Ako vyzerajú knižnice známych slovenských spisovateliek?

Na konte majú známe tituly, no nie sú to len úspešné spisovateľky, ale taktiež aj vášnivé čitateľky. Veď nebyť ich vášne ku knihám, tak by sa z nich nestali spisovateľky, po ktorých knihách bažia tisíce čitateľov, či už u nás na Slovensku alebo aj v Česku. Zaujímalo vás niekedy, ako vyzerajú knižnice známych slovenských spisovateliek? Ak áno, tento článok je priamo pre vás. Nech sa páči, v tomto článku vám Lucia Sasková, Zuzka Šulajová, Michaela Zamari a ďalšie autorky predstavia svoje knižnice.

Michaela Ella Hajduková

Moja knižnica je už na prvý pohľad rôznorodá. Najradšej čítam knihy podobné tým, aké píšem. V ktorých sa prepája niekoľko časových období, plus nejaká tá záhada a láska. Mám však aj historické romány, fantasy literatúru, klasiku, faktografickú literatúru, ale aj detské knihy, ktoré som mala veľmi rada. Mojou najobľúbenejšou knižnou sériou bol dlho Harry Potter. Stále je to moja „láska“, ale pravdou je, že nečítam všetko, čo J.K. Rowlingová napísala. Avšak je autor, od ktorého čítam všetko. Je ním Sylvain Reynard, ktorého Hriešne odtiene vášne a následne séria Temná Raven ma inšpirovali k napísaniu mojej eroticko-mysterióznej série.

Mám tiež veľmi rada spisovateľku Michelle Moran, od ktorej mám jej historické romány o Madame Tussaud, o bojovníčke – panovníčke Lakšmí i o druhej manželke Napoleona Bonaparte. Z klasiky by som vypichla Malé ženy, Annu Kareninu, Pani Bovaryovú, knihy Jane Austenovej či Fantóma opery. A samozrejme u mňa nesmie chýbať séria o Anne zo zeleného domu. Šetrím ju aj pre dcérku. Podobne, ako Tajnú záhradu od Burnettovej, či Alicu v krajine zázrakov od Carrolla a Lujzu a Lotku od Kastnera.

Svoje miesto u mňa majú aj Mesačné kroniky od Meyerovej, ale aj séria o Márii Magdaléne od Kathleen McGowan.  Z vojnovej literatúry, ktorá sa mi tak dobre píše, mám doma málo zástupcov. Steelovej Klenoty a Prsteň, sériu Medený jazdec od Simmonsovej či sériu Medová smrť od Munzerovej. Zo slovenských sa u mňa nájde séria o slovanských panovníkoch od Táničky Mackovej, niekoľko kníh od Janky Pronskej, moja obľúbená rocková séria od Moniky Wurm a iné.

Je to teda skutočný koktail. Za moje srdcovky z celej mojej knižnice považujem určite Harryho Pottera, knihy Sylvaina Reynarda, knihu Kde sa les dotýka hviezd od Glendy Vanderah, Putá od Colette, knihy od skvelej Tunde Lengyelovej, Dánsku dívku od Ebershoffa, Príbehy pre rebelky, 20 výnimočných dievčat, ktoré zmenili svet... a mohla by som pokračovať ešte na tri strany. Pretože knihy, ktoré prečítam, si nenechávam všetky. Iba tie, ktoré ma nejakým spôsobom zaujali tak, že ich potrebujem vlastniť. Ostatné predávam, či vymieňam. Tak sú svojim spôsobom pre mňa srdcovky všetky.

Zuzka Šulajová

Knihy sú podľa mňa najkrajší kus nábytku, keby sa dalo, chcem mať steny obložené knihami. Zatiaľ mám len čiastočne obložené tri steny. Objektívne si myslím, že nemám malú knižnicu, ale subjektívne sa mi zdá veľmi malá. Usporiadanie kníh podľa žánru a potom podľa abecedného poradia autorovho priezviska som vzdala už veľmi dávno, lebo sa to ukázalo ako nepraktické, keďže knižnica, žiaľbohu, nie je nafukovacia a keď pribúdali tituly, nepratali sa. Teraz to mám zoradené teoreticky podľa žánru, ale nie tak striktne. Hlavne mi ide o to, aby tam mohli byť aj "čačky", knižnicu to oživuje. Dominantným žánrom sú asi detektívky a trilery. Takisto mám zrejme celoživotné dielo mojej milovanej Maríje Jurić Zagorky a všetky knihy Terryho Pratchetta. Najcennejšími knihami sú pre mňa práve Zagorkine knihy a staré knihy z detstva. Moje vlastné knihy, ktorých som autorka, nemajú nijaké čestné miesto, sú na dvoch úzkych poličkách pri okne.  Asi preto, že som ich napísala, takže sa mi s nimi nespája príjemný čitateľský čas, ale výhradne pracovný. Na čestnejších miestach mám práve Zagorku, Pratchetta, Agathu Christie, dokonca Jo Nesba a predovšetkým knižky fenomenálneho Pavla Dvořáka a jeho manželky Daniely Dvořákovej, plus ďalšie hodnotné historické knihy a literatúru faktu. Tie sú v hlavnej knižnici spravenej zo starej vitríny 

Lucia Sasková 

Moja knižnica je moja najobľúbenejšia časť nábytku, ktorý doma mám, dokonca jediný, na ktorom mi neprekáža utierať prach. V najvyšších policiach sú knihy z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré majú pre mňa osobité čaro, pretože väčšinu som zháňala ešte v dobe, keď tento druh literatúry nebol "in", v kníhkupectvách sa nachádzali v zašitých kútoch a cez internet som zohnala niekoľko dlhoročne vypredaných kúskov v antikvariátoch alebo z druhej ruky. Taktiež sú pre mňa fascinujúce príbehy zo života v Severnej Kórei. O policu nižšie - slovenská klasika - Dominik Dán, František Kozmon, či Jozef Karika - myslím, že Slovensko má naozaj veľmi talentovaných autorov, ktorí to potvrdzujú každou novou knihou, ktorá vyjde. Neobišiel ma ani Jo Nesbo - avšak s týmito severskými príbehmi sme si až tak do oka nepadli, no v poličke vyzerajú dobre, tak ostali. Nechýba mi niekoľko fantasy príbehov - Sirotinec pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej je moja srdcovka, Harry Potter, upírska sága Twilight alebo Divergencia. Rada siahnem aj po Coelhovi, no na jeho žáner musí prísť vždy ten pravý čas. Zvyšok je všehochuť všetkého možného, po čom siahnem podľa nálady, odporúčaní, alebo len tak, lebo ma z nejakého dôvodu upúta obálka, či anotácia.

Vladimíra Šebová

Moju knižnicu mám rozdelenú na viac častí. V tejto časti sú moje najobľúbenejšie knihy. Prevláda väčšinou moderné fantasy, sci-fi a dystópia ako napríklad Divergencia od Veronicy Roth, Hunger games od Suzanne Collins a Príbeh služobníčky od Margaret Atwood, ale mám tu tiež zbierku klasickej literatúry, v ktorej mám Prekrásny nový svet od Aldousa Huxleyho, 1984 od Georga Orwella či kompletnú zbierku H.P. Lovecrafta. Medzi mojich obľúbených autorov patrí Neil Gaiman, preto v mojej knižnici nájdete Nórsku mytológiu a Oceán na konci uličky. Medzi najnovšie prírastky patrí The Testaments od Margaret Atwood, Ninth House od Leigh Bardugo a Zaklínač od Andrzeja Sapkowskeho. Knihy kupujem väčšinou v angličtine. Rada tiež čítam ebooky a v mojej elektronickej knižnici mám napríklad duológiu Vrania šestka od Leigh Bardugo, The darkest minds od Alexandry Bracken alebo Touch od Claire North.

Katarína Holetzová

Knižnicu, pochopiteľne, zdieľame s manželom, a ako to už v spoločnej domácnosti býva, máme v nej knihy, ktoré sme poznášali z rodného domu a rokmi dopĺňali. Nájdete v nej všetko od ruskej klasiky, cez beat generation, škandinávske krváky, učebnice nemeckej fonetiky, Slávnu päťku, až po výklad tarotu. Najradšej však zbierame práve klasiku, resp. kvalitnú beletriu. Poličky delíme najmä podľa žánrov, napr. v jednej poličke sú vedľa seba Fitzgerald, Styron, či Saroyan a v inej poličke je Nesbo a Horst, proste to nemiešame. Teda aspoň vtedy, keď nám to priestor dovolí.

Michaela Zamari

Viem, bude to znieť tak nespisovateľsky, ale ja v podstate zatiaľ nemám knižnicu. Knihy mám roztrúsené po byte, a to doslova. Moje aj všetky ostatné. Mám ich všade, kde bol priestor, nakoľko obývam dvojizbový byt. Teraz už s priateľom a aj on potreboval trochu miesta pre svoje veci, aby nechodil dva týždne vkuse v jednom oblečení a jedných trenírkach. Žartujem. Alebo aj nie. 

Na obrázok som poznášala takmer všetky knihy, no aj tak tam ešte dobrých dvadsať percent chýba. To už by tie kôpky nevydržali a nechcela som žiadnu z nich poškodiť, nato si knihy príliš vážim. Väčšina je ešte neprečítaných a čakajú na svoju príležitosť, no keď na ne príde rad, veľa z nich poputuje do súťaže pre fanúšikov môjho IG a FB, do mojich tzv. knižných upratovaní. Medzi tými, ktoré sa ale do žiadnej vyraďovačky nedostanú, sú moje staršie i novšie srdcovky ako Twilight sága, obdivuhodné skutočné príbehy, cestovní sprievodcovia či pútavé cestopisy, knihy od mojich šikovných kolegýň a kolegov, ktoré mám s podpisom, či špeciálne vzácne kúsky z mojej obľúbenej romanticko-erotickej beletrie ako knihy od Samanthy Young, Omega od Jasindy Walder, trilógia Placebo od Baji Dolce a ďalšie. Samozrejme, pokiaľ ich nemám dvojmo. Určite medzi ne patria aj také knižky, pri ktorých som si povedala - dočerta, prečo takýto námet na príbeh nenapadol mne? Tie sú pokladom a zároveň výzvou, aby som na sebe naďalej pracovala a mohla medzi ne zaradiť aj tie svoje.

Vo všeobecnosti však zastávam názor, že nie je dôležité, či si doma ukrojíme polovicu izby pre knižnicu, ale či knihám nájdeme miesto v svojom srdci. A nech to neznie ako klišé, skrátka, najväčšou úctou, akú môžeme knihám prejaviť, je, že im venujeme svoj čas a prečítame si ich.

Marta Fartelová

Keď som si kúpila svoje prvé vlastné bývanie, tak jeden z prvých kusov nábytku, čo som si dala urobiť, bola knižnica na mieru. Hoci v tom čase som ju nevedela zaplniť ani z polovice, neskôr som musela prikúpiť ďalšie poličky a dnes opäť preteká knihami. Niektorí ľudia v knihe vidia len hodnotu informácie, či zážitku, ktorý im sprostredkuje. Ja sa musím priznať, že pre mňa hodnotu aj vlastníctvo samotnej knihy. Nesmierne rada sedím pred svojou knižnicou, pozerám sa na knihy, čítam si dookola ich názvy a to všetko ma hreje pri srdci. Paradoxné je, že k prečítaným knihám sa vraciam len zriedka, iba k tým skutočne výnimočným. Knihy mám založené podľa určitej vnútornej logiky, ktorú som si vytvorila, a ktorú potom aj tak poruším, aj keď ja radšej hovorím, že si logiku mierne pozmením. Je to  hlavne preto, že keď pribudnú opäť nové kúsky a na logicky priradenej poličke už nenájdem pre ne miesto, jednoducho si rýchlo v hlave systém prerobím. Snažím sa mať knihy usporiadané na klasiku, detektívny, historické romány, slovenskú tvorbu, odborné knihy, no postupne aj tak zostane zo systému už len pôvodná snaha. Jediné, čo sa mi darí skutočne striktne dodržiavať je, že ukladám knihy od jedného autora k sebe. Medzi mojich najobľúbenejších, od ktorých mám celkom rozsiahle zbierky sú: Allendeová, Sheldon, Grisham, Steinbeck, Sparks, Fieldingová, Hosseini... A musím sa neskromne priznať, že nesmiernu radosť mi robí pozerať sa na rozrastajúcu sa poličku s knihami, na ktorých si prečítam vlastné meno.

A možno ešte vtipná historka na záver. Počas môjho dospelého života som sa viackrát sťahovala. Mám skvelú prax v balení a vždy som si zaobstarala banánové škatule, ktoré sú na sťahovanie vecí najpraktickejšie. Všetky osobné veci, okrem oblečenia som vždy pobalila do týchto škatúľ, na vrch dala noviny, aby sa do nich neprášilo a zakaždým som zabudla napísať, čo je v škatuliach, takže aj pri vybaľovaní to bolo vždy prekvapenie. Jeden môj dobrý dlhoročný známy mi pomáhal pri všetkých sťahovaniach a vždy rovnako frflal: „Prečo práve ja musím vždy natrafiť na knihy?“, keďže škatule s knihami boli tie najťažšie. Vždy som mu so smiechom vysvetľovala, že vzhľadom k počtu mojich kníh je pravdepodobnosť skutočne vysoká a nie je to žiadne osobné prekliatie.

Knižnica ktorej spisovateľky vás najviac zaujala?