sa tesne pred koncom prvej knihy zaľúbila. Postupne sa spamätáva z udalostí, ktoré zapríčinili jej odlúčenie od Nicholasa a začína pátrať po astrolábe, predmete, ktorý dokáže meniť minulosť a budúcnosť, s cieľom zničiť ho a vrátiť tak časovú os do pôvodného stavu. Zasa na druhej strane je Nicholas, ktorý samotnej Ette pred ich odlúčením sľúbil, že ju nájde a že zničí astroláb. Lenže čím ďalej, tým viac sa ukazuje, že to nebude také jednoduché.
Alexandra Bracken má oproti iným spisovateľom trocha odlišný štýl písania. Jej štýl písania nie je jednoduchý, práve naopak. Alexandra píše skôr zložitejšie, no vďaka tomu pôsobí samotná kniha umeleckejšie. Samozrejme, nebola by to Alexandra, keby v knihe taktiež nenaservírovala čitateľovi celkom slušné množstvo opisov, ktoré čitateľovi približujú dané miesta a zachytávajú tak aj ich atmosféru. Ja osobne si myslím, že práve takýto štýl písania sa ku spisovateľke skvelo hodí. Hoci tento štýl písania ma spomaľoval v čítaní knihy, no o to viac som si ju užil.
Dejová línia v tejto knihe bola celkom zaujímavá, no nešokovala ma tak, ako v prvom dieli. Zatiaľ čo pri prvom dieli som kapitoly hltal jednu za druhou, v pokračovaní to už tak nebolo. Dokonca som mal miestami pocit, ako keby autorka nevedela čím zaujať, a tak tam hodila prvú vec, čo ju napadla. Lenže v knihe boli aj momenty, ktoré mňa osobne dostali, a nečakal som, že by sa niečo také mohlo stať. Takým príkladom je aj udalosť, ktorá sa odohrala tesne pred koncom knihy. Bol to taký nečakaný zvrat, až som v kútiku duše dúfal, že sa takto aj kniha skončí. Lenže autorka sa z ničoho nič rozhodla zmeniť záver knihy, ktorý mňa osobne sklamal.
Oproti prvému dielu sa postavy v pokračovaní série celkom zaujímavo psychologicky vyvinuli. Z tvrďáka Nicholasa sa stala citlivá osoba, ktorá čím ďalej, tým viac túžila po živote s Ettou. A zasa Etta sa zmenila z neviniatka na silnú ženu, ktorá je schopná spraviť všetko preto, aby sa astroláb nedostal do rúk Ironwooda. No postavy ako Sofia alebo Ironwood sa skoro vôbec nezmenili. Sofia bola stále trvdohlavou ženou, ktorá bola schopná spraviť hocičo, no tentokrát nie preto, aby dokázala Ironwoodovi, že je schopnou dedičkou, ale preto, aby Ironwooda zabila. A zasa Ironwood je stále chamtivý starec, ktorý silou mocou chce získať astroláb pre súkromné účely.
Môžem povedať, že v tejto knihe sa Alexandra veľmi pekne vyhrala so psychológiou postáv. Je veľmi dobre vidieť to, že sa postavy oproti prvej knihe povahovo zmenili. Niektoré úplne, iné zasa len čiastočne.
Záverečný diel sci-fi dilógie od Alexandry Bracken bol celkom zaujímavý. Medzi plusy knihy určite radím zmenu charakterov postáv, skvelé zachytenie miest a atmosféry ich obdobia, a taktiež aj to, že sa jedna kapitola knihy odohrávala v Prahe. No zasa sa mi nepáčil samotný koniec knihy, ktorý mi pripadal ako klišé. Knihu hodnotím 4/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem
Kniha Pútnik začína v momente, kedy sa Etta nachádza na míle a storočia ďaleko od Nicholasa, do ktorého sa tesne pred koncom prvej knihy zaľúbila. Postupne sa spamätáva z udalostí, ktoré zapríčinili jej odlúčenie od Nicholasa a začína pátrať po astrolábe, predmete, ktorý dokáže meniť minulosť a budúcnosť, s cieľom zničiť ho a vrátiť tak časovú os do pôvodného stavu. Zasa na druhej strane je Nicholas, ktorý samotnej Ette pred ich odlúčením sľúbil, že ju nájde a že zničí astroláb. Lenže čím ďalej, tým viac sa ukazuje, že to nebude také jednoduché.
Alexandra Bracken má oproti iným spisovateľom trocha odlišný štýl písania. Jej štýl písania nie je jednoduchý, práve naopak. Alexandra píše skôr zložitejšie, no vďaka tomu pôsobí samotná kniha umeleckejšie. Samozrejme, nebola by to Alexandra, keby v knihe taktiež nenaservírovala čitateľovi celkom slušné množstvo opisov, ktoré čitateľovi približujú dané miesta a zachytávajú tak aj ich atmosféru. Ja osobne si myslím, že práve takýto štýl písania sa ku spisovateľke skvelo hodí. Hoci tento štýl písania ma spomaľoval v čítaní knihy, no o to viac som si ju užil.
Dejová línia v tejto knihe bola celkom zaujímavá, no nešokovala ma tak, ako v prvom dieli. Zatiaľ čo pri prvom dieli som kapitoly hltal jednu za druhou, v pokračovaní to už tak nebolo. Dokonca som mal miestami pocit, ako keby autorka nevedela čím zaujať, a tak tam hodila prvú vec, čo ju napadla. Lenže v knihe boli aj momenty, ktoré mňa osobne dostali, a nečakal som, že by sa niečo také mohlo stať. Takým príkladom je aj udalosť, ktorá sa odohrala tesne pred koncom knihy. Bol to taký nečakaný zvrat, až som v kútiku duše dúfal, že sa takto aj kniha skončí. Lenže autorka sa z ničoho nič rozhodla zmeniť záver knihy, ktorý mňa osobne sklamal.
Oproti prvému dielu sa postavy v pokračovaní série celkom zaujímavo psychologicky vyvinuli. Z tvrďáka Nicholasa sa stala citlivá osoba, ktorá čím ďalej, tým viac túžila po živote s Ettou. A zasa Etta sa zmenila z neviniatka na silnú ženu, ktorá je schopná spraviť všetko preto, aby sa astroláb nedostal do rúk Ironwooda. No postavy ako Sofia alebo Ironwood sa skoro vôbec nezmenili. Sofia bola stále trvdohlavou ženou, ktorá bola schopná spraviť hocičo, no tentokrát nie preto, aby dokázala Ironwoodovi, že je schopnou dedičkou, ale preto, aby Ironwooda zabila. A zasa Ironwood je stále chamtivý starec, ktorý silou mocou chce získať astroláb pre súkromné účely.
Môžem povedať, že v tejto knihe sa Alexandra veľmi pekne vyhrala so psychológiou postáv. Je veľmi dobre vidieť to, že sa postavy oproti prvej knihe povahovo zmenili. Niektoré úplne, iné zasa len čiastočne.
Záverečný diel sci-fi dilógie od Alexandry Bracken bol celkom zaujímavý. Medzi plusy knihy určite radím zmenu charakterov postáv, skvelé zachytenie miest a atmosféry ich obdobia, a taktiež aj to, že sa jedna kapitola knihy odohrávala v Prahe. No zasa sa mi nepáčil samotný koniec knihy, ktorý mi pripadal ako klišé. Knihu hodnotím 4/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem
Nikdy som túto knihu nevidela ani nezaregistrovala, a úprimne sa mi to ani nehodí ku knihám, ktoré vydavateľstvo Motýľ bežné vydáva. Ako vyzerá zaujímavo, ale neviem, ten príbeh mi pripadá taky obyčajný, alebo som proste nepostrehla co je na ňom iné ako v ostatných knihách... 😏
OdpovedaťOdstrániťsúhlasím... nie je to typická Motýľovka, na ktorú som zvyknutý... každopádne, príbeh sám o sebe vyzerá byť obyčajný, oživuje ho len to, že postavy cestujú do iných storočí...
Odstrániť