Recenzia: Veronika sa rozhodla zomrieť - Paulo Coelho
AUTOR: Paulo Coelho
NÁZOV: Veronika sa rozhodla zomrieť (Veronica Decides to Die)
VYDAVATEĽSTVO: Ikar (HarperCollins Publishers)
ROK VYDANIA: 2008 (1998)
POČET STRÁN: 206
PREKLAD: Elena Račková
Zdá sa, že Veronika má všetko, čo si môže mladé dievča želať. Chodí na večierky, stretáva sa s atraktívnymi mladými mužmi, a predsa nie je šťastná. Niečo jej chýba. A tak sa jedno ráno Veronika rozhodne zomrieť.
Po neúspešnom pokuse o samovraždu sa ocitá v luxusnom sanatóriu pre duševne chorých a za niekoľko vypätých dní, ktoré jej lekári dávajú do konca života, s prekvapením v sebe objavuje nepoznané city: nenávisť, strach, zvedavosť, lásku - aj sexuálnu túžbu. Nové zážitky ju napokon privedú k poznaniu, že každá sekunda jej života je voľbou medzi životom a smrťou.
Veronikin príbeh je o tých, ktorí nezodpovedajú predstavám o normálnych ľuďoch. Je o šialenstve, ľudskej zraniteľnosti a ľudských predsudkoch.
Paulo Coelho je spisovateľ, ktorého knihy sa ku mne dostali začiatkom apríla. Už dlhšie som si Coelhove knihy všímal v školskej knižnici, kde ležali na poličke a priam na mňa kričali, aby som si ich vypožičal, no sám som vedel, že Coelho sa vo svojich knihách zaoberá viac filozofickými otázkami. Sám som nevedel, či som duševne a rozumovo pripravený pustiť sa do jeho kníh, no akosi som si dodal odvahu a tri jeho knihy som si vypožičal.
Kniha Veronika sa rozhodla zomrieť sa už podľa anotácie odohráva v sanatóriu v Ľubľane. Už len o to viac ma príbeh zaujal, keď som zistil, že sám Coelho dvakrát navštívil sanatórium ako pacient. To bola taktiež jedna z vecí, vďaka ktorej som príbeh prežíval ešte viac. No musím sa priznať, že aj ja sám som mal s knihou zo začiatku problém. Príbeh bol zo začiatku celkom nudný, a tak som asi osemdesiat strán prechádzal len zubami-nechtami. No celé to trápenie prinieslo ovocie. Celý príbeh začal naberať na zaujímavosti a ja som lietal z jednej stránky na druhú. No čo bolo pre túto knihu typické bolo to, že skoro v každej kapitole sa rozoberala otázka, kto/čo je blázon. Vždy to boli odpovede, nad ktorými sa oplatilo zamyslieť sa.
Postavy v tejto knihe boli...ako by som to povedal...psychopati. Nečakane. Ale nie všetky. Boli to postavy, ku ktorým som si okrem Veroniky nevytvoril nejaký špecifický vzťah. Veronika bola postava, ktorá ma zo začiatku trocha iritovala s tým, či sa má zabiť alebo nie. No postupom času som si ju začal obľubovať, tak isto ako aj Paula Coelha. Možno to bolo aj tým, že Veronikin osud je ženskou verziou osudu Paula Coelha, ako to on sám povedal. Bola tu ešte jedna postava, ktorá ma tak trocha zaujala. A tou postavou bol Edward. Hoci skoro celú knihu vôbec nehovoril, bola to práve láska, ktorá ho z toho dostala.
No bola tu aj jedna vec, ktorá mi v tejto knihe vadila. Tá vec bola to, že priama reč nebola znázornená tak, ako sa zvyčajne označuje, čiže skrz úvodzovky. V tejto knihe to bolo skrz odrážky, pričom myšlienky postáv boli v úvodzovkách. Neviem, či to tak je len pri slovenskom vydaní, no zo začiatku ma to dosť iritovalo, ale po pár stránkach som si už na to zvykol.
Paulo Coelho mi touto a ďalšími dvoma knihami dokázal, že je jedným z najlepších spisovateľov súčasnosti. Skvelý príbeh s hlbokou myšlienkou. Nuž, škoda tých postáv a spracovania. Knihu Veronika sa rozhodla zomrieť hodnotím 4/5.
Ináč ešte malý oznam. Po novom má môj blog už aj facebook stránku. Odkaz na stránku TU.
Kniha Veronika sa rozhodla zomrieť sa už podľa anotácie odohráva v sanatóriu v Ľubľane. Už len o to viac ma príbeh zaujal, keď som zistil, že sám Coelho dvakrát navštívil sanatórium ako pacient. To bola taktiež jedna z vecí, vďaka ktorej som príbeh prežíval ešte viac. No musím sa priznať, že aj ja sám som mal s knihou zo začiatku problém. Príbeh bol zo začiatku celkom nudný, a tak som asi osemdesiat strán prechádzal len zubami-nechtami. No celé to trápenie prinieslo ovocie. Celý príbeh začal naberať na zaujímavosti a ja som lietal z jednej stránky na druhú. No čo bolo pre túto knihu typické bolo to, že skoro v každej kapitole sa rozoberala otázka, kto/čo je blázon. Vždy to boli odpovede, nad ktorými sa oplatilo zamyslieť sa.
Postavy v tejto knihe boli...ako by som to povedal...psychopati. Nečakane. Ale nie všetky. Boli to postavy, ku ktorým som si okrem Veroniky nevytvoril nejaký špecifický vzťah. Veronika bola postava, ktorá ma zo začiatku trocha iritovala s tým, či sa má zabiť alebo nie. No postupom času som si ju začal obľubovať, tak isto ako aj Paula Coelha. Možno to bolo aj tým, že Veronikin osud je ženskou verziou osudu Paula Coelha, ako to on sám povedal. Bola tu ešte jedna postava, ktorá ma tak trocha zaujala. A tou postavou bol Edward. Hoci skoro celú knihu vôbec nehovoril, bola to práve láska, ktorá ho z toho dostala.
No bola tu aj jedna vec, ktorá mi v tejto knihe vadila. Tá vec bola to, že priama reč nebola znázornená tak, ako sa zvyčajne označuje, čiže skrz úvodzovky. V tejto knihe to bolo skrz odrážky, pričom myšlienky postáv boli v úvodzovkách. Neviem, či to tak je len pri slovenskom vydaní, no zo začiatku ma to dosť iritovalo, ale po pár stránkach som si už na to zvykol.
Paulo Coelho mi touto a ďalšími dvoma knihami dokázal, že je jedným z najlepších spisovateľov súčasnosti. Skvelý príbeh s hlbokou myšlienkou. Nuž, škoda tých postáv a spracovania. Knihu Veronika sa rozhodla zomrieť hodnotím 4/5.
Ináč ešte malý oznam. Po novom má môj blog už aj facebook stránku. Odkaz na stránku TU.
Zajímavá kniha, já senatorium (blázinec) vždycky obdivolala. Jetli tam byl sam spisovatel tak ta kniha musí být hodně zajímavá. Trochu mě odrazuje jak říkáš ten styl psaní a začátek. No uvidíme zda se ke knize jednou dostanu ale je hodně zajímavá :)
OdpovedaťOdstrániťAll about Candys life
Príbehovo je kniha skvelá, len si musíš trocha vytrpieť tých osemdesiat strán :) A čo sa týka štýlu písania, tak možno český preklad to tak nemá. ;) Vďaka za komentár ☺
OdstrániťUž som sa tešila na to, čo povieš na knihu, veď vieš. :)
OdpovedaťOdstrániťZaujalo ma to, že ťa nezaujal začiatok knihy - ja som bola vtiahnutá do príbehu od prvej strany. Ale myšlienkami o šialenstve som sa zaoberala dlho, a čítala som to na Erasme, kedy som mala kopec voľného času (veď tú knihu som za jeden deň aj prečítala). :)
Musím povedať, že pre mňa práve tá odliešná štylistika veľmi bavila, myslím si, že je to bravúrne zvolený prostriedok, ktorý zdôrazňuje hlavnú tému: definíciu blázna, čiže niekoho, kto nie je normálny - vyniká sa normám. Práve táto inakosť v štylistike sa vyniká bežne zaužívaným normám písania, a po celý čas som to vnímala ako dobre využitú zručnosť.
Tiež si okrem Veroniky nejako postavy ani len nepamätám, ale myslím, že v tomto je táto kniha skôr novelou ako románom, a na tých postavách natoľko nezáleží. Stále je to filozofická kniha, takže Coelho na to kladie dôraz.
Jedna z top myšlienok z tejto knihy pre mňa bola táto:
"Je ľahšie byť v blázinci, kde sú všetci iní a tým pádom zapadnem, než vyrovnávať sa so svojou inakosťou vo svete, kde uniformita je navonok nepodstatná, no predsa silne pretláčaná v každej sfére."
A pre čitateľov tvojho blogu, ktorí chcú ešte kúsok z tejto knihy ochutnať, tu nechám link na môj článok o nej:
http://timkablog.sk/dnescitam-veronika-sa-rozhodla-zomriet/
PS: Tomi, veľmi často používa slovo "sám" (ja sám, on sám), niekedy mi príde ako nadbytočné. :)
PS1: Neviem, aký plugin toto je na komentovanie, majú ho mnohí - ale chýba mi veľmi tá možnosť vyplniť pekne meno, web a email, a pri WordPress možnosti to funguje iba s Wordpress.com, takže som musela cez Google, ak som chcela, aby aspoň ako-tak bolo jasné, kto som. Toto budem viacerým teraz vytýkať, nie je to nič osobné, len taká technická fičúra, ktorá mi vadí.
Už keď som ten článok vydal, tak som ihneď čakal komentár s tvojou reakciou. ;) Ako ten začiatok nebol zlý, no vadilo mi to, že viac ako dvadsať strán sa opisoval Veronikin pokus o vraždu plus to, kým sa dostala na psychiatriu a tak... Pripadalo mi to ako zbytočné naťahovanie. No sú aj autori ako napríklad Sarah J. Maas, pri ktorej mi také to "naťahovanie" deja nevadí. Dokonca si ho aj užívam. :) Čo sa týka tej štylistiky, tak niekedy mám problém si na daný štýl zvyknúť, pretože priamu reč už mám zafixovanú skrz úvodzovky. Čo sa týka toho používania "sám", tak sa ho v budúcnosti posnažím obmedziť na čo najmenšie množstvo. ;) A ten plugin na komentovanie už bol súčasťou témy, čiže ja s tým nemám nič spoločné. :D Dokonca by som to aj rád zmenil, no neviem s tým pracovať. :/ Vďaka za komentár a za rady ☺
Odstrániť