Slovenské spisovateľky prezradili, ktoré knihy sa im nepáčili, ktoré knihy nedočítali a ktoré dočítali až na ďalší pokus

Určite sa každý jeden z vás stretol niekedy s takou knihou, ktorá sa vám nepáčila, alebo s takou, ktorú ste nedočítali. Či už to bolo zlým príbehom, alebo autorovým nezáživným podaním príbehu. A presne s takýmito knihami sa stretli aj niektoré slovenské spisovateľky, ktoré vám v dnešnom článku predstavia knihy, ktoré sa im nepáčili, ktoré nedočítali a ktoré dočítali až na ďalší pokus.

Jeffery Deaver – Poslední hodina 

Deaver patrí medzi mojich obľúbených autorov kriminálnych románov. Je nesmierny detailista a má taký talent, aký sa málokedy vidí. Milujem všetky jeho knihy (okrem poviedok, poviedky celkovo nemusím, takisto ani Jamesa Bonda, ktorého jeden diel napísal) a kupujem každú novú, ktorá mu vyjde. Naposledy to bola Poslední hodina. Dočítala som ju síce, ale prvýkrát som sa pri čítaní premáhala. Asi to niekedy prísť muselo aj uňho :) Príbeh nie je zlý, len dosť zdĺhavý a pôsobí ako propagácia migrantov, čo mi vážne prekáža. Americkí kriminalisti prichádzajú do Talianska a riešia prípad, v ktorom vyšinutý vrah zhudobňuje posledné minúty či hodiny svojich obetí. Hlavný detektív Lincoln Rhyme tu bol slabší, viac v úzadí. Nebavila ma ani jeho partnerka Amelia Sachsová. Príbehu dodávali šťavu skôr vedľajšie postavy. Mala som skoro pocit, akoby to už nepísal Deaver, ale niekto iný. Nehovoriac o tom, že tam má poznámky typu – čím sa platí v Prahe – eurom. Ak je najsilnejší alkohol v Prahe? – slivovica. Autor je tu celkom mimo, čo je oproti jeho bežnému know-how dosť šok. No autora nezavrhnem, dám šancu aj ďalším jeho knihám, prinajhoršom sa s radosťou budem vracať k desiatkam už prečítaných. :)

Zuzana Šulajová

Jonas Jonasson - Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

Nakoľko každá kniha si nájde svojho čitateľa a tak, ako sa nemusí ktorákoľvek moja kniha páčiť niekomu inému, tak sa nemusí páčiť niektorá mne. Neznamená to však, že nie je dobrá, alebo, že konkrétny autor nemá talent. Je to len názor. Môj subjektívny názor a pocit. Už nie raz sa mi stalo, že obálka označená nálepkou "svetový bestseller" ma sklamala viac, ako knihy, ktoré boli v predajni kníhkupectva zapadnuté prachom a natrafila som na ne náhodou. Najväčšmi ma sklamal knižný príbeh Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Keďže mala toľko pozitívnych ohlasov od recenzentov, aj mojich knihomoľských priateľov, pustila som sa do nej na dovolenke s veľkou chuťou a očakávaním. Mám rada humor, mám rada neočakávané situácie, mám rada v literatúre akúsi "inakosť", bola som presvedčená, že sa mi bude páčiť. Avšak bola som zaskočená, že opak bol pravdou a ja som sa do čítania nútila. Humor, ktorý každý vyzdvihoval ma akosi minul, starčeková inkontinencia mi hneď z úvodu až taká vtipná neprišla a ostatné situácie tiež nie. Ale nevadí, ja mám veľmi zvláštny zmysel pre humor a preto som si povedala, že ešte knihe dám šancu. Situácie, do ktorých sa Alan (starček) dostával boli však na môj vkus príliš pritiahnuté za vlasy a spomienky na jeho minulosť síce mali byť vtipnými, ale keďže mám načítané čo to o vojne a vojnových zločincoch, s humorom som isté pasáže brať nedokázala. Knihy, ktoré som nedočítala spočítam na prstoch jednej ruky, bohužiaľ táto patrí medzi ne, napriek tomu, že som sa spýtala ostatných, ako skončila. Príbeh bol aj sfilmovaný, chystám sa pozrieť si ho a dať mu šancu v tejto podobe, sama som zvedavá ako to dopadne, možno mi v knihe len niečo unikalo.

Lucia Sasková

Jo Nesbo – Prízraky a Polícia

 

Myslím, že sem môžem zaradiť aj tieto knihy. Boli úžasné, ale môj problém spočíval v tom, že som Nesba začala čítať od prvého dielu v češtine. Česi však vydávali Nesbove knihy dosť pozadu oproti nám, takže Prízraky aj Polícia vyšli najprv v slovenčine. Nechcelo sa mi čakať na český preklad, siahla som teda po našom preklade... a bola som zhrozená. Vskutku, kto neporovná, nepochopí. Knihy som len tak-tak dočítala, preklad mi znechutil Nesba na štyri dlhé roky, počas ktorých som sa presviedčala prečítať si to znovu v češtine. Mala som dokonca nafotené určité state, ktoré mi v slovenčine úplne pílili uši, rezali oči a škrípali zuby, aby som to porovnala. Odhodlala som sa až v lete 2018. Rozdiel bol markantný. Príbeh šťavnatý a chytľavý. A keď som porovnávala nafotené časti, nuž, škoda reči. Aspoňže Nesbo u mňa nakoniec prešiel bez ujmy... 

Zuzana Šulajová

Louis de Berniéres - Mandolína kapitána Corelliho

Milujem film s rovnakým názvom, dokonca som už odpustila aj producentom, že do hlavnej role obsadili Nicolasa Cagea. Preto som dychtivo siahla aj po knihe s rovnakým názvom, na motívy ktorej bol tento film natočený. Musím priznať, že som sa nedostala ani cez prvých 50 stránok. Verím tomu, že samotný príbeh je bezpochyby skvelý, veď by na jej motívy nemohol byť natočený taký nezabudnuteľný film. Ale rozvláčny spôsob písania autora ma nevýslovne nudil a odvádzal od samotného príbehu. Možno to bude tým, že moja dobrá obrazotvornosť nepotrebuje až také podrobné opisy a stačí ma uviesť do deja oveľa kratším vstupom. Tým nechcem povedať, že nemám rada opisy, práve naopak, chcem poznať prostredie, zákulisie, postavy. Milujem, ak dokáže byť autor okrem toho poetický a vloží do opisov krásne zvraty, to si naozaj vychutnávam. Ale toto bolo na mňa jednoducho priveľa.

Marta Fartelová

Benedict Wells - Na konci samoty

Poslednou dobou sa rozhodujem pri výbere kníh aj podľa recenzií od tzv. knižných influencerov. Najmä, keď zistím, že sa vo väčšine prípadov zhodneme, ako pri tipoch od Džejny z Martinusu. O to viac ma potom mrzí, keď si zoženiem nejaké ospevované dielo a napriek (alebo kvôli??) vysokým očakávaniam sa neviem do príbehu začítať. 

To sa mi stalo aj pri knihe mladého nemeckého autora Benedicta Wellsa - Na konci samoty. Tú knihu chválili na sociálnych sieťach snáď všetci ľudia, ktorých hodnoteniam verím. A ja som len ... zívala. Nielen to, prišlo mi to také kostrbaté, že ma čítanie miestami rozčuľovalo. Povedala som si, že na knihu asi neprišiel čas a odložila ju do poličky. Stále tam na mňa čaká.

Katarína Holetzová

Kai Meyer - Stránky sveta

Stránky sveta som nedokázala dočítať. Pre mňa ako knihomoľa, to bolo ťažké sklamanie. Po tejto knihe som pokukávala veľmi dlho a rozhodovala sa. Prečítala som niekoľko protichodných recenzií a nakoniec som sa rozhodla, že si spravím vlastný názor. 

Mám pocit, že autor, nie je veľký knihomoľ, dokonca som mala pocit, že priam knihy neznáša, inak by nemohol knihu napísať tak ako ju napísal. Tešila som sa na čítanie. Áno, ja ako knihomoľ, na knihu, ktorá mala byť o knihách, o postavách z kníh, o tajomnom svete, o meste Libropolis, do ktorého sa dostanete iba vďaka špeciálnej záložke, o tajomnom sídle v ktorého podzemí sú katakomby v ktorých je nekonečná knižnica.... áno, to všetko ma navnadilo. 

Žiaľ, realita bola vyslovene nudná, postavy sa mi videli papierové a ploché, nedokázala som si ich obľúbiť a žiadna mi nešla na nervy, ani sa mi nevidela zaujímavá. To sa týka tak kladných ako záporných. Jediná postava, ktorá ma trošku zaujala bol malý Pip, ktorý si na tvár kreslil klaunskú tvár, lebo sa bál klaunov a dúfal, že ak ho nájdu, budú si myslieť, že je jeden z nich a že mu dajú pokoj. Čakala som veľa, čakala som zaujímavý knižný svet v katakombách, pritom sa tam odohrala jediná scéna, keď Furia utekala pred smradľavým Plísňákom. To, čo som chcela aby autor viac rozvil, tú zaujímavú knižnicu, tú použil len ako kulisu k tejto "akčnej" scéne.

Zvládla som čosi vyše dvesto strán, stále som čakala, že sa to zlomí a ja dostanem čarovný príbeh o knižnom svete. Uniká mi zmysel konania postáv, aj boj "dobra so zlom" mi príde nudný, úlohu dušeknihy som si predstavovala celkom inak (a nie ako knihu so zobákom, čo bude hlúpo vykrikovať Furiino meno po meste aby si ju konečne našla..(???)
Kniha bola pre mňa niečo ako pre čajoholika krásna čínska porcelánová šálka s kvalitným čajom. Úžasne vonia a on si dokáže predstaviť, že keď ho ochutná vybuchnú mu chuťové bunky slasťou. A potom čaj ochutná a zistí, že je to iba obyčajná voda s cukrom..:( 

Michaela Ella Hajduková

F. M. Dostojevskij - Zločin a trest 

Kritizovať knižky mi úplne neprislúcha, pretože si myslím, že by som sa dostala do veľmi subjektívnej oblasti. Je to podobné ako s oblečením, umením, filmami alebo hocičím iným. Každá knižka si nájde svojho čitateľa. Každý máme iný vkus, a preto je dobré, že je na trhu taká široká škála žánrov a štýlov, z ktorých sa dá vyberať. 

Vo svojom živote som nedočítala len veľmi málo kníh, pretože i keď ma nejaká knižka až tak nezaujme, moja skrytá OCD mi bráni nechať ju rozčítanú (to by som ani nemohla zaspať alebo by ma to mátalo v snoch). Myslím, že sa tak stalo len dvakrát a boli to Zločin a trest od F.M. Dostojevského a tú druhú spomeniem neskôr. Trošku sa to i hanbím priznať, keďže sú obe literárnou klasikou...

Každopádne, Zločin a trest sme mali ako povinné čítanie na strednej a myslím si, že v tom čase som na ňu ešte nebola dostatočne vyzretá. Prelúskala som sa asi prvými sto stránkami, kde ma strašne vyčerpávali rozsiahle opisy. V tom čase som skôr holdovala literatúre typu teen trilógií :/ Túto knižku však mám na svojom to-do liste. Bude pre mňa skúškou dospelosti!

Senta Andok

Joel Dicker - Kniha o Baltimorských

Hneď vedľa knihy Na konci samoty stojí aj Kniha o Baltimorských od švajčiarskeho autora Joela Dickera. Jeho Pravdu o afére Harryho Queberta považujem za jeden z najlepších románov s kriminálnou zápletkou vôbec. A Kniha o Baltimorských? No, popravde, skúšala som to dvakrát. A ani raz som sa nedostala za 50tu stranu. Tak som si povedala dosť a znova sa pustila do jeho predošlého románu. Je fakt skvelý.

Katarína Holetzová

K. Ishiguro – Súmrak dňa

Túto knihu som dostala a podľa anotácie ma nadchla. Je to príbeh komorníka, ktorý dostane od svojho zamestnávateľa pár dní voľno, aby mohol cestovať po Británii a stretnúť sa s istou slečnou Kentovou, aby zistil, či je v manželstve ozaj taká nešťastná. Je to príbeh o mužovi, ktorý je natoľko lojálnym komorníkom, takým tým pravým, bez štipky emócií, že potlačil vlastnú osobnosť aj cítenie – i lásku.

Lenže keď som to začala čítať, nedostala som sa ďalej, než pár strán. A ani tie si nepamätám. Ani prelistovanie ma nenavnadilo čítať ďalej. Bolo to ťažkopádne a monotónne. Aspoň pre mňa.

Zuzana Šulajová

Jiří S. Kupka - Krvavé jahody

Toto bola tiež jedna z kníh, ktoré som si cielene vybrala. Skutočný príbeh o žene, ktorá prežila gulag, bola pre mňa nesmierne lákavá téma. O koncentračných táboroch máme nespočetné množstvo dostupných kníh, no o táboroch na druhej strane barikády toho až tak veľa nevieme. Okrem dokumentárneho filmu Slovenskej televízie "Prežil som gulag", ktorý som odpozerala bez dychu a s potokmi sĺz, som sa so svedectvami preživších viac nestretla. Tak keď vyšla kniha Krvavé jahody, veľmi som sa na ňu tešila. Bohužiaľ, príbeh bol napísaný tak nezáživne, že som bola z toho veľmi sklamaná. O to viac, keď som si na konci knihy prečítala rozhovor s pani Vierou Sosnarovou, ktorá príbeh zažila a samotný rozhovor bol oveľa dramatickejší, ako autorom upravená biografia pani Viery. Samotný príbeh je šokujúci, je neuveriteľné, že sa niečo také mohlo stať. Len podanie bolo pre mňa veľkým sklamaním.

Marta Fartelová

Maria Dahvana Hadleyová - Magonie

Druhou knihou, ktorá bola tiež sklamaním a dočítala som ju, ale pokračovanie ma už neláka, bola kniha Magonie.  Po Stránkach sveta moje druhé obrovské minuloročné sklamanie. Tešila som sa na ňu. Kniha má čarovnú obálku a sľubovala nádherný, neobyčajný príbeh Aze Rey, ktorá sa topí vo vzduchu. Trpí podivnou pľúcnou chorobou, jej matka sa na ňu pokúša nájsť liek už celé roky a raz Aza uvidí na nebi tajomný koráb...
Aza má 16. jej najlepší priateľ Jason, s ktorým ich to k sebe ťahá má tiež 16. Obaja sú divní. Nemajú bežné záľuby deciek v ich veku a viac ich zaujíma Ludolfovo číslo, alebo podivnosti a záhady, pričom sa radi predbiehajú, kto odhalí nejakú ďalšiu. Myslím, že som bola vyslovene naštvaná pri čítaní tejto knihy. Reálny svet začal veľmi dobre. Aza trpí, keď dýcha a jej mama by spravila aj nemožné, aby to zmenila. Lenže, nepodarí sa jej to...

A Aza sa ocitá v podivnom svete vzdušných korábov medzi vtákoľuďmi, pričom sa jej hruď otvára a zatvára, aby jej z nej mohol vyletieť vták a vrátiť sa späť ako do kukučkových hodín. Kapitánka je údajne jej mama a Aza bola unesená. Aze vôbec nepríde divné, kde sa ocitla ani čo sa deje s ňou a okolo nej. Nedokázala som si vytvoriť žiadny druh vzťahu k týmto postavám z fantasy sveta. Čakala som farbistý svet v oblakoch a dostala som len divné lode s vtákoľuďmi... pre mňa trochu málo.

A prirodzene, Aza je spasiteľka a pomstiteľka....trochu klišé... a vôbec jej to nepríde divné, že sa časom stáva iba figúrkou v nejakej hre, že z ničoho nič robí čáry – máry a že dokáže veci, ktoré ani iní vtákoľudia nedokážu, pričom sa ich nikdy neučila, ide, kam jej povedia a robí, čo jej povedia, pričom sa vôbec nepozastavuje nad tým, že či jej náhodou iba nepreskočilo. Všetko sa zaklincuje na konci, keď sa na totálne strážené miesto tlupou vojakov a techniky, dostane jej šestnásťročný kamoš úplne bez problémov...

Tá obálka bola na knihe naozaj to jediné, čo sa mi napokon aj po prečítaní páčilo. Ale... sto ľudí, sto chutí... svojich čitateľov si určite našla. 

Michaela Ella Hajduková

Jaroslav Hašek - Osudy dobrého vojáka Švejka

Druhá kniha, ktorú som nedočítala, bola kniha Osudy dobrého vojáka Švejka od J. Hašeka. Od Švejka nás všetkých na strednej zase odhovárala naša učiteľka literatúry. Možno aj preto som si ju chcela na protest prečítať. Švejk patrí medzi obľúbené filmy môjho ocina a predpokladala som, že aj knižka bude rovnako zábavná. Bohužiaľ, v tom čase som ešte nedokázala oceniť jej historický kontext a príliš som sa viazala na dobre známy film. Bez skvele odvedeného hereckého výkonu R. Hrušinského mi dialógy nepripadali nejak zvlášť vtipné. Je to zatiaľ vlastne asi jediná kniha, kde je pre mňa film lepší ako predloha. Tým pádom sa Švejk tiež zaradil na zoznam knižiek, ktoré musím dočítať kvôli pokojnému spánku. A ktovie, na druhý pokus a s vyšším vekom na krku, možno konečne objavím jej čaro.

Senta Andok

Jussi Adler-Olsen: Selfies

Adler-Olsena mám rovnako rada ako Deavera, ale aj u tohto dánskeho spisovateľa sa v mi v posledných knihách stáva, že ma nejako nechytajú. Táto posledná bola veľmi rozťahaná a pozliepaná. Celá kniha sa sústredila okolo príbehu Rose, kolegyne hlavnej postavy Carla Morcka v oddelení Q kodanskej polície. Rose má psychické problémy, trpí rozštiepenou osobnosťou a tu sa dozvedáme príčiny. Do toho je zamotaný poriadny prípad, ale naozaj poriadny. Opäť si myslím, že príbeh je skvelý, len mi tam voľačo nesadlo. Trvalo dlho, kým som knihu prečítala...

Zuzana Šulajová

Margareth Atwood - Príbeh služobníčky

O tretej slávnej knihe, pri ktorej som pár večerov zaspávala, sa až hanbím písať, lebo ide o oceňovaný megaúspešný román Margaret Atwoodovej s názvom Príbeh služobníčky. Vzala som si ju na dovolenku v lete a myslela som si, že krásne slnečné počasie sa jednoducho nehodí k takému temnému príbehu. Ale nehodila sa ani sychravá jeseň. Ani prvé poletovanie snehu. A možno sa k nemu proste nehodím ja. Atmosféra ani samotný príbeh na mňa nijako nefungovali, strácala som sa vo vetách a potom som knihu zatvorila. Verím, že raz príde jej čas, lebo by to bola po toľkých nadšených recenziách škoda.

Katarína Holetzová

Anton Hykish – Verte cisárovi

Kniha o cisárovi Jozefovi II., vášnivom reformátorovi. Mám rada dejiny z tohto obdobia, a tak som si knihu kúpila. Nuž, veľmi nezáživné čítanie. Skutočne. Lepšie sa čítajú odborné publikácie a literatúra faktu ako táto beletria. Navyše tam nie je správne podchytená etiketa. Dokonca autorovi neverím niektoré povahové vlastnosti, ktoré Jozefovi II. prisúdil...

Zuzana Šulajová

Viktor Dostál – O psech a lidech 

Je to knižka, ktorú si autor, psí etológ, vydal sám a dá sa kúpiť iba uňho. Trvalo mi pár rokov, kým som ju prečítala celú. Netuším, prečo, čo všetkým, čo v nej je, sa plne stotožňujem. Kniha podáva vzťah človeka a psa taký, aký by mal byť a akým ho kedysi dávno človek mienil mať, keď zdomestikoval vlka. A porovnáva. Aký je človek... a aký je pes.

Zuzana Šulajová

A aké knihy sa nepáčili vám?