Recenzia: Smrť prekliatych - Katarína Holetzová

AUTOR: Katarína Holetzová

NÁZOV: Smrť prekliatych

VYDAVATEĽSTVO: Marenčin PT

ROK VYDANIA: 2016

POČET STRÁN: 320

Obyvatelia horskej obce Terovce, ktorá je izolovaná od zvyšku sveta, už stáročia žijú podľa vlastných pravidiel. Jedného večera počas osláv letného slnovratu uhorí zaživa sestra miestneho podnikateľa. Mŕtvych tiel v horúcom lete pribúda a stopy vedú k novodobému pohanskému spolku, ktorý má prepojenie na predstaviteľov vysokej politiky. Prípad dostane mladý policajt René Juhász, ktorý nastúpil na kriminálku po sérii neúspechov. Ryšavý tridsiatnik tak musí počas svojho prvého vyšetrovania bojovať nielen s vrahom, ale aj s nevraživosťou kolegov a s vlastným strachom.

Bolo to len nedávno, čo som recenzoval v poradí druhú knihu Kataríny Holetzovej s názvom Svorka. Kniha sa mi ohromne páčila a dokonca sa dostala aj do rebríčka 10 najlepších kníh, ktoré som prečítal v roku 2017 . Netrvalo dlho a ihneď som bežal do kníhkupectva kúpiť si jej prvú knihu (a to ani nespomínam, aký trapas ohľadom toho bol). Spočiatku som mal ohľadom knihy obrovské očakávania, pretože Svorka bola vynikajúca, no popravde som zostal tak trocha sklamaný.

Spočiatku sa mi kniha veľmi páčila a doslova som hltal každú jednu stranu, každú jednu vetu a každé jedno slovo. Veľmi sa mi páčilo to, ako si Katarína dala na opise záležať a ako brilantne opísala slávnosť letného slnovratu. Dokonca som si aj myslel, že Smrť prekliatych sa mi bude páčiť ešte viac ako Svorka. Síce tematika detských špiónov bola skvelá, no tematika horského prostredia mi sadla omnoho viac. Nuž, nestalo sa tak a Svorka u mňa vyhráva naďalej. 

Hoci príbehovo bola kniha skvelá, no obsahovala aj kopec "hluchých" momentov. A tými "hluchými" momentmi myslím kapitoly, ktoré neboli vôbec dôležité, ktoré mi v podstate skoro nič nedali, a ktoré tam vôbec nemuseli byť. Dokonca som mal miestami pocit, ako keby tam tie kapitoly boli len na to, aby vyplnili akúsi medzeru v príbehu. V podstate by sa to dalo prirovnať ku puzzle. Predstavte si, že si kúpite krabicu, ktorá obsahuje 300 kúskov puzzle, no v skutočnosti sa v krabici nachádza 308 kúskov, pričom tých 8 kúskov je tam zbytočne a kľudne by ste sa bez nich zaobišli. A presne toto sa stalo tu. Hoci mi nejako extra nevadili, no kniha by sa bez nich kľudne zaobišla.

No najviac mi na celej knihe vadili preklepy. Zo začiatku som žiadne nepostrehol, no niekde od polovice sa vyskytovali dosť často. Či to boli slová, ktoré sa opakovali (...na ktoré na...) alebo chýbajúce písmenká v slovách. Musím sa priznať, že posledných 30 strán ma to dosť iritovalo a dokonca som mal chuť knihu odložiť na poličku a ani ju nedočítať. Neviem, kto robil knihe korektúry, no neodviedol najlepšiu prácu.
Čo však nesmiem Katke uprieť, je to, že jej štýly vrážd sú skvelé. Veľmi sa mi páčilo to, aké spôsoby vrážd zvolila vo Svorke a ešte viac sa mi páčili vraždy v Smrti prekliatych. Tak ako aj vo Svorke, aj v Smrti prekliatych rieši René viacero vrážd, ktoré spolu súvisia, no pri Smrti prekliatych ide o také spôsoby vrážd, ktoré by som skôr zaradil do nejakého hororu a nie krimi.

Popravde, bolo zvláštne stretnúť sa s Reném, ktorý bol ešte väčším nemehlom ako pri Svorke. V podstate som sa väčšinu času na jeho správaní zabával ako sa len dalo, no miestami som sa aj chytal za hlavu a hovoril si, že nie je možné, že mohol spraviť niečo také. Dokonca mi na konci knihy liezla jeho zbabelosť už poriadne na nervy. Ďalej mi liezol na nervy večne nafúkaný Potančok a väčšina policajného tímu. V knihe sa nachádzali asi len dve postavy, ktoré mne osobne prišli sympatické, a to Edo a Reného šéf.

Smrť preliatych je kniha, ktorá je na jednej strane ospevovaná a na druhej zasa zle hodnotená. Ja osobne by som ku knihe povedal len toľko, že ide o taký lepší stred. Hoci sa mi kniha zväčša páčila, no na re-reading to nevidím. Aspoň som dostal odpoveď na otázku, ktorú som nepriamo položil v recenzií na Svorku, a to tú, či sa Katka každou novou knihou zlepšuje. A odpoveď znie áno.
Po dlhom zvažovaní, či dám knihe 4/5 alebo 3/5, som sa nakoniec rozhodol, že jej dám 4/5. A prečo 4/5? Lebo to je jeden z najlepších krimi debutov, aké som prečítal, aj keď kniha má svoje muchy.