Recenzia: Krízový plán - Michaela Zamari

AUTOR: Michaela Zamari

NÁZOV: Krízový plán

VYDAVATEĽSTVO: vydané na náklady autorky

ROK VYDANIA: 2020

POČET STRÁN: 520

Dokážete si predstaviť, že by ste celý svoj život podriadili jednému cieľu? Svoje návyky, výdavky, a dokonca aj sexuálnu orientáciu?

Deana o tom vie svoje. Začína sa to takmer nevinne. Cez leto sa šialene zamiluje do cudzinca, s ktorým sa následne musí rozlúčiť, pričom ich delí takmer desaťtisíc kilometrov. Vymyslí plán, ako si našetriť a vymeniť Európu za americký sen. Načas sa vzdá súkromia a ponúkne svoj dvojizbový byt na prenájom. Vrátane seba. Všetci záujemcovia sú však zmesou najbizarnejších indivíduí a ako posledná možnosť sa ukáže rovesník opačného pohlavia. Na inzerát sa jej ozve Miky, hľadajúci dočasný azyl. Dea mu zo zúfalstva nahovorí, že je lesbička, aby ho presvedčila, že nič nehrozí, ak sa k nej nasťahuje. Vyjde to a finančný problém je vyriešený. Takmer. Miky je totiž nielen milý, inteligentný, zábavný a poriadkumilovný, ale ešte aj prekliato sexi. Až vtedy nastáva jej skutočný problém...

Vykľuje sa z toho love story, s ktorou nepočítali, a Dea váha, či si vybrala správneho. Vzájomne pre seba predstavujú krízový plán. Ale čo ak jeden z nich neznáša klamárov, no zamiluje sa do toho najväčšieho? Lož má krátke nohy. Zvládne beh na dlhé trate so súperom, akým je pravá láska?

Román Krízový plán je voľným pokračovaním série Šéf môjho šéfa.

Michaela Zamari je slovenská autorka, ktorá sa na knižnom trhu pohybuje už tri roky. Táto sympatická mladá autorka debutovala úspešnou knihou Šéf môjho šéfa, ktorá vyšla v niekoľkých dotlačiach a dočkala sa aj druhého vydania. Na úspech debutu autorka následne nadviazala knihou Šéfom môjmu šéfovi – priamym pokračovaním jej debutu. Do dnešného dňa sa jej spisovateľské portfólio rozšírilo na sedem kníh, ktoré sú medzi čitateľmi veľmi obľúbené. 

Poslednou dobou má autorka vo zvyku vydávať dve knihy ročne. Začiatkom tohto roka si tak čitatelia mohli prečítať knihu Zákulisie samovydávania, v ktorej sa spolu s čitateľmi delí o svoje skúsenosti so samovydávaním kníh. Koncom augusta sa zasa na knižné pulty dostala ďalšia autorkina kniha nesúca názov Krízový plán. Ide o druhé voľné pokračovanie série Šéf môjho šéfa, ktoré sa tentokrát venuje Mikymu, ktorého už čitatelia môžu poznať z predošlých dielov, a Deane. 

Poviem to takto. Šéfovskú sériu mám rád. Čítanie prvých troch dielov som si užil, a preto som bol naozaj veľmi zvedavý, čo si autorka prichystá pre čitateľov v tejto knihe. Ešte skôr, než som sa pustil do čítania knihy, počítal som s tým, že to pravdepodobne nebude najlepší diel z celej série, ale napriek tomu si jeho čítanie užijem. To som však vtedy ešte netušil, že kniha bude viac trápením než pôžitkom. 

V treťom pokračovaní série Šéf môjho šéfa sa do popredia dostáva Deana – mladé dievča, ktoré sa pred istým časom spoznalo s cudzincom, do ktorého sa zamilovala. Chce odísť do zahraničia a žiť s ním, avšak nemá dostatok peňazí na to, aby mohla odcestovať. Preto sa rozhodne šetriť tak, ako to len pôjde. Dokonca vyvesí inzerát, že hľadá spolubývajúceho, aby mala čo najmenšie výdavky na bývanie. Na inzerát jej odpovie Miky, ktorý zhodou okolností zháňa ubytovanie. Dea, celá zaskočená, je ochotná klamať ohľadom svojej sexuálnej orientácie len preto, aby potenciálneho spolubývajúceho neodohnala. Tak sa roztočí kolotoč klamstiev, pri ktorom nevedno, aký bude mať koniec. 

Samotná kniha má hneď niekoľko problémov a tým najhlavnejším je hrúbka. O Michaele Zamari je známe to, že veľmi rada píše knihy, ktoré majú veľa strán a najviac to vidieť práve na šéfovskej sérii, ktorá je s každým ďalším dielom hrubšia a hrubšia. Zatiaľ čo v predošlých knihách to vôbec nevadilo a dokonca si to knihy žiadali, v prípade Krízového plánu to je jedna veľká nevýhoda. 

Hoci spočiatku pôsobí príbeh na čitateľa veľmi zaujímavo a následne v ňom vzbudzuje pocit, že chce pokračovať v jeho čítaní, s pribúdajúcimi stranami sa to však začína meniť. Príbeh sa postupne stáva monotónnym, pomalým, rozťahaným a nudným. Do veľkej miery za to môže množstvo vaty, ktorú autorka vložila do príbehu a ktorá tam vôbec nemusela byť, pretože príbeh len a len naťahovala. Úprimne, Krízový plán si viem výborne predstaviť ako 300stranovú knihu, ktorá by po vyhodení vaty pôsobila omnoho svižnejšie a pútavejšie, pretože pri tejto knihe, žiaľ, neplatí, že čím viac, tým lepšie. 

Za čo však musím autorku pochváliť, je ústredná téma, akú si zvolila pre príbeh. Téma zdieľanej domácnosti znie veľmi zaujímavo, a preto som bol zvedavý na to, ako sa autorka témy uchytí a ako ju bude v príbehu rozvíjať. Čo ma však zamrzelo, bolo to, že Zamari do tejto tematiky nešla hlbšie a že väčšina knihy bola len o tom, ako obe postavy spoločne sledujú seriály, popíjajú pritom alkohol, jedia dobré jedlo a tým to zhaslo. Autorka túto tému mohla rozvíjať toľkými smermi (ako sa o to aj následne počas knihy pokúšala), avšak príbeh vždy skĺzol práve do tejto roviny, vďaka čomu to príbeh nakoniec zabilo. 

Odhliadnuc od toho však Michaela Zamari v Krízovom pláne okrem témy zdieľanej domácnosti rozoberá aj niekoľko iných tém. Medzi nimi je aj téma vzťahu na diaľku, homosexuality či napríklad aj rakoviny. Tieto témy však autorka nepodáva dostatočne reálne, čo má za následok to, že príbehu viac škodia, než mu reálne pomáhajú sa niekam posunúť. A možno to nie je tak úplne tým a možno to do veľkej miery kazí práve naivita oboch hlavných postáv. Spomeniem napríklad naivitu Deany, ktorej keď sa frajer postupne ozýval čoraz menej a vedela, že má taktiež spolubývajúcu, tak si aj napriek tomu myslela, že ich vzťah je úplne v pohode a môže aj naďalej fungovať, či v prípade Mikyho, ktorý si vôbec nevšimol, že Deana nie je lesba, napriek tomu, že naňho vychrlila asi milión náznakov toho, že ňou reálne nie je. A práve tieto, na prvý pohľad možno nie tak dôležité nedostatky, spôsobujú v konečnom dôsledku to, že tieto témy nepôsobia na čitateľa dôveryhodne. 

Do Krízového plánu autorka taktiež zasadila aj tému vydávania kníh. Deana, hlavná postava príbehu, totižto pracuje pre jedno vydavateľstvo s tým, že im odporúča rôzne zahraničné rukopisy, ktoré by mohli vydať, neskôr sa však rozhodne založiť si vlastné vydavateľstvo. Túto tému som v príbehu veľmi rád uvítal, pretože ako už možno viete, mám veľmi rád knihy, ktoré aspoň trocha súvisia práve s vydávaním kníh. Čo sa týka technickej stránky získavania rukopisov a následnú tvorbu knihy, to autorka zvládla výborne. Boli tam však detaily, ktoré mi tak trocha nesedeli, prípadne mi prišli nelogické. Zoberte si, že máte vydavateľstvo, ktoré vydá rukopis úspešnej svetovej autorky a ktorá dokonca súhlasí s tým, že príde na Slovensko na besedu. Kde ju teda uskutočníte? Určite vám ako prvé napadne kníhkupectvo, či nejaká kaviareň alebo čosi podobné. V tejto knihe má však autorka besedu a podpisovačku v kultúrnom dome. Prečo práve tam? 

Čo sa týka prostredia, to autorka zasadila do bytu. Oproti predošlým knihám, kde sme spolu s postavami často menili lokácie, v prípade Krízového plánu sa skoro celú knihu nachádzame len v byte. Mne osobne tuná chýbalo práve to časté striedanie lokácií, avšak to už je vec názoru. 

Michaela Zamari píše knihy, ktoré napriek tomu, že sú hrubé, tak sa čítajú veľmi rýchlo. Autorka využíva jednoduché súvetia, čo má za následok to, že sa strany obraciate naozaj veľmi rýchlo. A podobne je tomu aj pri Krízovom pláne. Prečítanie knihy je otázkou niekoľkých posedení a veľmi príjemným plusom tejto knihy sú opisy prostredia, vďaka ktorým si vie čitateľ veľmi dobre predstaviť prostredie bytu. 

Postavy sú taktiež samostatná kapitola. Neviem, čím to je, ale hlavné postavy príbehu nie sú vôbec zaujímavé. Počas čítania knihy si k ním neviete tak úplne vytvoriť nejaký vzťah, a preto je vám v konečnom dôsledku aj jedno, aký osud ich postretne. Na Mikyho ako hlavnú postavu som sa veľmi tešil, nakoniec som však dospel k názoru, že ako hlavná postava nie je vôbec zaujímavá. 

Na otázku, či sa pustiť do Krízového plánu, vám neviem dostatočne odpovedať. Ako možno vidieť na sociálnych sieťach, kniha si našla kopec fanúšikov, ja medzi nimi však nie som. Z môjho pohľadu má kniha viac mínusov než plusov, a preto si osobne myslím, že ak Krízový plán vynecháte, tak o nič neprídete. Knihu hodnotím 2/5. 

Za knihu ďakujem samotnej autorke.

Ak si knihu chcete zakúpiť, môžete to spraviť napríklad aj kliknutím na tento odkaz