Pýtam sa - Dejepis Inak

Už dlhší čas, odkedy som vypustil do sveta prvý diel Pýtam sa mi chodia správy, v ktorých mi píšete, že je to vaša obľúbená séria. A keďže som vďaka škole túto sériu a celkovo blog flákal, tak vám už konečne prinášam nový diel, tentokrát so Sandrou, ktorá má YouTube kanál Dejepis Inak. Určite si všetci kladiete otázku, že prečo tu mám práve YouTuberku? No je to preto, že Sandra ma svojou tvorbou neskutočne nalákala na dejepis a ukázala mi, že aj história môže byť zábavná. 

Ahoj, Sandra! Všetkým sa nám predstav a popíš nám, čomu sa venuješ.

Ahojte všetci ! Volám sa Sandra, mám 25 rokov, vyštudovala som učiteľstvo filozofie a histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Momentálne neučím na Slovensku, pracujem a žijem v zahraničí, ale snažím sa učiť virtuálne - na Youtube pre slovenskú a českú audienciu.

Ako si sa dostala práve k dejepisu?

Povedala by som, že moja cesta k histórii a k dejepisu bola pomerne priamočiara. Odkedy si pamätám vždy som sa chcela venovať buď zvieratám, ľuďom alebo spoločenským vedám. Vždy mi išli predmety ako biológia, chémia, občianska/náuka o spoločnosti, dejepis a jazyky. A keďže som už ako dieťa veľa čítala, tak som postupne začala inklinovať viac k spoločenským vedám. Obyčajne je rozhodnutie ísť niečo študovať aj dôsledkom dobrých učiteľov. Ja som mala skvelého dejepisára, ktorému z obrovskej časti vďačím za to, čo viem a ako som sa v živote rozhodla. Takže to u mňa rozhodne nebola len úloha kníh. Bolo mi však jasné, že nechcem sedieť niekde v archíve alebo v historickom ústave zavalená knihami a písať štúdie a monografie. Okrem čítania, som vždy rada rozprávala druhým rôzne príbehy, zaujímavosti a veci, ktoré som sa naučila. Potom sa to počas štúdia vystupňovalo ešte viac. Keď sa niekto nestihol naučiť na písomku z dejáku, bola som to väčšinou ja, kto dával rýchlokurz cez 15-minútové prestávky. A vtedy som si uvedomovala, že ma nič na svete nebaví a nenapĺňa viac ako vysvetľovať a objasňovať súvislosti... No a ten pocit, keď vidíte, že ten človek tomu naozaj pochopil a teraz to už vie - Na nezaplatenie ! Takže som si dala dokopy 2+2 a učiteľstvo bolo pre mňa jasnou voľbou.

Si vyštudavaný pedagóg. Aké ďalšie predmety si študovala okrem dejepisu? Na akú školu si chodila?

Už som na to odpovedala v prvej otázke - vyštudovala som učiteľstvo filozofie a histórie. Absolvovala som aj kurzy zo sociológie, práva, politológie a psychológie - takže tým pádom môžem učiť aj náuku o spoločnosti, občiansku výchovu alebo aj etiku. Chodila som na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Odporúčam každému.

Máš nejaké historické obdobie, ktoré máš najradšej? Aké obdobie to je?Najradšej mám obdobie Tudorovského Anglicka. Čiže to 15.,16. a začiatok 17. storočia. Venovala som sa mu aj v bakalárskej a diplomovej práci. Bola to skôr právnická práca ako historická, pretože som analyzovala problematiku High Treason (velezrady) počas Henricha VII., Henricha VIII. a Eduarda VI. O niekoľko rokov by som rada dorobila High treason ešte aj za Márie Tudorovej a Alžbety I., dala to dokopy, prepracovala a vydala to ako monografiu. Henrich VIII. je pre väčšinu laikov len "ten čo mal tých 6 žien či koľko". Ja som sa snažila ho v mojej práci ukázať skrz prizmu jeho legislatívy. Komplexnejšie to rozoberať nebudem, pretože by to bolo na viac než pár viet do interview. Rozhodne je pre mňa jednou z najinšpiratívnejších postáv z histórie.

Ako vznikol prvotný nápad založiť si YouTube kanál?

No tak ušetrila som si priestor na túto otázku. Toto je totiž naozaj na dlhšie. Bol to ako keby taký súzvuk súkromných a odborných dôvodov. K tým súkromným by som povedala asi toľko, že nielenže som vždy chcela učiť, ale v hlave som mala vždy aj ambíciu vlastnej školy. Je však jasné, že takýto sen je veľmi namáhavé splniť pokiaľ nemáte dostatočný počet financií. Takže som postupom času prestala rozmýšľať vo veľkom, ale začala som rozmýšľať v malom. V tej dobe youtube ako platforma len začínal a musím sa priznať, že jediný kanál, ktorý som poznala bola Khanova Akadémia. No a ten nápad, tá myšlienka ma jednoducho strhla. Mať školu bez budovy, bez lavíc, bez tabule, bez personálu, ale plnú študentov. V tej dobe som sa snažila presadiť na youtube aj iným smerom, keďže som vždy inklinovala k počítačovým hrám, tak som robila gameplaye na rôzne hry. Len som akosi vedela, že to nie je tá moja sféra, to nie je za prvé to, čo robím skutočne od srdca, necítila som sa v tom až tak dobre a vedela som, že je kopec iných, ktorí to robia lepšie ako ja. Takže som ten kanál zrušila. Počas tohto obdobia sa mi podarilo doštudovať a získala som titul magister. No a teraz prejdem k tomu odbornému faktoru, prečo Dejepis Inak vznikol a potom sa zase vrátim k tomu osobnému. Ono sa to totiž tak prelína. Počas posledného ročníka na magistri som sa rozhodla, že pôjdem na doktorandské štúdium. Vedela som, že chcem robiť niečo s počítačovými hrami a dejepisom. Skúšala som využívať počítačové hry aj na hodinách dejepisu počas praxi, bolo to šialené rozprávať študentom o Francúzskej revolúcii a demonštrovať to na Assasins Creede. Sociálne siete v tej dobe úplne pohltili väčšinu spoločnosti a na webe som často postrehla všelijaké konšpiračné teórie, v komentároch ľudia dokázali spochybňovať holokaust, vyzdvihovať plochosť Zeme a všetci odrazu boli erudovaní historici, ako sú všetci tréneri hokejovej reprezentácie pri pive. A tak mi napadlo, že nemôžem zostať len pri hrách, ale musím sa zamerať na elektronické média ako celok. To znamená počítačové hry, aplikácie, existujúci software, web, sociálne siete a pod. V tej dobe som už žila v zahraničí a našla som si tu aj prácu (mimo môj odbor). Vedela som však, že na Slovensku som mala skvelých učiteľov a priateľov, ktorí mi toho veľa dali a že keď už nebudem učiť, tak aspoň pomôžem zatraktívniť dejepis a postupom času spoločenské vedy na Slovensku. Pretože toto mi vždy prišlo veľmi smutné, že spoločnosť je v totálnom bezvedomí, čo sa týka vlastných dejín, kultúrneho vyžitia, historickej pamäte a pod. Viem, že to je zapríčinené aj inými faktormi ako nedostatkom hodín dejepisu na školách, ale mrzelo ma to. A rovnako som si aj uvedomovala, nebudeme si klamať, prístup na školách je asi taký, že študent si to tam musí odkrútiť, dostáva produkt, ktorý musí prijať bez ohľadu na jeho kvalitu a slepo to musí rešpektovať. Keďže som v tej dobe robila v obchode, tak ma zaujala myšlienka vzťahu zákazník a predajca. Predajca spraví všetko preto aby bol zákazník spokojný, aby si produkt kúpil, slúžil mu a nie len to. Ale aby sa aj vrátil pre ďalší a povedal o tom ešte ostatným priateľom. A toto bol koncept Dejepisu Inak. Začalo mi byť jasné, že keď chcem nenúteným spôsobom ľudí učiť, tak si to nesmú ani uvedomovať, že sa učia. Bolo mi jasné, že sa nemôžem zameriavať len na určitú vekovú kategóriu, povedzme od 10-18/19, ale musím zaujať aj staršie generácie. Čím širšia veková škála, tým viac divákov, tým väčšia šanca s niečím pohnúť. A z toho vzniklo to, že ani náhodou nemôžem ísť podľa ISCEDU, podľa osnov, podľa štátneho vzdelávacieho programu. Podstatným bodom bolo zaujať. A tak som si musela sadnúť a povedať si sama na sebe, ktorý predmet som nemala rada. Bola to (ako inak) matematika a fyzika a skúsila som si sama pre seba povedať, čo by mi asi zvýšilo záujem o ne. Praktickosť aj pre laika, pre bežného užívateľa, pre bežného človeka. Vidieť tú matiku v reálnom živote, na reálnych situáciach. A mala som to, dejepis je rovnako abstraktný pre väčšinu ľudí, ako pre mňa matika. Skoro každý koho sa spýtate na dejepis Vám odpovie: Ah, roky, roky, fakty, udalosti, kde, kto, kedy... A prakticky celá škola je abstraktná. Je akoby odtrhnutá od reality. No a s týmto som do toho asi išla. Robiť to inak, než je to na školách, inak než to poznáme v tom tradičnom význame slova. Zbúrať stereotyp. Ľudia musia vedieť na čo im to je a preto to muselo byť v prvom rade praktické, interdisciplinárne, zaujímavé a na nezvyčajnej platforme - čiže Youtube.

Musím sa priznať, že ty si jednou z mála ľudí, ktorých na YouTube sledujem. Prvé video, ktoré som od teba videl bolo: "Je Zem pochá?". No moje najobľúbenejšie video je: "Ako sa kakalo?" Máš aj Ty nejaké video, ktoré sa Ti spomedzi všetkých najviac páčilo? Ktoré to je a prečo?Haha, to ma teší. Je veľmi ťažké si vybrať, pretože čím dlhšie som na Youtube, tým viac mám pocit, že sa zlepšujem každým videom či už v mojom prejave, alebo v kvalite záznamu z videa a audia a pod. Čiže logicky novšie videá sa mi musia nevyhnutne páčiť najviac. Rada však rozoberám každodenné veci z hľadiska histórie. Preto som aj rada, že máš najradšej video Ako sa kakalo. Rada rozoberám každodenné "prkotiny" z hľadiska dejín, baví ma šokovať moje obecenstvo tým, že vo všetkom dokážem nájsť kúsok dejín. Zvyšujem tým atraktivitu a význam dejepisu. Som samozrejme veľmi hrdá na recenzie filmov, ktoré robím a kebyže musím vybrať niečo, čo by ma malo reprezentovať verejne, tak to budú asi tie recenzie, čiže Fakt vs. Fikcia. Ale keby som sa mala definitívne rozhodnúť z citového hľadiska, tak to bude video Goga zatkli. Nachytalo sa na ňom veľmi veľa ľudí, ale väčšina z nich pochopila môj zámer ihneď po dopozeraní.

Natáčas videá v slovenčine, no žiješ v Rakúsku. Prečo si sa nerozhodla natáčať práve v nemčine?Z jednoduchého dôvodu. Nie je v tom žiaden patriotizmus, ale Slovensko mi dalo vzdelanie bezplatne a myslím, že práve Slovensku by som to mala vrátiť (+ Česku vzhľadom na podobnosť jazyka). A ďalšia vec je samozrejme aj to, že ja používam každodennú nemčinu. Nevenujem sa jej po odbornej stránke a pri vysvetľovaní dejín je to potrebné. Angličtinu som študovala viac ako 12 rokov a nemám problém sa porozprávať s hocikým na akejkoľvek úrovni, dokonca aj učiť by som vedela. Ale nemčinu som mala 3 roky na strednej škole a prakticky väčšinu som sa naučila z každodennej komunikácie s Rakúšanmi. Jednoducho momentálne moja nemčina nie je až na takej úrovni.

Plánuješ vrámci svojho YouTube kanála nejaké nové série videí? Máme sa na čo tešíť?

Určite áno. Plánujem toho veľa, zatiaľ však nechcem prezrádzať. Pretože nápadov bolo aj v minulosti milión, ale nie všetky sa dali realizovať. Mojim najväčším handicapom nie sú nápady, ale čas. Jedno video týždenne mi príde strašne málo, avšak momentálne popri práci, domácnosti, partnerovi a rodine je to maximum na čo sa zmôžem. Avšak prezradím jednu sériu (keď tento rozhovor vyjde tak možno už aj bude video na youtube). Je to skladanie modelov tankov, lietadiel, lodí a pod. Proste sa týmto spôsobom chcem zamerať trochu aj na vojenskú techniku a myslím, že to bude osviežujúce sa popri skladaní aj dozvedieť nejaké zaujímavosti. Plánujem začať jednoduchými modelmi, aby mi to skladanie aj reálne vyšlo na štandardnú dĺžku videa 10 minút a časom si možno vezmem na paškál aj komplikovanejšie a tam by som mohla zavolať aj nejakého hosťa :)

Ako vidíš svoj YouTube kanál o niekoľko rokov?

Pýtaš sa môjho pozitívneho alebo môjho negatívneho ja ? (smiech) Ufff, ťažko povedať, niekedy mám pocit, že to čo robím má zmysel a raz sa rozrastiem aspoň na tých 100k odoberateľov - to by mi stačilo. Ale inokedy, keď sa pozriem do trending videí a na videá, ktoré teraz fičia a aká je v nich pointa tak si poviem, že ja ešte ako 50 ročná budem mať 5 tisíc odberateľov. Dnes vedomosti asi nie sú cool a trendy.
Zostáva mi len dúfať a snažiť sa. Zotrvať, vydržať, byť trpezlivá a tvoriť. Sú youtuberi, u ktorých vystrelila motyka aj po štyroch rokoch pôsobenia na youtube a dovtedy boli na tom podobne ako ja. Verím len tomu, že ľudská myseľ dokáže veľké veci a vytrvalosť a odhodlanie sú všemocné.

Kde všade ťa môžeme na internete nájsť?

Dejepis inak nájdu ľudia na facebooku, instagrame, ask.fm, youtube a twitteri. Akurát že twitter moc nevyužívajú ľudia na Slovensku tak tam je ta aktivita trosku nižšia.