Pýtam sa - Michaela Ella Hajduková

Michaela Ella Hajduková je slovenská spisovateľka, ktorá sa vo svojej tvorbe zameriava na knihy s historickou tematikou. Už po prečítaní knihy Dorianova kliatba (recenzia TU) som vedel, že musím autorku vyspovedať čo najskôr. Som veľmi rád, že Michaela prijala pozvanie a odpovedala na niekoľko mojich otázok. 

Dobrý deň, Michaela! Najprv sa nám všetkým predstavte a popíšte nám , čomu sa venujete.

Knihy píšem pod dievčenským menom a meno Ella som si pridala pred rokmi, keď som začínala písať na stránke mamtalent.sk. Tam som uverejňovala svoju tvorbu ako Ella a tam som sa zúčastnila literárnej ceny. Dostala som sa do finále a vtedy mi volala pani riaditeľka Ikaru, že mi vydajú knihu. Z tohto obdobia som si ponechala Ellu a vložila si ju do mena.
Momentálne sa venujem štvorročnej dcérke a písaniu kníh. Pred materskou dovolenkou som pracovala štyri roky ako redaktorka spravodajstva a publicistiky pre týždenník Košický večer. Okrem písania mám veľmi rada aj čítanie, som veľký knihomoľ. Veľmi rada navštevujem hrady, zámky, kaštiele… Kedysi som pestovala aj iné záľuby, spievala som v gothicrockovej skupine, venovala som sa historickému šermu, ale na to už teraz nie je čas.

Pokiaľ dobre viem, tak Vaše spisovateľské začiatky siahajú až do detstva. Ako to vlastne celé začalo?

Písala som odkedy som sa písať naučila. Písanie bolo pre mňa vždy zaujímavou formou vyjadrovania sa. Rada som si vymýšľala príbehy o veciach, ktoré som chcela mať, o miestach, na ktoré som chcela ísť, či o veciach, ktoré som chcela zažiť. Od detstva len sama pre seba, nik o tom nevedel. Už vtedy som mala bujnú fantáziu a asi som ju nemala kde vybiť.

(Michaela so svojou knihou Nepriznaná)

Vo Vašej tvorbe sa zameriavate hlavne na romány s historickou tematikou. Prečo práve táto tematika?

História mi je, a vždy bola, blízka. Strednú školu, ktorú som študovala, som si vybrala preto, lebo jeden z hlavných predmetov som mala dejiny umenia. Učila som sa šiť historické kostými a teda história ma sprevádza celé štyri roky. Keď som písala na mámtalente román Siete z času (vyšiel v roku 2012 ako Všetky moje tváre), vtedy som tak prvý krát uvažovala, že ma nebaví písať súčasné romány. V tej dobe som sa začala viac zaujímať o ezoteriku, čítala som knihy o reinkarnácii, ktorá ma fascinovala a dodnes fascinuje. Tak som sa v knihe rozhodla spojiť súčasnosť s minulosťou a pridať k nim mystický prvok, čím som si vytvorila vlastné hranice príbehu. Zistila som, že ma to baví, prepájať históriu, súčasnosť a svet medzi nebom a zemou a tak som takto začala písať i ďalšie knihy.

Odkiaľ čerpáte námety na nové príbehy? Inšpirujete sa minulosťou/súčasnosťou, alebo je všetko len výplodom Vašej fantázie?

Inšpirácia prichádza často úplne nečakane. Počúvam pieseň, pozerám film, vidím nejaké krásne historické šaty, či módny doplnok zo starých čias, prsteň, brošnu, či len gombík… alebo kráčam po stredovekom hrade, rozmýšľam nad ľuďmi, ktorí tam kedysi žili, akí boli, aké mali životy… Inšpirácia skutočným príbehom prišla pri knihe Nepriznaná. Príbeh okolo Adely a Ľudovíta som poznala asi ako všetci, cez Jar Adely Ostrolúckej. Nikdy som neplánovala o nich písať a potom som pri štúdiu doby k inej knihe natrafila na pár článkov o nich a zaujalo ma to. Pustila som sa do štúdia, ale prvotne nie kvôli knihe, iba ma zaujímalo, ako sa veci medzi nimi mali. Podarilo sa mi zistiť mnohé informácie, ktoré nie sú celkom bežne dostupné a časom ma Adela skutočne začala zaujímať. Zistila som, že bola celkom iná, ako som si celé roky myslela a rozhodla som sa o nej písať.
Takisto pri knihe Dracula (ktorá by mohla vyjsť na jeseň) to bola inšpirácia skutočnou historickou postavou. Milujem Rumunsko, chodím tam každý rok na hrady a zámky.
Často beriem inšpiráciu pri počúvaní hudby. Keď píšem vojnovú knihu počúvam napríklad soundtrack k Líde Baarovej, pri najnovšej knihe, čo sa odohráva v Taliansku mám na playliste Lauru Pausini, alebo pri písaní Draculu som neustále počúvala Blackmores night.

Za celú svoju spisovateľskú kariéru ste napísali pomerne slušný počet kníh. Je spomedzi nich nejaká, ktorá Vám najviac prirástla k srdcu?

Určite je to Zákon krvi. Je to trochu kontroverzená kniha a ja som sa obávala ako ju prijmú čitatelia. Je z obdobia druhej svetovej vojny, na obálke má hákový kríž, hlavná postava Eliza je Nemka, dcéra „gestapáka“, pracuje ako sestrička v domove projektu Lebensborn, kde sa rodia deti pre vodcu a vydá sa za pilota Luftwaffe… no nič nie je tak, ako na prvý pohľad vyzerá… Elizu mám veľmi rada a veľmi ma teší, že má kniha také skvelé ohlasy. Myslím, že z mojich kníh je najobľúbenejšia.
A okrem toho je to iste Nepriznaná. Adela samotná mi prirástla k srdcu. Bola to úžasná žena! Na svoju dobu výnimočná, vzdelaná, rozhľadená, inteligentná, jednoducho do svojej doby nezapadala.

Stretávate sa pri Vašich knihách s kladnými alebo zápornými reakciami?

Reakcie sú, prirodzene, rôzne, nemôže sa všetkým páčiť všetko. Ale väčšinou sú pozitívne, často mi čitatelia píšu na autorskú stránku po dočítaní knihy a delia sa so mnou o svoje dojmy. Veľmi si to vážim.
Najkrajšiu reakciu som mala v jednej knižnici, keď ku mne došla pred besedou ku knihe Zákon krvi staršia pani o dvoch barlách a vyrútila sa na mňa, že sa na mňa prišla pozrieť a že či to ja som tá autorka. Ja, že áno. A ona na mňa spustila, že ako je možné, že som taká mladá, že ako som mohla tak dobre písať o tej dobe, že je to jej doba, nie moja. Nedokázala pochopiť, že nie som staršia… no veľmi zlatá bola

Okrem toho, že ste spisovateľkou, ste aj manželkou a matkou. Dokonca Vám každý rok vychádza nová kniha, pričom ani tento rok nebude výnimkou. Ako to vlastne všetko stíhate? Venovať sa rodine a popritom písať knihy?

Nakoľko nemám „normálnu“ prácu, ale som v podstate doma, nie je to taký problém. A mám veľmi tolerantného a úžasného manžela, ktorý ma v písaní podporuje

Vaša nová kniha Tanečnica vychádza v máji. Viete nám priblížiť, o čom vlastne nová kniha bude?

Je to moja tretia kniha, ktorá sa odohráva z veľkej časti počas druhej svetovej vojny. Ako všetky ostatné, aj táto je zmesou súčasnosti, minulosti a je tam aj trošku sveta medzi nebom a zemou. Hlavnou postavou je francúzska tanečnica Geraldine de Laffont, ktorá v 30.tych rokoch tancuje vo vzduchu na stuhách v divadle Folies Bergére. Zamiluje sa do Nemca a hoci jej život spočiatku vyzerá ako rovná pekná cesta, čaká ju veľa prekážok, sklamaní a bolesti. Čitateľ sa dozvie o projekte Eutanázia, ktorý Geraldine pocíti na vlastnej koži, zoznámi sa bližšie s rodinou neslávne známeho Josepha Goebbelsa a dostane sa aj do vodcovho bunkra v Berlíne…

Všetky Vaše knihy, ktoré doteraz vyšli, boli len jednodielne romány. Nemáte v pláne napísať knižnú sériu?

Boli jednodielne, no teraz pri knihe Tanečnica som sa rozhodla „požičať“ si jednu postavu zo svojich starších kníh. Aniku, ktorá porodila Dieťa pre vodcu v Zákone krvi. Ju a celú jej rodinu som „použila“ v Tanečnici. Jej starší brat Andreas je druhou hlavnou postavou v novej knihe.
Sériu som nikdy neplánovala písať, ale momentálne na nej pracujem. Prišlo k tomu úplne náhodou, keď som si ku koncu knihy uvedomila, že priveľa vecí ostalo nedoriešených, resp. že ak by som ich riešila iba v jednej knihe bolo by toho veľa a nedotiahnuté. Je to eroticko-mysteriózna trilógia. Čitatelia sa môžu tešiť na slnečné Taliansko, hudobný svet, okázalý barok, inkubov, sukuby, svety svetla i tmy a ešte na omnoho viac.

Veľmi by ma zaujímalo, aký máte vzťah ku knihám z pohľadu čitateľa. Aké sú Vaše najobľúbenejšie knižné žánre? Máte aj nejakých obľúbených autorov?

Som knihomoľ. Už odmalička. A tak trochu zberateľ. Nemám čítačku, ani ju neplánujem. Mám rada vôňu knihy. Nie všetky knihy, ktoré prečítam si nechávam, mnohé posúvam ďalej, ale knihy, ktoré ma nejakým spôsobom chytili za srdce u mňa ostávajú. Mám rada fantasy, historické romány, ale v podstate nemám striktne vyhranený žáner. V mojej knižnici sú rôzne knihy, ktoré ma niečím zaujali. Mám tam Steelovej Zoju, ale aj Bridget Jonesovú, Stokerovho Draculu, triógiu o Márii Magdaléne od K. McGowan, Vtáky v tŕní, sériu Anna zo zeleného domu, ale aj erotickú sériu Gabrielovo inferno. Mojimi vzormi sú J.K. Rowlingová a J.R.R Tolkien. Milujem Harryho Pottera

Máte nejaké rady pre začínajúcich spisovateľov? Čomu sa vyhýbať a tak.

Ako začiatočník som sa veľa naučila na mámtalente. V prvom rade treba dobre ovládať vlastnú reč. Gramatiku a štylistiku. Určite teda odporúčam túto stránku, kde je kopec rád pre začínajúcich spisovateľov. A nevzdávať sa. Keby sa Rowlingová vzdala nemáme Harryho. Odmietlo ho 12 vydavateľstiev a dnes je z neho kult.

Kde všade Vás môžeme na internete nájsť?

Mám autorskú stránku na facebooku a tiež na spisovateľskom blogu spisovateľky Natky Sabovej