Čo by ste si mali prečítať? Spisovatelia odporúčajú svoje obľúbené knihy #3

Čítate knihy slovenských spisovateľov?

Možno niekto z vás odpovedal na túto otázku áno a niekto zasa nie. Každopádne, nech už je vaša odpoveď akákoľvek, určite vás bude zaujímať to, aké knihy si získali srdcia našich spisovateľov a možno vďaka tomu objavíte nové knihy, ktoré by ste si chceli prečítať. Nech sa páči, v tomto článku vám spisovatelia už po tretíkrát  predstavia svoje obľúbené knihy.

Michaela Zamari - Na víne sú hviezdy (John Green) & Obyčajná tvár (R. J. Palacio)

Ťažko by som vybrala iba jedno dielo, lebo nemám jasného favorita, ale sú knihy, ktoré mi utkveli v pamäti, alebo ma doslova zasiahli. Také knihy delím na skvelé oddychovky, inšpiráciu a potom také, pri ktorých si poviem – dokelu, prečo som toto nenapísala ja? (smiech) Jednou z takých je už dobre známe Na vine sú hviezdy od Johna Greena. Hlboký príbeh, ktorý naozaj krásne a vznešene opisuje skutočnú hlbokú lásku medzi mladými ľuďmi, ktorých život mení rakovina. Niežeby bol vek podstatným, pokiaľ ide o lásku. Navyše odľahčeným spôsobom, čitateľ (pri filme divák) si nielen poplače, ale miestami sa pobaví. 

Potom sú knihy, ktoré ma zasiahnu, ako napríklad Obyčajná tvár od R. J. Palacio. Je to úžasne vykreslený príbeh o tom, ako nám stereotypy a predsudky zaväzujú oči a my pre ne nevidíme to pekné a jedinečné, čo na ľuďoch je. Je to kniha rozprávaná z viacerých pohľadov, rodinných príslušníkov a priateľov malého chlapca Auggieho, ktorému lekári predpovedali, že sa nedožije rána. V mladom veku podstúpil toľko operácií, koľko iní nezakúsia za celý život. Pre vrodenú poruchu má zdeformovanú tvár a málokto uhádne, kedy sa usmieva a kedy mračí. A pritom je to úplne normálny, milý a múdry chalan, ktorý ma veľa čo ponúknuť. Pre mňa majstrovsky vykreslené to, akí sme slepí, ak sa na svet okolo nás nepozeráme srdcom.

František Kozmon - Pravda o afére Harryho Queberta (Joël Dicker) & Ja, pútnik (Terry Hayes)

Rozhodol som sa odporučiť dve odlišné knihy, ktoré majú niečo spoločné: obe vyšli dávnejšie a obe sa v tom čase u nás nedočkali pozornosti, akú by si zaslúžili. Prvou je Pravda o afére Harryho Queberta od Joëla Dickera, ktorá je aj po rokoch, odkedy som ju čítal prvýkrát, stále jednou z mojich srdcoviek. Je to tak trochu kriminálka, tak trochu príbeh veľkej lásky a hlavne je to óda na písanie. Autor bez inšpirácie vyhľadá svojho mentora, ktorý je náhle obvinený z vraždy mladučkej milenky. Hlavný hrdina napriek dôkazom aj naďalej verí v nevinu muža, ktorý ho naučil všetko o písaní, preto sa snaží odhaliť pravdu. Pre mňa je príbeh výnimočný vďaka všetkým malým vsuvkám: myšlienkam o tvorbe, inšpirácii a o knihách. 

Druhou je titul Ja, pútnik od Terryho Hayesa, jeden z najlepších trilerov v mojej knižnici. Aj v tomto prípade vás dej plný zvratov nedovolí zložiť knihu z rúk pred poslednou stránkou. Obzvlášť však obdivujem schopnosť autora vykresliť hlavného záporáka ako človeka, ktorý síce koná ohavnú vec, no za jeho rozhodnutím stojí dlhý a bolestivý príbeh. Ktovie, možno s ním budete aj súcitiť.

Jana Pronská - Modrý zápisník (James A. Levine)

Ako autorke a zároveň knihomoľke je takmer nemožné vypichnúť jednu knihu, ktorú môžem odporúčať, sú ich desiatky. Napriek tomu je zopár takých, na ktoré nezabudnem nikdy. Koľkokrát prejdem okolo police s knihami, toľkokrát pritiahnu môj pohľad a ja viem, že tieto knihy mi zlomili srdce. Modrý zápisník je presne taká kniha. No navyše, nielen že mi zlomila srdca, tá ho roztrhala na kusy a zanechala po sebe hlbokú brázdu, ktorá sa nikdy nezhojí. Túto útlu knižku prečítate za 3 hodiny,ale jej posolstvo vo vás zostane po celý život. Ani sa ju neodvažujem hodnotiť, pretože takéto knihy sa hodnotiť nedajú. Sú posolstvom, varovaním, svedomím, sú hrčou, čo navrie v hrdle a dusí žiaľom. Čítate stránku za stránkou a neviete, či ju zvládnete dočítať až do konca. 

Keď som dočítala poslednú stránku, dlho som mocne stískala svoju dcéru a po tvári mi stekali slzy. Nie, človek si ani nevie predstaviť hrôzu detí, postavených pred zverstvo a krutosť bytostí, ktoré zabudli byť ľuďmi. Áno, táto kniha prebudí ľudskosť, zasiahne človeka na tom najcitlivejšom mieste, len teraz sa neviem rozhodnúť, mala či nemala som ju vôbec čítať... V knihe sa dozviete príbeh malej Batuk, indickom dievčatku, ktoré rodičia predali na prostitúciu a svoje zážitky si zapisovala do denníka. Z tých slov mrazí a zároveň ich neviete prestať čítať. Skrátka je to kniha, ktorá patrí k tým nezabudnuteľným.

Kristína Ježovičová - Všetci sme cigáni (Michaela Mihoková)

Keď ma Tomáš oslovil, aby som poskytla knižný tip na jeho blog, ihneď som súhlasila. V hlave som odsunula bokom zahraničné tituly a zamerala som sa na tie slovenské, pretože si myslím, že čím viac sa o nich hovorí, tým lepšie. Mnohé si zaslúžia pozornosť. 

Vybrala som knihu, ktorá je originálna a nezabudnuteľná - témou i spracovaním.

Všetci sme cigáni!

Provokatívne, však? Mám rada, keď ma už len názov núti zamyslieť sa, zosnovať vlastné prekvapivé vypointovanie. Viem, že sa kniha mala pôvodne volať Cigánske srdce, ale myslím, že terajší názov je oveľa vhodnejší. Veď  všetci sme si rovní.   

Miška Mihoková je jedna z mála autoriek (autorov) na Slovensku, ktorá sa venuje téme domnelého rasizmu jedného bieleho etnika voči inému, ktorý by som nazvala neznášanlivosťou, nielen v súčasnom ponímaní, ale aj historickom kontexte. Opisuje, ako cigáni žijú a žili – pozitíva, ale aj negatíva. Hovorí o stereotypoch.

V knihe nájdete rôzne postavy. Od tínedžerky neznášajúcej cigánov, ktorú opustil otec, cez dievča s rakovinou, rómskeho bezdomovca, ktorý je plný hnevu až po životom skúšanú historickú postavu.

Všetci sme cigáni sa nedá zaškatuľkovať, rovnako i jej hrdinovia, ktorí nekĺžu po povrchu. Tento príbeh je nevšedným spojením knihy pre tínedžerov, spoločenského a historického románu.  

Ivana Ondriová - Zlá dcéra (Joy Fielding)

Už roky ostávam verná svojej najobľúbenejšej autorke Joy Fieldingovej. Učaroval mi jej štýl písania a najmä spôsob spracovania príbehov, neponúka totiž triler ako taký, ale psychotriler, ktorý núti človeka premýšľať, odhaľovať, sondovať a v konečnom dôsledku mnohé veci prehodnocovať aj vo svojom vlastnom živote. Jej písanie je o vnútornom strachu a poznávaní, o nepokoji v duši a otázkach, ktoré nám víria hlavou. A predsa dostatočne akčné, aby nebolo len siahodlhým táraním o postavách, ktorých životy sa nijako extrémne nezvrtnú. Naopak, Fieldingovej hrdinovia zápasia so sebou samými aj vonkajšími démonmi strachu prakticky po celý čas.
Naposledy to bol aj prípad jej Zlej dcéry. Myslím si, že už názov vypovedal o poriadnej psychologickej sonde, ktorá bude viac ako prekvapivá, čo sa naplnilo do bodky. 

Autorka vo mne vzbudila nadšenie hneď v úvode, keď sa jej príbeh premiestnil do malého mestečka Red Buff, a teda preč z veľkomesta. Pretože takéto situovanie deja mám najradšej. V tomto meste žije rodina terapeutky Robin, ktorá sa po telefonáte svojej sestry Melanie dozvedá o rodinnej tragédii. Ich otca, jeho mladú manželku Taru, kedysi Robininu najlepšiu priateľku - teda až do okamihu, ako si spravila zálusk na jej bohatého otca, a Taryninu 12 ročnú dcéru Cassidy niekto postrelil v ich dome. Tara zomrela, jej dcéra a manžel ležia v nemocnici v kritickom stave. Teda.... Cassidy je zdá sa z najhoršieho vonku, čo je priam zázrakom. Bolo to len lúpežné prepadnutie? Alebo niečo viac? Ak áno, prečo? Na povrch postupne vyplývajú rodinné tajomstvá a nečakané udalosti, no najmä na scénu vstúpia mnohé zaujímavé postavy, ktoré silný psychologický moment tejto knihy ešte zvýraznia. 

Celým príbehom sa nesú silné emócie, akými sú nenávisť a nedôvera či neustále zavádzanie. Až človek netuší, kto je kým. A potom príde nečakaný, neuveriteľný záver.
Neviem, ako to Fieldingová robí. Je totiž zaujímavé, že v mnohých svojich knihách vťahuje čitateľa do deja pomalšie, napríklad práve cez charaktery jednotlivých postáv. Čitateľa to ale nenudí, naopak, stránky hlce a čaká, čo nové mu autorka vykreslí na tých nasledujúcich. Takýmto spôsobom odkrýva aj jednotlivé skladačky celej mozaiky deja. To niekedy priam bolestne dlho, takže čitateľ znervóznie a doslova si obhrýza nechty. Mám pocit, že si ho takto Fieldingová psychologicky formuje. Mňa určite.
No a práve to všetko je zárukou majstrovsky napísaného príbehu, ktorý Fieldingová zakaždým znovu a znovu prináša na knižný trh.

Senta Andok - Spiace krásavice (Stephen King a Owen King) & Odviate vetrom (Margaret Mitchell)

Stephen King je bezpochyby môj najobľúbenejší autor. Vybrať si od neho najobľúbenejšiu knihu, bolo však už o čosi ťažšie. Preto som zvolila jednu z tých, ktorú som od neho čítala naposledy. Volá sa Spiace krásavice a napísal ju spolu so synom. Kniha má všetko, na čo sme u správnej „kingovky“ zvyknutí – napätie, prekvapivý príbeh a dávku strachu o ľudstvo ako také.
Spiace krásavice nás zavedú do fiktívnych časov, kedy na našej planéte zúri tzv. „spavá choroba “. Každá žena, ktorá zaspí, sa obalí do akejsi pavučiny a nie je možné zobudiť ju. Už čoskoro na svete neostanú takmer žiadne ženy. Tie sa prebúdzajú v novom svete bez mužov a majú šancu začať od znova. Náš svet sa postupne stáva nebezpečným miestom. Pravidlá, ktoré poznáme, prestávajú existovať. Ktorý zo svetov je lepší a čo im naopak chýba?
Kingovci sa v knihe zamýšľajú nad veľmi aktuálnou témou – postavením mužov a žien v spoločnosti, nad ich úlohami, poslaním a to všetko pravým kingovským štýlom, kedy je ľudská psychika spracovaná tak desivo presne, až si čitateľ kladie otázku, či by bol niečoho takého schopný on sám.

Druhá knižka je úplne z iného súdka. Je to americká klasika Odviate vetrom od Margaret Mitchell. Na úvod by som chcela podotknúť, že nepatrím medzi fanúšikov historických románov. Knihu som chytila do ruky len z núdze a zo začiatku som trochu bojovala s kvetnatými opismi prostredia. Hneď, ako sa však dej rozbehol, kniha ma úplne dostala a už som ju nemohla pustiť z ruky.
Knižka popisuje príbeh hlavnej hrdinky Scarlett O’Hara na pozadí americkej občianskej vojny. Margaret Mitchell celých desať rokov zbierala historické fakty a udalosti, až podala tému otroctva a konfliktu medzi severom a juhom spôsobom, aký nepredčí žiadna hodina dejepisu. Nejedná sa o klasický príbeh lásky a hlavná hrdinka Scarlett O’Hara nie je postava, ktorú by ste si ihneď zamilovali. Pochádza z rodiny bohatého plantážnika a jej život sa s príchodom vojny mení o stoosemdesiat stupňov. Jej civilizáciu odvial vietor a ona s tým bojuje vlastným spôsobom. Je to žena, ktorá túži po tom, čo nemôže mať a keď to dosiahne, stratí záujem. Je to žena, ktorá využíva lásku iných, drží ju nad ich hlavami ako bič a prehliada zmysel života. Je protivná, sebecká a hlavne sa vymyká všetkým ženám svojej doby. Scarlett O’Harová totiž nie je dáma. Love story medzi ňou a Rhettom Butlerom nie je klasické klišé, aké by sme čakali. Je plné trpkosti, hrdosti a ťahá sa roky k nejasnému záveru. Napriek tomu (alebo i práve preto) je to pre mňa jeden z najkrajších príbehov lásky v celej literatúre.

A ak vás nepresvedčilo moje odporúčanie, snáď vás presvedčí to, že filmové spracovanie románu z roku 1939 získalo rekordných 10 Oscarov a je jedným z najviac ocenených filmov vôbec!

A aké sú vaše obľúbené knihy?