Pýtam sa - Marta Fartelová

Marta Fartelová je slovenský fenomén, ktorý pod záštitou vydavateľstva Motýľ pravidelne prekvapuje čitateľov pútavými príbehmi. Jej v poradí dvanásta kniha Odíď z mojich snov (recenzia TU) ma oslovila natoľko, že som sa rozhodol jej autorku vyspovedať. Môžem rovno povedať, že Marta je veľmi príjemná a sympatická osoba, pri ktorej ma veľmi milo prekvapilo to, s akou radosťou prijala pozvanie do nového dielu Pýtam sa. Aj prostredníctvom tohto článku by som sa chcel veľmi pekne poďakovať samotnej spisovateľke zato, že prijala pozvanie. 

Ahoj, Marta! Najprv sa nám všetkým predstav a popíš nám, čomu sa venuješ.

V krátkosti niekoľko slov o mojom „civilnom“ živote. Som rodáčka zo Šale, no v detstve sme sa s rodičmi presťahovali na Záhorie, ktorému som zostala verná doteraz. Už skoro 20 rokov žijem v mestečku Stupava. Som matkou dvoch dcér Marty a Niny, z ktorých sa mi podarilo s veľkou dávkou šťastia a tiež lásky vyformovať dve úžasné mladé ženy. Pracujem na obchodnom oddelení v strojárskej firme obchodujúcej s náhradnými dielmi a mojím každodenným chlebíčkom sú ložiská.

Ako si sa vlastne dostala k písaniu kníh? Ťahalo Ťa to k písaniu od detstva?

Nepatrím k tým spisovateľom, ktorí od detstva snívali o tom, že budú písať knihy. Nemala som v zásuvke rozpracovaných niekoľko románov, neprispievala som do detských ani študentských časopisov. Vedela som, že mám celkom dobrú štylistiku a asi nadpriemernú fantáziu, ale to bolo všetko. Až ako dospelá matka dvoch detí som si uvedomila, že môj vnútorný svet je plný príbehov, fiktívnych rozhovorov fiktívnych postáv, vymyslených no o to živších obrazov, a tak som si sadla a začala písať svoj prvý príbeh. Išlo to zľahka, akoby samé a z mojej prvotiny bola rovno prvá kniha „Chuť lesných jahôd“. Bol to pre mňa taký malý zázrak, ale ja som dieťa šťasteny.

Dá sa povedať, že za Tvoju spisovateľskú kariéru si vydala celkom slušný počet kníh. Je spomedzi nich nejaká, ktorá Ti najviac prirástla k srdcu? A prečo?

Na túto otázku nikdy neviem dať jednoznačnú odpoveď, asi preto, že jednoznačná neexistuje. Do každej knihy som dala kus seba, blízki ľudia ma určite nájdu v každej z nich, napriek tomu, že moje príbehy sú fikcia. Nielen kniha, ale výsledok akejkoľvek umeleckej činnosti, či už hudba, maľba, alebo práve literatúra, sú veľmi intímne, lebo som presvedčená, že vychádzajú priamo z duše tvorcu.

Tvoje knihy zaznamenali na Slovensku veľký úspech. Čomu to pripisuješ? Je to podľa Teba žánrom, štýlom písania, či niečim iným?

Neviem, či práve veľký úspech, asi by som to definovala pomerne slušný úspech ☺, ale ďakujem za pochvalu, určite poteší. Je ťažké sám sa hodnotiť. Snažím sa na vlastnú tvorbu pozerať očami čitateľa, teda seba ako čitateľa. Píšem to, čo sama rada čítam. Kniha sa musí ľahko čítať a mať spád, čitateľ by mal mať pocit, že ju nechce pustiť z ruky a musí vyvolávať silné emócie. To sú pre mňa najdôležitejšie veci a dúfam, že sa mi to darí. Najkrajšiu vetu, ktorú môžem počuť od čitateľa je, že mu bolo ľúto, že už moju knihu dočítal. To je tá najlepšia vizitka, pretože také pocity mávam aj ja, keď dočítam knihu, ktorá sa mi páčila.

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu na nové príbehy? Čerpáš ju zo skutočnosti, či nebodaj z nejakého filmu?

Na toto je tiež ťažké odpovedať. Nepíšem skutočné príbehy, ale inšpiráciu vždy nachádzam okolo seba. Sú to zvyčajne len také záblesky, témy, ktoré ma zaujmú, otázky, ktoré mi vŕtajú v hlave. Začnem nad nimi uvažovať a zrazu sa začne predo mnou odvíjať príbeh...

Máš aj nejakých spisovateľov, ktorí Ťa inšpirujú v písaní?

Určite mám niekoľko spisovateľských vzorov. Viem, že sa im asi nikdy ani len nepriblížim, no napriek tomu sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Obdivujem Hanu Zelinovú a jej poetické vyjadrovanie sa, Isabellu Allende a jej mystickosť, Steibecka a jeho drsný realizmus, Sparksa a jeho romantický pohľad na svet, Fieldingovú a napätie v jej románoch, Sheldona a jeho nečakané zvraty na konci kapitoly. Vnímam jedinečný talent týchto ľudí a ak sa mi občas podarí použiť aspoň malú časť z ich jedinečného umenia písať, tak ma to poteší a verím, že aj mojich čitateľov.

Veľmi by ma zaujímalo, ako tvoríš príbeh. Vytváraš si nejakú osnovu, alebo píšeš len to, čo Ťa v danej chvíli napadne?

Spočiatku tomu tak bolo. Pri svojich prvých románoch som si v hlave vytvorila základnú osnovu príbehu, už na začiatku som vedela, ako príbeh dopadne, potom som len dotvárala príbeh. Dnes sa mi často stáva, že na začiatku ani len netuším, ako príbeh dopadne a kadiaľ sa vydám. Samozrejme ústrednú myšlienku si zvolím, ale príbeh sa odvíja pre mňa rovnako napínavo, ako pre čitateľa.

Kto Ti radí pri písaní knihy? Je to rodina, priatelia, či niekto úplne iný?

Je to rôznorodé. Radím sa s odborníkmi z určitej oblasti, alebo svedkami času, miesta, či určitej skúsenosti. Chcem, aby môj príbeh mal reálny základ, aby som sa ponorila čo najviac do problematiky a nevymýšľala si. Veľmi mi pomáhajú rozhovory s mojím priateľom, ktorý je pre mňa silnou inšpiráciou, pretože s ním dokážem hovoriť o čomkoľvek i o temných stránkach života. Prvou čitateľkou mojich rukopisov je moja mama, pretože má rovnaký čitateľský vkus ako ja a v tomto jej bezvýhradne dôverujem. A určite dám aj na rady môjho vydavateľa, alebo redaktorky, ak má nejaké pripomienky k príbehu, či nápady, kadiaľ sa uberať.

A hodnotia Tvoje prvotiny veľmi prísne?

Našťastie nie a som za to vďačná. Nie je to otázka toho, že by som nezniesla kritiku. Ale som nesmierne netrpezlivý človek a veľké úpravy v knihe by ma odradili. Keď dokončím knihu, chcem už písať ďalšiu a nie sa k nej vracať. Ja už som ten príbeh prežila ☺

Aké boli tvoje pocity, keď Ti vydavateľstvo oznámilo, že Ti vydajú Tvoju prvú knihu?

Pri tejto otázke vždy cítim silný pocit nostalgie. Človek má takýto pocit, len zopárkrát v živote, je to pocit, keď sa vám nechce veriť, že sa vám niečo také úžasné mohlo stať. Kým som nemala v rukách svoju knihu, tak som tomu stále nemohla uveriť. A musím povedať, že občas sa mi to ešte napriek dvanástim vydaným knihám stále stane, že si poviem: „Toto sa mi naozaj stalo?“

Bolo vydavateľstvo Motýľ prvým vydavateľstvom, do ktorého si zaslala svoj rukopis?

Z dnešného pohľadu je to veľmi úsmevný príbeh. V tej dobe (12 rokov späť) nebol internet úplne bežná vec, napríklad my sme ho ešte doma nemali a ja som v tom čase vôbec k nemu nemala prístup, takže som nemohla otvoriť google a dať si vyhľadať slovenské vydavateľstvá. A tak som si vzala zo svojej knižnice súčasné slovenské knihy a pozrela som sa, kto ich vydal. Našla som tri vydavateľstvá, a tým som rukopis poslala. Z dvoch som dostala zamietavé odpovede, z toho najväčšieho dokonca veľmi negatívnu zamietavú odpoveď, ktorá by slabšiu povahu odradila od akejkoľvek ďalšej tvorby. No z Motýľa mi zavolal pán vydavateľ a oznámil mi, že knihu mi vydá.

Ak by mala byť niektorá Tvoja kniha sfilmovaná, ktorá by to bola a prečo?

Pravdupovediac bolo by mi to úplne jedno. Bol by to ďalší zo splnených snov.

Čítaš si recenzie na Tvoje knihy? Snažíš si z nich vziať niečo užitočné?

Samozrejme čítam recenzie a som vďačná za každú jednu, pozitívnu i negatívnu. Pozitívna ma pohladká na duši a utvrdí ma v tom, že to má zmysel písať. Z negatívnej sa snažím poučiť. A pokiaľ je kritika konštruktívna snažím sa napraviť vec, kvôli ktorej ma čitateľ skritizuje. Samozrejme nesmie sa to týkať vecí, ako sú názory, ktoré prezentujem v knihách, pretože za nimi si stojím. Ale keď mi napríklad čitateľ vytkne nejakú nepresnosť, skúšam si dať viac pozor na detaily a podobne.

Tvoja kniha Vôňa tvojej duše je voľným pokračovaním knihy Život na pôžičku. Plánuješ niekedy napísať sériu, ktorej diely budú na seba priamo nadväzovať?

Na celú sériu ja asi nemám dostatočnú trpezlivosť, takže skôr nie.

Je nejaký knižný žáner, podľa ktorého by si chcela napísať knihu?

Myslím, že píšem to, čo najlepšie písať viem. Skôr by som si chcela neustále cibriť svoj štýl – chcela by som písať ešte pútavejšie, vtipnejšie, napínavejšie, ale tiež možno troch mystickejšie, či poetickejšie... práve tak ako si to príbeh vyžaduje.

Veľmi by ma zaujímalo, ako si na tom s knihami zo strany čitateľa. Ako si sa dostala k čítaniu kníh?

K čítaniu ma priviedli moji rodičia. Od malička mi pred spaním čítali a ja som tie príbehy milovala. Napríklad Knihu džunglí. Keď som sa naučila sama čítať, hneď som siahala po knihách a stali sa súčasťou môjho života, tak ako jedlo, či spánok. Určite vďačím mame za skvelý výber kníh, keď som bola dieťa a teenager. Dnes už si odporúčame knihy navzájom.

Máš nejaké obľúbené knižné žánre, popr. nejakých obľúbených autorov?

Čo sa týka žánrov, nie som ani trochu prieberčivá. Keď však narazím na výnimočnú knihu, tak potom vyhľadávam všetky diela od autora. Už som vyššie spomínala niektorých obľúbených autorov, ktorých dielo mám kompletne prečítané (samozrejme ak vyšlo v slovenskom preklade). Ale určite by som k nim pridala Khaleda Hosseiniho, ktorého diela majú neuveriteľné čaro. Ale napríklad aj Dominika Dána, ktorý ma vždy skvele pobaví.

A zasa ktorých autorov a žánre veľmi nemusíš?

Veľmi málo čítam literatúru faktu, nie preto, že by nebola zaujímavá. Ale mám pomerne veľký problém sa sústrediť na text, kde nie je príbeh, zvyčajne mi po chvíli začnú ubiehať myšlienky. O to väčšiu radosť mám, keď niekto napíše knihu, ktorá je síce beletriou, ale napriek tomu je nabitá faktami. To mám pocit, akoby to spravil pre mňa špeciálne.

Stalo sa Ti už niekedy, že si nejakú knihu nedočítala? Ak áno, ktorá to bola a prečo si ju nedočítala?

Nebolo ich veľa, zvyčajne naozaj nájdem v každej knihe niečo, čo ma zaujme. Zopár ich bolo, asi pre mňa neboli dostatočne pútavé. No ja si myslím, že literatúra, rovnako ako iné umenie, je veľmi subjektívna. Čitateľ by sa mal riadiť výsostne tým, čo sa mu páči a čo nie.

Akožto slovenská spisovateľka, uprednostňuješ čítanie kníh od slovenských alebo zahraničných autorov? Alebo je to vyrovnané?

Čítam knihy od domácich aj zahraničných autorov. Čítam knihy v slovenčine, aj češtine. Mám rada knihy od slovenských autorov, lebo je mi blízke známe prostredie i slovenská mentalita. No mám rada aj zahraničné knihy, lebo mi otvárajú nové obzory. Mám mimoriadne rada napríklad knihy z arabského prostredia s ich jedinečne poetickým sa vyjadrovaním, alebo napríklad knihy juhoamerických autorov s nechýbajúcou mystikou.

Pracuješ na novej knihe? Ak áno, o čom bude a kedy ju môžeme očakávať?

Pracujem na svojej ďalšej knihe a napriek tomu, že moje tempo nie je také, ako by som si priala. Chcela by som ju dokončiť tak, aby uzrela svetlo sveta ešte tento rok. Bude to tentokrát nezvykle skutočný príbeh, resp. príbeh, ktorý bude mať základ v reálnych spomienkach jedného človeka, ktorý chce zostať v anonymite. Bude to príbeh, ktorý sa bude odohrávať v rozpätí rokov 1939 – 1945. Je to pre mňa veľká výzva a snažím sa ju uchopiť správne do rúk, pretože písanie románu z dôb, ktoré som nezažila, je pomerne náročné. Sama som zvedavá, aký bude výsledok. Verím, že čitateľsky zaujímavý.

Máš nejaké rady pre začínajúcich autorov?

Moja prvá rada je vždy: „Čítať, čítať a ešte raz čítať!“ Ja si osobne myslím, že písať sa nedá naučiť, ak človek nemá v sebe aspoň časť talentu a ten dostáva do daru - pre niekoho od Boha, pre niekoho v od prírody, či v genetickej výbave. Niekto zoberie to pomyselné pero do rúk (keďže dnes to už sú zvyčajne počítače) a z prvého pisateľského pokusu je dielo hodné Nobelovej ceny, niekto sa vycibrí dlhoročným písaním, prehodnocovaním napísaného textu, hľadaním vhodných slov, či slovných zvratov. Môj názor však je, že ak to človek v sebe cíti, má si sadnúť a písať. A potom sa nebáť ísť s kožou na trh. Ja som to tak spravila a som tomu veľmi rada.

Kde všade Ťa môžeme na internete nájsť?

Bohužiaľ, v tomto sa potvrdzuje moja umelecká duša ☺☺☺, nie som schopná už roky spojazdniť si webovú stránku. Chvíľu fungovala, ale jej aktualizácia bola z mojej strany minimálne nesystematická, alebo skôr nulová. Snáď sa mi v dohľadnej dobe podarí vrátiť aj k tomuto spôsobu komunikácie s čitateľmi. Zatiaľ si čitatelia môžu nájsť informácie na stránke môjho vydavateľa, alebo ma môžu nájsť na facebooku. Veľmi rada komunikujem so svojimi čitateľmi a myslím, že sa mi nikdy nestalo, že by som neodpovedala, alebo nepoďakovala za milé slová.