Čo by ste si mali prečítať? Spisovatelia odporúčajú svoje obľúbené knihy #5

Romantika, krimi, či niečo filozofické? V tomto článku nájdete od každého niečo.

Keď som pred dvoma rokmi vydal prvý článok, v ktorom spisovatelia odporúčali svoje obľúbené knihy, nenapadlo by mi, že jedného dňa sa mi táto séria článkov rozrastie o ďalšie štyri diely. Táto séria článkov patrí medzi moje najobľúbenejšie a nie je to len tým, že veľmi rád spolupracujem s autormi. Cieľom tejto série je priblížiť čitateľom, čo spisovatelia radi čítajú, a práve to ma na tom všetkom baví najviac. Zisťovať, čo má kto rád. Dnes si už môžete prečítať piaty diel, v ktorom vám Baja Dolce, Maria Corvus, Peter Šloser a ďalší úspešní slovenskí spisovatelia predstavia svoje obľúbené knihy, medzi ktorými je aj slovenská novinka, ktorá uzrie svetlo sveta o niekoľko týždňov. Nech sa páči, toto sú knihy, ktoré patria medzi obľúbené u spisovateľov.

Baja Dolce - Turbulence (Whitney G.) & Krízový plán (Michaela Zamari)

Ak by som vám mala odporučiť dve knihy, ktoré vás budú určite baviť, tak siahnem po jednom zahraničnom knižnom tipe a po jednom z nášho domáceho prostredia. 

Začnem teda zahraničnou autorkou Whitney G. a jej knihou Turbulence, ktorá síce nie je novinkou, no ja ju zaraďujem do mojej skromnej TOP 3 všetkých kníh, ktoré som kedy čítala. Príbeh o vzťahu medzi pilotom a letuškou vami rozhodne otrasie a počas čítania zažijete nemalé turbulencie, na ktoré len tak nezabudnete. 

Jake je veľmi svojský a nie príliš milý pilot, je však aj charizmatický a vždy dostane to, čo si zaumieni. Na druhej strane je tu Gillian, letuška, ktorá sa nechá opantať Jakeovým šarmom. Ich vzťah-nevzťah vznikne na základe dohody – žiadne city, iba nespútaná vášeň a že je naozaj nespútaná vám dokazuje tento atypický pár milostnými scénami po celom svete. 

Príbeh je tak skvele napísaný, že knihu nebudete vedieť pustiť z ruky. Za mňa si Turbulence vyslúžila svoje vysoké miesto medzi erotickými románmi zaslúžene. Pamätám si, keď som ju čítala prvýkrát, nevedela som ju odložiť, a tak som bola hore do siedmej rána.  

A môj slovenský knižný tip je novinka, ktorá vychádza 28.8.2020, no ja som mala tú česť, že som ju mohla čítať ešte pred samotnou tlačou. Ide o v poradí siedmu knihu z pera mojej obľúbenej slovenskej autorky Michaely Zamari s príznačným názvom – Krízový plán. Pri čítaní tejto knihy som si veľmi oddýchla a naladila ma na letnú pohodičku. Jediné, čo mi chýbalo, bol chladený miešaný drink do ruky. 

A teraz vám prezradím niečo o príbehu. Mladá Dea má jeden veľký sen – odsťahovať sa z Bratislavy za svojím brazílskym priateľom až do slnečného Los Angeles. Na začiatok tohto plánu však potrebuje nemalú finančnú hotovosť, no tú je veľmi problematické našetriť hlavne preto, že vlastní byt takmer v centre Bratislavy a životné náklady naň sú veľmi vysoké. Byt je však jej srdečnou záležitosťou a nehodlá sa ho vzdať. V hlave jej skrsne nápad, že si k sebe nasťahuje spolubývajúcu. Napíše inzerát a očakáva, že čoskoro nájde niekoho, s kým si bude rozumieť a komu nebude vadiť, že v byte je len jedna spálňa a jedna manželská posteľ, o ktorú sa treba podeliť. Dea má ale smolu, pretože na inzerát sa jej ozývajú samé indivíduá. Keď to chce vzdať, zavolá jej ON. Miky, mladý a veľmi sympatický bývalý tanečník, ktorý hľadá dočasné bývanie, kým sa bude môcť nasťahovať do vlastného bytu. Miky predstavuje pre Deu poslednú nádej, no situáciu komplikujú hneď dve veci – jedna posteľ a to, že Miky je muž. Keďže nechce odplašiť svoju poslednú nádej na našetrenie si peňazí do Los Angeles, klame záujemcovi o spolubývanie, že jej spanie v jednej posteli nevadí, pretože je lesbička a čoskoro sa odsťahuje za svojou „priateľkou“ za veľkú mláku. Miky jej ponuku nakoniec prijíma, a tak sa začína milý, vtipný a úsmevný príbeh plný komických situácií, doťahovačiek a nakoniec i niečoho viac, ako je len obyčajné priateľstvo.

Erika Jarkovská - trilógia - Priechod, Dvanástka a Mesto zrkadiel (Justin Cronin)

Ešte pár rokov dozadu som nemala žiadneho vyhraneného zahraničného autora beletrie. Až pokým som nenatrafila na knihu Priechod od Justina Cronina a – zamilovala sa. A potom som musela siahnuť aj po pokračovaniach, pretože ide o trilógiu. 

Sám Stephen King o knihe Priechod napísal: „Je to strhujúci, fascinujúci príbeh napísaný jednoduchým, striedmym štýlom, no s neuveriteľnou dávkou predstavivosti. Ak z neho prečítate pätnásť strán, chytí vás; ak tridsať, pohltí vás a odložíte ho až nadránom. Začítajte sa do tejto knihy a okolitý svet prestane existovať.“ 

Kto je teda Justin Cronin? 

Narodil sa v Novom Anglicku, je nositeľom Hemingwayovej ceny a ceny Stephena Crana. Na Univerzite v Iowe absolvoval vysokoškolské štúdium, odbor tvorivé písanie, v súčasnosti vyučuje angličtinu na Riceovej univerzite a žije v texaskom Hustone. Na prvý pohľad obyčajný spisovateľ, akých je neúrekom. Pre mňa však rozhodne nie. Zamilovala som si jeho štýl (nesúhlasím s Kingom, že je striedmy), je nádherný, plný prekrásnych myšlienok, ktoré nútia človeka premýšľať, krásnych metafor a skvelo, naozaj skvelo vykreslených postáv. Keďže sama som autorka, viem, o čom hovorím aj prečo. Na knihách si všímam samotný príbeh, jeho kompozíciu, štýl písania, prevedenie postáv, živosť rozprávania a pocit, ktorý vo mne kniha zanechá. A Croninova trilógia zanechala pocit úžasný, priam veľkolepý, neľutujem jedinej prečítanej strany z celkových 1796. To, že autor študoval tvorivé písanie, je cítiť z celého jeho diela. Pre mňa je Cronin Pán spisovateľ a z môjho rebríčka TOP autorov ho zatiaľ nikto nezosadil. 

A o čom je trilógia s názvami Priechod, Dvanástka a Mesto zrkadiel, ktorá v sebe zahŕňa prvky katastrofy, boja o prežitie, sebaobetovanie, ale aj lásku a nádej na záchranu? 

Projekt Noe – tajný vládny experiment, ktorého cieľom je premeniť ľudské telo na smrtiacu zbraň, sa vymkne kontrole. Dvanásť testovacích subjektov utečie a roznesie vírus medzi ľudí. Trinástym subjektom je šesťročné dievča Amy, ktoré zachráni agent FBI. Spolu utečú do hôr, ďaleko od civilizácie zasiahnutej katastrofálnymi dôsledkami projektu Noe. Amy vtedy ešte netuší, že osud ľudstva spočíva na jej pleciach. A že počas svojho veľmi dlhého života, ktorý dostala do „daru“ ako dôsledok infikovania vírusom Noe, bude svedkom zanikania sveta aj jeho obrody, a to počas niekoľkých generácií. Obnova sveta teda pomaly napreduje, no treba sa ešte porátať so subjektom Nula, žijúcim na východe pobrežia, ktorý sa nechce vzdať bez boja. 

Ak sa vám dosiaľ nestalo, aby ste oplakali záporné postavy, potom sa na to pripravte v tejto trilógii. Mne sa to stalo. A myslím si, že práve preto, lebo je napísaná tak majstrovsky.

Maria Corvus - Mních, ktorý predal svoje Ferrari (Robin S. Sharma)

„Táto kniha pomáha ľuďom na celom svete objavovať šťastie...“ (Paulo Coelho) 

Keď som začala čítať útlu knižku od svetoznámeho kanadského spisovateľa a odborníka v oblasti osobnostného rastu Robina S. Sharmu, ktorá vyšla v takmer 70-tich krajinách sveta, mala som pocit, že ide o obyčajný príbeh o bohatom úspešnom a arogantnom americkom právnikovi Julianovi, ktorý má všetko, čo človek môže mať, no aj napriek tomu pociťuje nespokojnosť, dokonca niekedy až smútok. Jeho bujarý spoločenský život mu už neprináša ani okamih šťastia. Omyl. Táto kniha mi dala omnoho viac, ako len obyčajný prostý príbeh, akých sú státisíce po celom svete. 

Robin Sharma v nej opisuje Julianovu cestu do himalájskych hôr, ktorý sa pre túto cestu rozhodol po tom, ako priamo v pojednávacej miestnosti dostal infarkt. Na svojej ceste do Indie, do hôr stretol mnícha zo Sivany, ktorý ho vzal do dediny, v ktorej žili mnísi a aj on sám. Vzal ho tam po tom, ako sa mu tento kedysi úspešný a bohatý právnik zdôveril. Yogi Raman, tento guru zo Sivany, ho naučil 7 cností života. Julian za toto poznanie sľúbil mníchovi, že 7 cností bude šíriť v západnom svete. Áno, ako som už na začiatku spomenula, možno si mnohí poviete, že je to jednoduchý, dokonca až nudný príbeh, alebo len ďalšia z veľkého množstva motivačných kníh, ale verte, nie je to tak. Je to presne naopak. Ako, to sa čitateľ dozvie v knihe. 

Možno nie každého táto útla knižka osloví, pretože nie každý rád číta motivačnú literatúru. Vedzte však, že tu nejde o bežnú motivačnú, či transformačnú knihu, na aké sme zvyknutí. Je to príbeh, pri čítaní ktorého sa čitateľovi dostane mnoho odpovedí na jeho otázky. Príbeh právnika Juliana čitateľovi odhalí príčinu, čo je v živote človeka to podstatné. Tiež donúti premýšľať nad tým, či to, čo robíte teraz je to, čo ste chceli robiť vždy. Plníte si svoje sny? Keď som si prečítala knihu, pochopila som, že na to, aby sme žili šťastne a vyrovnane, nepotrebujeme byť vôbec bohatí. A už vôbec nie závislí na peniazoch, pretože tie nám zdravie, lásku a šťastný život neprinesú. Viete, prečo sa chudobnejší ľudia smejú viac ako bohatí? Prečo sú menej vystresovaní, nenaháňajú sa za všetkým a majú viac času, ktorý je jednou z najdôležitejších priorít? Pretože „čas je naša najvzácnejšia komodita a je neobnoviteľná.“ 

PS: Túto knihu by som zaradila medzi povinné čítanie 😊

Peter Šloser - Príbeh starej dámy (Nataša Holinová)

Ktorú knihu môžeme nazvať obľúbenou? Každý z nás ich má určite niekoľko. Prirovnal by som to k hudobnému hitu alebo filmu, ktorý o nejaký čas nahradí ďalší. A presne tak je to aj s knihami. Nedávno som čítal nie hrubú, ale o to zaujímavejšiu knihu od Nataši Holinovej. Je to perfektná redaktorka, ktorá redigovala moju prvú knihu Mafiánska poprava?, vďaka ktorej som získal ocenenie Panta Rhei Awards v kategórii Slovenský knižný debutant roka 2019. 

Vo svojej knihe Príbeh starej dámy, N. Holinová opisuje skutočné praktiky používané tzv. bytovou mafiou na Slovensku v nedávnej minulosti. Aj napriek tomu, že v knihe nevystupuje žiaden super kriminalista, kniha sa dá považovať za kriminálku. Niekomu sa možno na jazyk tlačí otázka: Kriminálka bez vyšetrujúcich policajtov? 

Táto kniha je dôkazom toho, že je to možné. Stačí, ak v nej vystupujú páchatelia a, samozrejme, objekt ich záujmu – poškodený. Autorka sa pri písaní inšpirovala skutočným príbehom, ktorý sa stal v hlavnom meste našej republiky. Reálne sa podobných prípadov stalo niekoľkonásobne viac a určite si viacerí čitatelia spomenú na medializované prípady spáchané tzv. bytovou mafiou. 

V knihe sa odohráva príbeh pani Glasnerovej, ktorá ako väčšina skutočných obetí je v dôchodkovom veku. Kriminálnici vedia, že osamelí dôchodcovia sú najzraniteľnejšia kategória. Preto si vytipovali pani Glasnerovú, ktorú sa snažia pripraviť o strechu nad hlavou. Sami by to dokázali veľmi ťažko, ale v úzkej súčinnosti s tými, ktorí majú ochraňovať záujmy ľudí, ide všetko ako po masle. Nevadí im, že stará pani býva v byte s dcérou, ktorá potrebuje opateru. Systém je dokonale prepracovaný a odskúšaný v praxi na viacerých obetiach. A stará pani Glasnerová je ďalšia z nich. Hľadá síce pomoc, ale dokáže ju nájsť v skorumpovanom svete? Dokážu sa jej ochrancovia postaviť proti presile? Alebo skončí na ulici ako mnoho ďalších ľudí a rodín pred ňou, ale aj po nej. 

Nechcem prezrádzať ako skončí tento príbeh, pretože po prečítaní knihy každý z nás zistí, že skutok sa stal. Zároveň sa zamyslí nad tým, či pozná niekoho s podobným osudom a ako by asi postupoval, ak by sa jednalo o člena jeho rodiny. Pred prečítaním knihy som sa zaoberal dvoma otázkami. Bude aj v tomto príbehu do opisovaného prípadu zapojené zločinecké zoskupenie ako v reálnom živote? Pomáhali páchateľom štátni úradníci? Teraz to už viem. Ako bývalý policajný dôstojník pôsobiaci na útvaroch bojujúcich s organizovaným zločinom, dávam autorke za pravdu. Je to skutočný príbeh, o ktorých som čítal v policajných spisoch.

Monika Macháčková - Nočný vlak do Lisabonu (Pascal Mercier)

Keď jedna z mojich obľúbených autoriek Isabel Alllende napísala o tejto knihe, že je to lahôdka pre dušu a jedna z najlepších kníh, aké kedy čítala, bolo jasné, čo urobím. 

Od prvých riadkov bolo jasné, že je to výnimočná kniha. Ruky jednoducho nedokážu knihu odložiť, rozum nemôže myslieť na nič iné. Úplne ma pohltila a prestala som vnímať realitu.

 

Sme naozaj všetci iba pestré franforce, ktoré sa len tak trepocú vo vetre? Žijeme naozaj život, na aký sme boli predurčení? Autor kladie priveľa otázok. Ale mimoriadne dôležitých, ba dokonca bytostných otázok! Môžeme prežiť svoj život v bezpečnom stereotype. Chodiť každý deň po známych cestách, kde nás nič nemôže prekvapiť. Žiť život, kde sa jeden deň podobá druhému. Žiadne vzrušenie, žiadne hľadanie. Mysliac si, že všetko vieme. Myslel si to i čudácky profesor Gregorius. Keby ho jedného rána nezastihol prudký dážď, prežil by všetky svoje nasledujúce dni a roky rovnako. Lenže on v tom daždi zažil niečo, čo navždy zmenilo úplne všetko. Samotnú podstatu jeho bytia. Ktovie, prečo a akým riadením osudu sa mu do cesty dostala tajomná Portugalka. A prečo potom v antikvariáte našiel zvláštnu knihu. Aké sily spôsobili, že kniha ho tak fascinovala? A čo všetko nasledovalo... Nebudem prezrádzať celý dej, hoci nie ten je prvoradý. Isteže, prekvapí vás, čoho všetkého je zrazu schopný starnúci muž, pre ktorého bolo jedinou istotou a náplňou života každé ráno vstať a odísť do gymnázia odučiť niekoľko hodín klasických jazykov. A odrazu, na základe nevysvetliteľného popudu, odíde do neznámej krajiny, pátra po cudzích, dávno mŕtvych ľuďoch a nachádza pri tom odpovede na zásadné otázky bytia. 

Román je charakterizovaný ako filozofický, ale nedajte sa tým odradiť. Jeho jazyk je zrozumiteľný a pútavý. Je to jedna z tých kníh, o ktorých hovoríme, že sú prudko čítavé a neviete ich odložiť. Žiadna suchopárna nuda, naopak, vzrušujúci zážitok. 

Pascal Merciér je pseudonym švajčiarskeho spisovateľa, filozofa a vydavateľa, ktorý sa civilným menom volá Peter Bieri (76). Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, a ktovie, čo spôsobilo, že opustil svoje povolanie a stiahol sa do ústrania. Okrem Nočného vlaku do Lisabonu ešte napísal romány Perlmanovo mlčanie, Ladič klavírov a Lea. 

Asi pol roka po dočítaní knihy som si pozrela aj film s Jeremy Ironsom v hlavnej úlohe. Ako jedna z mála adaptácií ma táto uchvátila rovnako ako knižná podoba. Toto dielo rozhodne patrí medzi moje topky, dokonca ma inšpirovalo k napísaniu môjho príbehu Zhasnite!

A ktorá kniha zaujala vás?

Predošlé diely nájdete TU.