Recenzia: Paganiniho smlouva - Lars Kepler
AUTOR: Lars Kepler
NÁZOV: Paganiniho smlouva (Paganinkontraktet)
VYDAVATEĽSTVO: Host (Albert Bonniers Förlag)
ROK VYDANIA: 2011 (2010)
POČET STRÁN: 560
PREKLAD: Azita Haidarová
Dalšího dne je ve svém bytě nalezen mrtvý muž. Houpe se v oprátce uvázaného háku na stropě, na kterém běžně visí lustr. Jak se to stalo?
Detektiv Joon Linna je přesvědčen, že šlo o sebevraždu, a samozřejmě má pravdu.
Muž spáchal záhadnou sebevraždu, ale i to je pouze předehra k závratně rychlému a nebezpečnému běhu událostí. Něco Vám řeknu: jsou dohody, které nezruší ani smrt...
Ak ste milovníkmi krimi, pravdepodobne poznáte autora Larsa Keplera. Pod týmto pseudonymom vystupuje manželská dvojica, ktorá svojimi knihami si získala tisíce čitateľov po celom svete. Na konte majú sedem kníh, pričom tá ôsma uzrie svetlo sveta už tento rok. Hypnotizér, Zmluva podľa Paganiniho, Svedkyňa ohňa, Uspávač, Stalker, Ihrisko, Lovec králikov a očakávaná novinka Lazár.
Ku tvorbe tejto manželskej dvojice som sa dostal minulý rok, kedy som siahol po ich debute Hypnotizér. Do knihy som sa pustil s veľkými očakávaniami, napriek tomu ma však kniha sklamala. Zastávam sa však názoru, že debuty nie sú vždy vydarené kúsky, a preto treba dať šancu aj iným dielam. Keď sa mi však pod ruky dostala Paganiniho smlova (české vydanie knihy Zmluva podľa Paganiniho), moje pocity po prečítaní knihy zostali rovnaké ako tomu bolo v prípade Hypnotizéra.
V krimi románe Paganiniho smlova obyčajný rybár pri práci objaví nečakaný úlovok. Na opustenej lodi brázdiacej hladinu leží mŕtve telo mladého dievčatá. Súdny lekár nachádza v jej pľúcach slanú morskú vodu, preto smrť utopením v mori sa teda zdá byť jediným možným vysvetlením. Joona je však k tomuto výkladu skeptický. Prečo by niekto z hlbín vylovil utopené dievča, nechal ho ležať na palube a potom bez stopy zmizol? Toho istého dňa je kriminálka zalarmovaná ešte kvôli ďalšej vražde. Otázkou teda zostáva - kto stojí za vraždami v Joonovom revíri?
Príbeh sa začína dosť mätúco pre striedanie kapitol o úniku sestry zavraždenej aj s priateľom a s vyšetrovaním už utopenej ženy. Časovú os príbehu preto zachytíte až po pár kapitolách, čo mne osobne prekážalo. Má to však jednu výhodu - prinajmenšom viete, čo sa deje v určitom čase na inom mieste.
Krátke kapitoly sú pre čitateľa pri striedaní časových rovín príbehu veľkou výhodou. Po počiatočnej zmätenosti si tak vie čitateľ priradiť časový horizont udalostí. Jedna časová rovina je o vyšetrovaní záhadne utopenej mladej ženy a pátraní po jej nezvestnej sestre, druhá dejová línia je o zbesilom úteku pred neznámym vrahom, pričom ani samotní prenasledovaní nemajú potuchy, prečo ich chce zabiť. Počas úniku pred smrťou stretnú štvanci vedľajšie postavy, ktoré sa namiesto poskytnutia pomoci zachovajú absurdne, čo čitateľa núti k zamysleniu.
Dej je založený na akcii. Niektoré akčné momenty sa môžu poslucháčom zdať priam neuveriteľné, podobne ako tomu je v štýle hollywoodskych filmov. V konečnom dôsledku však nepôsobia až tak nereálne, a preto hodnotím napínavosť a vzrušujúce scény ako pozitívum.
Lars Kepler je známy tým, že jeho knihy sú napísané jednoducho. Pre mňa osobne až príliš. S podobným problémom som sa stretol už pri knihe Hypnotizér a tu to bolo presne tak isto. Vo väčšine knihy sa Lars Kepler využíva najmä jednoduché vety a na súvetia častokrát zabúda. A podľa mňa je práve to jeden veľký problém celej knihy. Kniha tak vzbudzuje dojem, že nenapísal bestsellerový autor, ale akýsi žiak na základnej škole. V tomto prípade sa nemusel autor báť zájsť viac do opisov.
Postava hlavného hrdinu sa mi nepozdáva, ak ho teda môžem pokladať za kľúčovú postavu. Komisár Joona Linna ma nezaujal ani po osobnej, ani po profesionálnej stránke. Počas čítania knihy mi jeho konanie prišlo častokrát nudne tuctové a vonkoncom nie také intuitívne, ako by ste očakávali od vyšetrovateľov veľmi zamotaných zločinov. Je to však len jednostranný uhol pohľadu, nakoľko fanúšikovia švédskej dvojice Lars Kepler majú pravdepodobne iný názor.
Táto kniha mi zas a znova ukázala, že Lars Kepler asi nie je autor pre mňa. Napriek tomu, že dej spočiatku pôsobil chaoticky a miestami ako z hollywoodskeho filmu, v konečnom dôsledku sa mi páčil. Na strane druhej však nesympatický hlavný hrdina a štýl, akým je kniha napísaná, moje finálne pocity z knihy zas a znova skazili. Knihu hodnotím 3/5.
Ku tvorbe tejto manželskej dvojice som sa dostal minulý rok, kedy som siahol po ich debute Hypnotizér. Do knihy som sa pustil s veľkými očakávaniami, napriek tomu ma však kniha sklamala. Zastávam sa však názoru, že debuty nie sú vždy vydarené kúsky, a preto treba dať šancu aj iným dielam. Keď sa mi však pod ruky dostala Paganiniho smlova (české vydanie knihy Zmluva podľa Paganiniho), moje pocity po prečítaní knihy zostali rovnaké ako tomu bolo v prípade Hypnotizéra.
V krimi románe Paganiniho smlova obyčajný rybár pri práci objaví nečakaný úlovok. Na opustenej lodi brázdiacej hladinu leží mŕtve telo mladého dievčatá. Súdny lekár nachádza v jej pľúcach slanú morskú vodu, preto smrť utopením v mori sa teda zdá byť jediným možným vysvetlením. Joona je však k tomuto výkladu skeptický. Prečo by niekto z hlbín vylovil utopené dievča, nechal ho ležať na palube a potom bez stopy zmizol? Toho istého dňa je kriminálka zalarmovaná ešte kvôli ďalšej vražde. Otázkou teda zostáva - kto stojí za vraždami v Joonovom revíri?
Príbeh sa začína dosť mätúco pre striedanie kapitol o úniku sestry zavraždenej aj s priateľom a s vyšetrovaním už utopenej ženy. Časovú os príbehu preto zachytíte až po pár kapitolách, čo mne osobne prekážalo. Má to však jednu výhodu - prinajmenšom viete, čo sa deje v určitom čase na inom mieste.
Krátke kapitoly sú pre čitateľa pri striedaní časových rovín príbehu veľkou výhodou. Po počiatočnej zmätenosti si tak vie čitateľ priradiť časový horizont udalostí. Jedna časová rovina je o vyšetrovaní záhadne utopenej mladej ženy a pátraní po jej nezvestnej sestre, druhá dejová línia je o zbesilom úteku pred neznámym vrahom, pričom ani samotní prenasledovaní nemajú potuchy, prečo ich chce zabiť. Počas úniku pred smrťou stretnú štvanci vedľajšie postavy, ktoré sa namiesto poskytnutia pomoci zachovajú absurdne, čo čitateľa núti k zamysleniu.
Dej je založený na akcii. Niektoré akčné momenty sa môžu poslucháčom zdať priam neuveriteľné, podobne ako tomu je v štýle hollywoodskych filmov. V konečnom dôsledku však nepôsobia až tak nereálne, a preto hodnotím napínavosť a vzrušujúce scény ako pozitívum.
Lars Kepler je známy tým, že jeho knihy sú napísané jednoducho. Pre mňa osobne až príliš. S podobným problémom som sa stretol už pri knihe Hypnotizér a tu to bolo presne tak isto. Vo väčšine knihy sa Lars Kepler využíva najmä jednoduché vety a na súvetia častokrát zabúda. A podľa mňa je práve to jeden veľký problém celej knihy. Kniha tak vzbudzuje dojem, že nenapísal bestsellerový autor, ale akýsi žiak na základnej škole. V tomto prípade sa nemusel autor báť zájsť viac do opisov.
Postava hlavného hrdinu sa mi nepozdáva, ak ho teda môžem pokladať za kľúčovú postavu. Komisár Joona Linna ma nezaujal ani po osobnej, ani po profesionálnej stránke. Počas čítania knihy mi jeho konanie prišlo častokrát nudne tuctové a vonkoncom nie také intuitívne, ako by ste očakávali od vyšetrovateľov veľmi zamotaných zločinov. Je to však len jednostranný uhol pohľadu, nakoľko fanúšikovia švédskej dvojice Lars Kepler majú pravdepodobne iný názor.
Táto kniha mi zas a znova ukázala, že Lars Kepler asi nie je autor pre mňa. Napriek tomu, že dej spočiatku pôsobil chaoticky a miestami ako z hollywoodskeho filmu, v konečnom dôsledku sa mi páčil. Na strane druhej však nesympatický hlavný hrdina a štýl, akým je kniha napísaná, moje finálne pocity z knihy zas a znova skazili. Knihu hodnotím 3/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem
Knihu si môžete kúpiť TU
Žiadne komentáre:
Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.