Pýtam sa - Barbora Jankovičová

Barbora Jankovičová je nová slovenská spisovateľka, ktorá debutovala minulý rok knihou „Anjelský prach“. Jej kniha sa teší úspechu, vďaka čomu autorka pomaly pracuje aj na novej knihe. V novom dieli Pýtam sa autorka prezradila, čo stálo za vznikom jej debutu, no taktiež sa vyjadrila aj na tému kopírovania jej knihy.

Ahoj, Barbora! Najprv sa v krátkosti predstav a popíš nám, čomu sa venuješ.

Ahoj, moje meno je Barbora Jankovičová, mám 25 rokov a pochádzam z Piešťan. Okrem písania, rada knihy aj čítam. Milujem hudbu, cestovanie a jumping. Vo voľnom čase sa venujem samoštúdiu psychológie. Trávim veľa času s priateľmi a s mojím štvornohým miláčikom Maxom.

Píšeš knihy, no nebolo by to tak, ak by si ich aj nezačala čítať. Ako si sa dostala ku knihám?

Čítať som začala ešte v škôlke. Vtedy som čítala klasické slovenské rozprávky alebo rozprávky od Hansa Christiana Andresena. Avšak skutočnou vášňou sa to stalo, až keď som ako osemročná objavila Harryho Pottera.

Aké sú Tvoje najobľúbenejšie knižné žánre? Máš aj nejakých obľúbených autorov?

Mám rada všetky žánre. Od klasickej literatúry až po fantasy. Väčšiu časť mojej knižnice tvoria súčasné romantické romány, avšak posledné obdobie mám dojem, že som sa ich presýtila. Nerada čítam knihy, pri ktorých viem koniec už na začiatku. Teraz sú mojimi vernými spoločníkmi knihy od Larsa Keplera. Mojimi obľúbenými spisovateľmi vždy boli a sú Francis Scott Fitzgerald a Jane Austenová.  Momentálne sa medzi nich zaradili aj Lars Kepler a Dan Brown.

Každý jeden čitateľ má okrem obľúbených žánrov aj také, ktoré neobľubuje a ktoré nečíta. Nájdu sa takéto žánre aj u Teba?

Nie. Som toho názoru, že kniha sa nedá zaškatuľkovať podľa žánru. Môže vyjsť skvelá detektívka, ktorú si prečíta aj ten, čo tento žáner neobľubuje a zamiluje si ho. Tak som si na jedno obdobie zamilovala aj erotické knihy. Bolo to asi pred siedmimi rokmi, mala som osemnásť, kedy bol pre mňa najerotickejšou pasážou v knihe nevinný bozk, či letmý dotyk rúk. V tom období vyšla kniha 50 odtieňov sivej. Nemala som poňatia, čo je to za knihu a v zásade nečítam tie, z ktorých sa po vydaní stáva davové šialenstvo. Avšak táto mi nedala, preto som sa spýtala mojej najlepšej priateľky, či ju čítala, alebo či nevie, o čom je. Ona mi odvetila, že vraj o nejakej týranej žene. Mňa to nadchlo, pomyslela som si: „Wow, psychologický román!“  Doteraz si spomínam, ako som dychtivo čakala do poslednej strany, dúfajúc, že sa príbeh zvrtne na inú nôtu. :) Napočudovanie, aj keď sa nejednalo o psychologický román, ani sa v ňom nerozoberala duša týranej ženy, sa mi príbeh páčil.

Svoju spisovateľskú kariéru si odštartovala minulý rok, kedy Ti vyšiel debut „Anjelský prach“. Čo bol ten prvotný impulz, ktorý Ťa viedol k napísaniu knihy? Chcela si vždy napísať knihu, alebo šlo o spontánne rozhodnutie?

Napísať knihu bol môj sen. Už ako malá som sa úspešne zúčastňovala na rôznych literárnych súťažiach. Avšak napísať knihu bola pre mňa méta, ktorú som nebola schopná dosiahnuť. Neverila som si natoľko, aby som pre to niečo spravila. Námet na Anjelský prach som mala v hlave už od štrnástich, ale impulz dať ju na papier prišiel o osem rokov neskôr. Vtedy začal príbeh v mojej hlave nečakane rásť. Vyvíjať sa. Nedokázala som spať, myslieť na niečo iné. V podstate až na pokraji nervového zrútenia, či presvedčení, že mi začína šibať, som ju začala písať.

Inšpirovala si sa pri písaní debutu skutočnosťou, alebo bolo všetko len výplodom Tvojej fantázie?

Inšpiroval ma život, najmä pocity. Každú jednu stranu písal pocit. Nevymýšľala som si scény, aby vo 

mne čosi vyvolali. To samotný pocit vymýšľal jednotlivé scény. Mnohé scény, či konkrétne dialógy, sú podľa skutočnosti, iné boli vymyslené a zažila som ich až po vydaní samotnej knihy. Anjelský prach bol z istej časti autobiografický, teraz dokonca viac ako predtým.

„Anjelský prach“ je young adult knihou, ktorá sa venuje psychickým problémom. Prečo si sa rozhodla zakomponovať takúto tému práve do literatúry pre mládež?

Ja som nikdy neuvažovala nad tým, že Anjelský prach uzrie svetlo sveta. To nebol prvotný zámer. Začala som písať, pretože som dúfala, že ten príbeh prestane rezonovať v mojej hlave a ja budem schopná konečne spať, či myslieť na niečo iné. Pokračovala som v písaní, pretože mi to z ničoho nič dalo istý smer a zmysel. Dokázala som sa pomocou písania ventilovať, dať na papier všetko, čo ma trápilo. Vďaka písaniu som si uvedomila mnohé vnútorné spory, o ktorých som ani nevedela a dokázala som prekonať záchvaty úzkosti. Teda už od úplného začiatku som nepísala pre nikoho iného, len pre seba.

Aký to bol pocit, keď Ti z vydavateľstva odpísali, že Ti vydajú knihu?

Bol to rozhodne šok. Nečakala som to.

Skúšala si posielať rukopis aj do iných vydavateľstiev, alebo si mala šťastie a kniha zaujala hneď prvé vydavateľstvo?

Anjelský prach som poslala len do Ikaru. A aj to na naliehanie mojich najlepších priateliek. Keď som písala knihu, nikto o tom nevedel. Ani rodina, či priatelia. Po dopísaní som sa rozhodla, že ju dám prečítať mojim dvom najlepším priateľkám v domnienke, že pomocou nej ma hádam lepšie pochopia.  Pretože v tom čase som bola veľmi utiahnutá a neschopná povedať čosi zmysluplné. Bola som skrátka „Tá divná baba, čo celé dni číta knihy, pretože nemá zaujímavý život“. Kniha sa im zapáčila natoľko, že začali naliehať, aby som ju poslala do vydavateľstiev. Ja som si myslela, že sa len snažia byť dobrými priateľkami a podporujú ma za každú cenu. Hnevali ma. Preto som natruc poslala rukopis len do Ikaru, pretože som bola stopercentne presvedčená, že ho za žiadnych okolností nevydajú.

Tvoja debutová kniha „Anjelský prach“ je už na pultoch kníhkupectiev skoro rok. Aké sú odozvy na knihu zo strany čitateľov? Dostávaš čisto pozitívne reakcie, alebo sa sem-tam objaví aj nejaká kritika či hejt?

Kniha je vonku skoro rok, no je to prvotina, preto je pobiť sa s konkurenciou veľmi náročné. Myslím, že nie je spopularizovaná natoľko, aby mohla mať hejterov. Teda zatiaľ dostávam len pozitívne odozvy.

  

Vedela by si nám vlastnými slovami v krátkosti popísať, o čom je Tvoja prvotina?

Anjelský prach je o mladej, svojhlavej právničke Kate, ktorá si život naplánovala podľa seba. Nevyhľadávala romantické pletky, ani priateľstvá, pretože bola presvedčená, že každý jej nakoniec ublíži. Všetko jej vychádzalo perfektne, na prvý pohľad sa zdalo, že vedie závideniahodný život, že má všetko, po čom vždy túžila. Až kým do jej života nevstúpil Ron. Bol pre ňu dokonalý do takej miery, až sa mohlo zdať, že musí byť vymyslený. Kate sa s ním stretáva len po požití halucinogénnej drogy anjelský prášok. Postupne sa nestáva závislá len od Rona, ale aj od samotnej drogy. Od istého okamihu vedie dva životy, až kým sa jej ten skutočný nerozpadne úplne a ona sa ocitne na psychiatrii. Odvtedy príbeh pokračuje inak, ako by mohol čitateľ očakávať. 

Nedávno sa na internete rozšírila debata na tému, že Lucia Sasková vo svojej najnovšej knihe do veľkej miery odkopírovala práve tú Tvoju. Aký máš na to názor? Súhlasíš s tvrdeniami čitateľov, alebo máš na celú vec úplne iný názor?

Táto otázka ma zaskočila. Dostalo sa ku mne z rôznych strán, že najnovšia kniha od tejto spisovateľky je z veľkej miery kópiou tej mojej, dostali sa ku mne aj rôzne konšpiračné teórie, či hejty na adresu Lucie Saskovej, ale ja som to brala akosi pragmaticky, že mám skrátka milých čitateľov a iných ľudí, čo ma podporujú a veria v moju tvorbu. Nevedela som, že sa z toho stala verejná diskusia. Žiaľ, nemala som potrebu vyhľadávať, či overovať pravdivosť týchto informácii, pretože v konečnom dôsledku by mi to do života nič nedalo.

Čo Ti dalo písanie kníh do života?

Dalo mi oveľa viac, ako som čakala. Vďaka písaniu dokážem emócie nielen pochopiť, ale ich aj vytvárať. Písanie sa stalo mojou neoddeliteľnou súčasťou, no nemyslím si, že je to niečo, čo ma definuje.

Kde vidíš svoju spisovateľskú kariéru o niekoľko rokov?

Nie som si úplne istá. Ako som už spomínala, moje písanie riadia pocity, emócie. Zväčša sa pomocou písania snažím pochopiť, čo sa vo mne odohráva, dať všetko na papier a pozrieť sa na to s nadhľadom. Čim som staršia, tým sa snažím pochopiť oveľa komplikovanejším emóciám a nejednoznačným pocitom, kedy si človek nie je istý, čo v skutočnosti cíti. Teda nie je úplne jednoznačné, kde vidím moju spisovateľskú kariéru. Záleží od toho, či budem mať na srdci niečo, s čím sa budem vedieť podeliť, v čo budem veriť a dúfať, že pomocou môjho pohľadu môže pomôcť ďalším ľuďom.

Pracuješ na novej knihe? Ak áno, prezradíš nám, o čom bude?

Áno, aj nie. Som v štádiu, kedy je jedno, akým spôsobom som napísala prvú knihu, pretože v tých ďalších nejde o ten istý princíp. Zatiaľ si robím zápisky, vďaka ktorým sa snažím pochopiť, aký vnútorný konflikt vediem ja, a aj ľudia v mojom blízkom okolí. Ale či z toho dokážem poskladať kompletnú knihu, ktorá bude niekomu, okrem mňa, dávať zmysel, v tomto momente nie je isté. Samozrejme, v zálohe mám aj druhý rukopis, ktorý som písala súbežne s Anjelským prachom, ale momentálne sa nesnažím o jeho vydanie. Druhý rukopis mám dopísaný hádam dva roky, čítala som ho asi tisíckrát a raz, keď si k nemu opäť sadnem a poprerábam ho podľa mojich súčasných emócii, sa ho snáď pokúsim aj vydať.

Kde všade Ťa môžeme na internete nájsť?

Na Facebooku mám funpage, ale upozorňujem dopredu, že na sociálnych sieťach nie som moc aktívna. Zo začiatku som sa veľmi snažila pomocou internetu propagovať moju knihu, teraz zverejňujem len to, s čím sa mám potrebu podeliť so svetom. Snažím sa eliminovať príspevky obsahujúce informácie zo súkromného života na minimum, pretože ani na osobnom profile nezverejňujem žiadne príspevky. Som skrátka stará škola, na káve sa s ľuďmi radšej porozprávam, ako by som mala pozerať do telefónu.