Pýtam sa - Kristína Ježovičová

Kristína Ježovičová sa do povedomia čitateľov dostala vďaka románom pre ženy, z ktorých knihy ako Podvodníčka alebo Soňa sa stali jednými z jej najúspešnejších kníh. Autorka prekvapila čitateľov minulý rok, kedy jej vyšiel román pre mládež s názvom Nevyslovené, vďaka čomu sa stala známou aj medzi mládežou. V Pýtam sa Kristína prezradila, prečo začala písať knihy, odkiaľ čerpá inšpiráciu na príbehy, no taktiež aj to, ako spolupracovala s inými spisovateľkami na spoločných knihách.

Dobrý deň, Kristína! Najprv sa nám v krátkosti predstavte a popíšte nám, čomu sa venujete.

Som autorka kníh, ktorá pracuje na finančnom oddelení  v Lenove, mám dve super dcéry a skvelého manžela, zatiaľ ani jedného milenca. Snažím sa byť úprimná, originálna, ale v skutočnosti som pravdepodobne neuveriteľne nudná.

Už niekoľko rokov sa aktívne venujete písaniu kníh, no mňa by veľmi zaujímalo, ako ste na tom s čítaním kníh. Ako ste sa vlastne dostali k čítaniu?

Keď sme boli so súrodencami úplne prďatá, čítaval nám tatino rozprávky. Neskôr žezlo prevzala staršia segra, ale tá nám častejšie namiesto čítania príbehy fabulovala. Najviac sa mi páčili rozprávky o emancipovaných princeznách na motorkách. Keď som bola staršia, chodila som do knižnice. 

Niekedy som aj hodiny strávila nad hrubými kronikami, najmä nad tými o medicíne a histórii. Párkrát som ukecala knihovníčku a tie drahé, ťažké, bohovské knihy mi požičala domov na víkend. Popritom som čítala beletriu.  

Aké sú Vaše najobľúbenejšie knižné žánre? Máte aj nejakých obľúbených autorov?

Môj knižný vkus sa mení. V poslednej dobe čítam prevažne knihy pre tínedžerov, ale obľubujem aj iné žánre. Čítam to, čo ma zaujme. Od komédie, cez erotiku, klasiku až po horor. Ale vo všeobecnosti som naklonenejšia temnejším témam.

A naopak. Nájdu sa aj žánre či autori, ktorých nemusíte?

Netajím sa tým, že nemám veľmi rada motivačné knihy, a tak trochu sa vyhýbam skutočným príbehom, ktoré sú brutálne. Pri vymyslených rozprávaniach naopak znesiem hocičo. 

Stíhate čítať knihy aj popri písaniu kníh? Alebo čítate knihy až v momente, kedy dopíšete knihu?

Snažím sa nájsť si čas každý deň na oboje činnosti. Ale v poslednej dobe viac čítam, ako píšem. Myslím si, že čítanie je veľmi dôležité. Ten, kto chce dobre písať, musí aj veľa čítať. A ja chcem dobre písať, minimálne sa chcem zlepšovať. Tie dve činnosti zásadne neoddeľujem.

Prečo ste sa rozhodli začať písať knihy?

Bola som už pridlho na materskej a potrebovala som sa nejako realizovať. V tom čase som veľa čítala, aj 15 kníh mesačne, potrebovala som sa posunúť na ďalší level. Tak trochu som trpela nespavosťou, vlastne mám so spánkom problém dodnes, človek má potom viac času. A ak aj spím, mávam bujné sny a po takom spánku, akoby som ani nespala. Moja myseľ spriada príbehy, je akoby v strehu a vo večnom nepokoji.  

Knižne ste debutovali knihou „Uväznená v čase“ a od tej doby ste vydali celkom slušné množstvo kníh. Odkiaľ beriete inšpirácie na príbehy? Inšpirujete sa skutočným životom, alebo sú príbehy či postavy čisto len výplodom Vašej fantázie?

Niekedy sa inšpirujem skutočným životom, inokedy je to čistý výplod. Niekoľko príhod, ktoré som zažila, nájdete aj v mojich knihách. Väčšinou také strápňujúce a bolestné, ale nájde sa aj niekoľko veselších. Ja písanie prežívam veľmi intenzívne. Napríklad pri písané duetu Sestra ma prenasledovala vrahova tvár. Keď som išla na záchod, videla som jeho oči, ako ma sledujú z tmavého schodiska. Tie výjavy mi dali pokoj až po dopísaní. Našťastie.

Vaša spisovateľská kariéra je celkom pestrá. Najprv ste začali s románmi pre ženy, potom ste s tromi autorkami napísali spoločné knihy, s množstvom ďalších ste sa zasa podieľali na troch poviedkových zbierkach a po novom píšete knihy pre mládež. Čo stojí za týmito neustálymi zmenami? Je to azda potreba skúsiť vždy niečo nové?

Fascinujú ma napríklad všetky hudobné žánre a rovnako to mám aj v knihách. Skupina Queen je super príkladom, lebo tiež miešala žánre. Experimentovali a nechceli písať rovnaké skladby podľa šablón a schém. Chceli byť originálni a nie vždy sa stretli so súhlasom. Ja som v tomto rovnaká... aj keď povedzme si, môžem sa ja porovnávať s takými talentovanými a geniálnymi legendami? Ale jedno je pravda, som v knižnom svete vďaka tomuto striedaniu tak trochu neverná lúzerka. Niektoré čitateľky chceli možno ďalší ženský román typu Podvodníčka a ja som vypustila do knižného sveta Soňu, temnú a smutnú. Niektoré čitateľky boli zhrozené, iné uvítali tému túžby po samovražde a jej vážnosť. Vyznieva to, akoby som sa hľadala. Ja som sa však už dávno našla. Píšem s vášňou a je jedno o čom, pre koho. Ja píšem pre všetkých, ale je jasné, že sa nie všetkým budem páčiť.  

Napísali ste celkom slušný počet kníh. Nájde sa medzi nimi aj nejaká Vaša srdcovka alebo kniha, ktorú by ste v súčasnosti už nevydali?

Ja by som ich najradšej všetky prerobila, niektoré úplne prekopala a iné len trochu vycibrila - na tých posledných by som sa asi menej narobila. A na druhej strane, dokonalosť je nudná a relatívna.  Knihy vyšli také, aké v danej chvíli mali byť. A srdcovka? Veď ja mám všetky moje príbehy istým spôsobom rada. Ale najviac mi nedávajú spať hrdinovia kníh Soňa a Nevyslovené. 

Čo Vám dalo písanie kníh do života?

Mám povesť asociálneho domaseda, nemám rada slnko a obľubujem zamračenú oblohu, ale taká som bola vždy. Písanie tomu pridalo hlbšie prežívanie vlastného vnútra celkovo vyhľadávanie chvíľ samoty, ktoré sa strieda s chvíľami strávenými s rodinou a v práci. 

Ako som už spomínal vyššie, spolupracovali ste s niekoľkými spisovateľkami na rôznych knihách. Ako vznikali takéto spolupráce? Bolo to čisto spontánne rozhodnutie, alebo ste nad tým premýšľali už dlhšiu dobu?

Nejak som nepremýšľala. Prvý duet bol s Evkou. Bála som sa písať knihu s krimi nádychom, lebo toho v tomto žánri nemám až tak veľa načítané a ona áno. Okrem toho, Krvavé Šenky ma mátali už dlhšiu dobu. Evka mi napísala: Poďme do toho spolu. Povedala som OK a bolo. Je to šupa písať vo dvojici. Je to ako hádzať si loptu, s tým, že lopta nepadne ani jednému z hráčov. Vyhrajú obaja. Myšlienky jedného sa dotknú prstov toho druhého, odrazia sa od neho a inšpirujú ho chytiť slovnú štafetu. Je to super strávený čas. S Luckou nám idú tie sexi veci. A s Miškou riešime spoločenské hrôzy -  poviedku Dom hrôzy sme napísali spolu na základe skutočnosti. Písalo sa to ťažko, ale vo dvojici sme tú ťažobu niesli spolu.   

Vaša najnovšia kniha nesúca názov „Nevyslovené“ je Vašou prvou young adult knihou. Čo Vás viedlo k napísaniu tínedžerskej knihy? A prečo práve kniha s takouto tematikou?

Páčia sa mi YA knihy, tak preto. A chcela som si vyskúšať spoluprácu s Erikom Fazekašom J.  

Vedeli by ste nám vlastnými slovami popísať, o čom je kniha „Nevyslovené“?

O rodinných problémoch, o plieskaní pubertou, o skúšaní hraníc únosnosti. O sexuálnou zneužívaní, o nedostatku vedomostí a o sexualite.

Prednedávnom ste na internete zverejnili fotku, že pracujete na ďalšej young adult knihe, tentokrát nesúcej názov „Kráľovná čiernych tenisiek“. Môžete nám o knihe už niečo povedať? Dočkáme sa jej ešte tento rok?

Tento rok určite nie, ešte som Kráľovnú neodpísala. O niekoľko mesiacov vyjde moja dospelácka kniha... možno je to skôr new adult žáner – Zakázaná príťažlivosť. Vo vydavateľstve majú aj moju ďalšiu YA knihu Vydrž to so mnou, v ktorej rozoberám tému anorexie. Tak uvidíme, čo bude.  

Máte nejaké rady pre začínajúcich autorov?

Mali by veľa čítať a nebáť sa tlačidla delete. To, čo ich nebaví pri opätovnom čítaní napísaného, isto nebude baviť aj väčšinu čitateľov. 

Kde všade Vás môžeme na internete nájsť?

Na Facebooku a na Instagrame.