Recenzia: Všetci by sme mali byť feminist(k)ami - Chimamanda Ngozi Adichie

AUTOR: Chimamanda Ngozi Adichie

NÁZOV: Všetci by sme mali byť feminist(k)ami (We Should All Be Feminists)

VYDAVATEĽSTVO: Absynt (HarperCollinsPublishers Ltd) 

ROK VYDANIA: 2017 (2014)

POČET STRÁN: 64

PREKLAD: Kristína Karabová

Aký to musí byť pocit pracovať na mieste, kde vás považujú za menejcennú osobu? Aký je to pocit byť považovaná za to "nežnejšie" pohlavie, ktoré by malo sedieť doma, rodiť deti a starať sa o domácnosť? Aký to musí byť pocit, keď štýl obliekania alebo nosenie obrúčky rozhoduje o tom, či vás bude mužské pohlavie považovať za rovnocennú osobu? Aký to musí byť pocit, keď vás ľudia odcudzujú a správajú sa k vám ináč len preto, že ste inej rasy? 

Na túto a kopec ďalších iných otázok odpovedá Chimamanda Ngozi Adichie vo svojej 64 stranovej eseji, ktorú odprezentovala na TedX, a ktorá následne vyšla aj v knižnej podobe. 

Vydavateľstvo Absynt sa u  mňa osvedčilo hneď pri prvej knihe, ktorú som od nich prečítal, a t.j. Černobyľská modlitba. No po prečítaní knihy prišlo akési obdobie, kedy som si povedal, že si od reportážnej literatúry dám pokoj a vrátim sa späť k beletrii ako takej. No prednedávnom som na Instagrame narazil práve na túto knihu, ktorá ma zaujala svojimi rozmermi. Malá, tenká, ľahká a so zaujímavým názvom. Preto som neváhal a po knihe som ihneď siahol.

V roku 2015 sa vo Švédsku udiala zaujímavá udalosť ohľadom tejto knihy. Štát daroval každému šestnásťročnému tínedžerovi jednú kópiu tejto knihy bez ohľadu na to, či ide o chlapca alebo dievča. Musím povedať, že kniha ku mne prišla práve vo vhodnom období, keďže vekovo som kdesi v tejto skupine. Podľa mňa spravilo Švédsko skvelú vec, keď darovalo knihu každému tínedžerovi. Ide o knihu, ktorá donúti čitateľa pouvažovať nad spoločnosťou ako takou, a ktorá má veľký potenciál donúť čitateľa zamyslieť sa nad otázkami: "Prečo sú vlastne ženy podceňované? Čo môžem spraviť, aby sa to zmenilo?" A to je dôležité.

"Napríklad, na rande idú stredoškolák a stredoškoláčka, obaja tínedžeri s mizerným vreckovým. No očakáva sa, že účet zaplatí chlapec, a to vždy, len preto, aby dokázal, že je muž. (A potom sa divíme, že chlapci oveľa častejšie kradnú rodičom peniaze.) Čo by sa stalo, keby sme v našej výchove chlapcov a dievčat nespájali mužskosť s peniazmi? Čo keby v ich postoji nebol už od začiatku predpoklad, že "zaplatiť musí chlapec", ale "platí ten či tá, kto má viac peňazí?" (Str. 31 a 32)

Kniha je písaná pútavo a zároveň aj veľmi jednoducho. Ja som mal knihu prečítanú za nejakú hodinku a moje pocity z nej boli ako keby zmiešané, no je to myslené v tom dobrom zmysle. Vtedy som v podstate nevedel, čo všetko sa mi páči a čo nie. No teraz viem s istotou povedať, že sa mi páčil výber témy, spracovanie a taktiež aj schopnosť, akou dokázala autorka zasiahnuť čitateľa. 

Chimamanda Ngozi Adichie touto knihou zaťala do témy, o ktorej sa v dnešnej dobe nehovorí tak, ako by sa malo. V tejto knihe nejde len o zrovnoprávnenie žien a mužov, ale taktiež aj o zrovnoprávnenie všetkých rás. Kniha veľmi pekne poukazuje na to, ako by sme sa mali my ako ľudská populácia správať jeden k druhému. Knihe nemám čo vytknúť a dávam jej 100%, pričom by som si veľmi rád prečítal ďalšie knihy od tejto autorky.

Za poskytnutie úžasnej hodiny, počas ktorej som túto knihu čítal, ďakujem