Pýtam sa - Monika Wurm

Monika Wurm je slovenská spisovateľka, ktorá si svojou tvorbou získala srdcia množstva čitateľov. Kto prečítal aspoň jednu knihu od tejto autorky, tak vie, že Monika Wurm píše knihy s arabskou tematikou. Aj napriek tomu, že je Monika Wurm slovenská spisovateľka, jej knihy sa tešia veľkej obľube aj v Rákusku či Česku. V novom dieli Pýtam sa autorka prezradila niečo o sebe, o svojej tvorbe, ale taktiež prezradila aj to, prečo sa presťahovala do Rakúska. 

Dobrý deň, Monika! Najprv sa nám v krátkosti predstavte a popíšte nám, čomu sa venujete. 

Volám sa Monika Wurm, som vydatá a bývam vo Viedni takmer už tretinu života. Okrem písania milujem môjho psíka, hudbu, cestovanie, dobré slovenské jedlo a neznášam sivú farbu, neúprimnosť a agresívnych šoférov. Vo Viedni pracujem ako sekretárka v pneuservise a vo voľnom čase sa venujem písaniu, ktoré pre mňa znamená veľmi veľa.

Ste spisovateľka. No nebolo by to tak, ak by ste nemali v láske knihy. Ako vznikla Vaša láska ku knihám?

Moja mama nás vždy viedla k čítaniu. Ako deti sme dostávali knižky k sviatkom a na Vianoce. Neskôr som si začala kupovať knihy aj sama, alebo som navštívila knižnicu. Knihy sú geniálna vec a naviac majú obrovskú výhodu. Počas čítania na vás nevyskočí reklama na dámske hygienické produkty, alebo pôžičku (úsmev). 

Aké sú Vaše najobľúbenejšie knižné žánre? Máte aj nejakých obľúbených autorov?

Ja osobne milujem encyklopédie a knihy z vojnového prostredia. A áno, rada si prečítam aj knihy s arabskou tématikou, alebo nejakú satiru. Rada čítam slovenských autorov, ktorí sú niekedy lepší, ako svetovo uznávaná špička.

Nájdu sa aj žánre alebo autori, ktorí Vás nezaujali a ich tvorbu veľmi nemusíte?

Myslím si, že každý z nás obľubuje nejaký žáner viac, iný menej a po niekorom ani nesiahne. Ja dám šancu každému. Považujem za neetické, keby som menovala autorov, ktorí nie sú podľa môjho gusta. Som presvedčená o tom, že každý autor má svojich fanúšikov a tak je to i s mojou tvorbou. Niekomu sa páči a niekomu nie, je to proste tak a nielen ako človek, ale aj ako autor proste nedokážem vyhovieť každému.

Ako ste sa dostali k písaniu kníh?

K písaniu som sa dostala úplnou náhodou... Áno, náhodou, keď som raz opäť v noci nemohla spať, lebo ma v mysli prenasledoval príbeh, ktorý som si so sebou priniesla z Ázie. Tak som sa ho rozhodla napísať a začala som hneď v spomínanú noc.

Za svoju spisovateľskú kariéru ste vydali množstvo kníh. Nájdu sa medzi nimi nejaké Vaše srdcovky?

Každá kniha z môjho pera je pre mňa špeciálna. Každú som napísala vďaka určitým podnetom a tie sú v podobe spomienok navždy zafixované v mojej mysli. Ale najsilnejšiu emotívnu spomienku mám asi s prvou mojou knihou, ktorú som smela zovrieť v náručí. Bola to kniha "Slzy predaných dievčat".

Odkiaľ čerpáte nápady na príbehy?

Najčastejšie sa nechám inšpirovať črepinami skutočných príbehov, ktoré som vyzbierala počas cestovania a tie spletiem do jedného celku. Moje príbehy sú väčšinou zasadené do arabského prostredia. Dokonca sa mi stáva, že ma ľudia vyhľadajú prostredníctvom sociálnych sietí, aby mi ponúkli mi svoj príbeh ako námet na knihu.

Veľmi by ma zaujímalo, akým štýlom vytvárate príbeh. Máte vopred spravenú osnovu, podľa ktorej formulujete príbeh, alebo dávate príbehu voľnú ruku?

Keď dokončím knihu, tak väčšinou už viem, o čom bude tá ďalšia. Následne si doprajem kreatívne prázdniny, počas ktorých si v hlave splietam dej nového príbehu. Až keď som si stanovila pevné body základu, tak začnem písať. A písať nezačnem skôr, pokiaľ z toho všetkého nemám dobrý pocit. Hlavnú líniu počas písania nemením, maximálne dopĺňam nejaké detaily. Takýmto spôsobom dostanem ten príbeh, pri ktorom som mala hneď zo začiatku dobrý pocit. 😊

Ktorá kniha sa Vám písala najľahšie a ktorá zasa najťažšie? A prečo?

Najťažšie sa mi písala kniha s názvom "Rockový sen", ktorá je voľným pokračovaním ku knihe "Rockové tango". A dôvod? Kniha bola psychologicky náročná, pretože do voľného pokračovania som zasadila novú hrdinku, ktorá nesmela zatieniť spomienku na svoju predchodkyňu a súčasne si na ňu museli čitatelia zvyknúť. A nielen to, chcela som dosiahnuť to, aby ju mali radi.
Asi najľahšie sa mi písala moja prvotina "Pakistanská princezná" a dôvod spočíva v tom, že to bola moja prvá kniha a nebola tak náročná ako tie, ktoré následovali po nej.

Ste ten typ spisovateľa, ktorý dokáže písať všade a za každých okolností, alebo potrebujete byť sama a mať okolo seba ticho? 

Áno, dokážem písať za každých okolností, aj keby sa vonku čerti ženili. Mám to jednoduché, pretože odpisujem hotový príbeh z hlavy. Už som písala na najzaujímavejších miestach sveta, ako napríklad v Dubaji, v najvyššej budove sveta – v Burj Khalife, alebo v lietadle, počas tetovania, alebo v nemocnici.

Tým, že ste vydali pomerne dosť kníh, ako to máte s postavami a príbehmi? Pamätáte si ešte, ktorá kniha je o čom a aké postavy v nej vystupujú?

Áno, zatiaľ mi pamäť slúži dobre, ale bojím sa, že sa raz môže stať práve to, že si v rýchlosti nebudem vedieť spomenúť na nejaké meno hlavného hrdinu.

Ste slovenská spisovateľka, no žijete v Rakúsku. Prečo ste sa rozhodli presťahovať sa?

Do Rakúska som sa presťahovala potom, ako ma môj, teraz už môj manžel požiadal, aby som tak urobila. Chcela som to vyskúšať a neoľutovala som.

Napriek tomu, že žijete v Rakúsku, rozhodli ste sa vydávať knihy na Slovensku. Prečo ste sa rovno nezamerali na vydávanie kníh v Rakúsku?

Do písania kníh v nemčine som sa nepustila preto, lebo aj keď človek ovláda jazyk, nikdy ho nebude vedieť tak skvelo, ako ten svoj materinský. Preto bolo jasné, že ak chcem písať, tak to musí byť iba po slovensky. Preto aj moje preklady do nemčiny robila profesorka, ktorá mala na to školu a bola rodená Nemka.

Bolo vydavateľstvo Motýľ prvým vydavateľstvom, kam ste zaslali svoj úplne prvý rukopis? Alebo ste to skúšali aj u iných vydavateľstiev?

Do vydavateľstva Motýľ som poslala prakticky môj druhý rukopis, ktorý však vyšiel skôr, ako kniha, ktorú som napísala ako prvú a ktorú som poslala do iného vydavateľstva. Takže môj druhý rukopis vyšiel prakticky ako moja literárna prvotina a môj prvý rukopis vyšiel v poradí ako druhá kniha, pár dní po tej „prvej“. Ja viem, trochu komplikované, ale život nie je vždy jednoduchý...

Aký to bol pocit, keď Vám z vydavateľstva odpísali, že Vám vydajú Vašu prvú knihu? Zažívate takéto pocity aj v súčasnosti, keď Vám vydavateľstvo oznámi, že Vám vydajú knihu?

Tento pocit môžem pripísať k najkrajším zážitkom v živote, proste splnený sen. Ale ešte krajší pocit som zažila, keď som moju prvotinu smela prvý raz zovrieť v náručí. A áno, pocity šťastia prežívam stále, to sa asi tak rýchlo nezmení. Každá ďalšia kniha je zhmotnený sen.

Aké sú Vaše koníčky? Čo robíte vo voľnom čase?

Milujem kreativitu a zbožňujem podujatia, kde sa človek môže prezliecť do kostýmu. Vo voľnom čase, ktorého mám naozaj málo sa venujem príprave masiek na dve najdôležitejšie podujatia v roku, tu vo Viedni. Mám to krásne vyvážené, na jar sa prezlečiem do kostýmu peknej princeznej a na jeseň za nechutného zombíka (úsmev).

Ako to máte s recenziami a celkovo s kritikou? Vyhľadávate si recenzie/názory ľudí na vlastné knihy, alebo nie?

Aby som povedala pravdu, u mňa to záleží od obdobia. To znamená toľko, že ak mi práve vyšla nová kniha, tak ma názory ľudí samozrejme zaujímajú a cielene ich vyhľadávam, časom už menej. To sa potom už venujem správam od čitatelov, ktoré sa snažím zodpovedne odpovedať. Touto cestou sa im chcem aj srdečne poďakovať za podporu a oddanosť. Ďakujem, že ste...

Pracujete na novej knihe? Ak áno, bude to aj tentokrát kniha s arabskou tematikou?

Momentálne pracujem na knihe, ktorej hlavným hrdinom bude indický mladík z najspodnejšej spoločenskej vrstvy, ale na priblíženie vám pripájam anotáciu:

Rahul, chudobný mladík z indického Bombaja, sa živí čistením verejných toaliet a príležitostným okrádaním turistov. Každý deň žije tak, akoby mal byť jeho posledným, pretože vo svojom bytí nevidí budúcnosť a už vôbec nie ako príslušník najnižšej spoločenskej kasty - nedotknuteľných.
Rahul je unavený zo svojho neúspechu a chystá sa svoj biedny život ukončiť, keď sa v osudnú noc stretne so starým mudrcom, ktorý mu namiesto samovraždy poradí napraviť svoju karmu. Až potom sa mu môže začať dariť. Mladík starcovu radu prijme, rozhodne sa napraviť všetky chyby posledných dní a dať svojmu životu novú šancu.
Najväčšou výzvou zostáva vrátenie ukradnutého mobilného telefónu, pričom majiteľa ani nepozná. Rahul sa púšťa na dobrodružnú cestu do Európy, na ktorej ho čaká mnoho prekvapení a skúšok.
Či sa hlavnému hrdinovi podarí vrátiť telefón a ako ho cesta do neznámej krajiny zmení, sa dočítate v romanticko-tragickom príbehu o stratách, bezhlavej odvahe, čírej láske a bezodnej nádeji...

Kde všade Vás môžeme na internete nájsť?

Milí čitatelia, nájdete ma na sociálnych sieťach ako Facebook: Oficiálna fan stránka a Súkromný účet alebo na Instagrame. Na wikipedií ma nájdete ako Monika Wurmová.