Recenzia: Vtáky v tŕní - Colleen McCullough

AUTOR: Colleen McCullough

NÁZOV: Vtáky v tŕní (The Thorn Birds)

VYDAVATEĽSTVO: Slovenský spisovateľ (Harper & Row)

ROK VYDANIA: 1991 (1977)

POČET STRÁN: 608

PREKLAD A DOSLOV: Katarína Karovičová

Existuje povesť o vtákovi, ktorý zaspieva iba raz v živote, sladšie ako ktorýkoľvek iný tvor na zemi. Len čo vyletí z hniezda, začne hľadať strom s tŕňmi a neoddýchne si, kým ho nenájde. Potom si sadne do nehostinnej koruny a vrhne sa na najdlhší, najostrejší tŕň. A keď umiera, premôže smrteľné bolesti a zatrilkuje krajšie ako škovránok či slávik nádhernú pieseň, za ktorú zaplatí životom. Ale celý svet zmĺkne a načúva a Pán na nebesiach sa usmeje. Lebo to najlepšie je vždy vykúpené veľkou bolesťou... Tak aspoň vraví povesť.
Na pozvanie bohatej vdovy Mary Clearyovej sa na austrálsku farmu prisťahuje jej mladší brat Paddy s rodinou, vrátane malej Meggie. Mladý katolícky kňaz Ralph de Bricassart, ktorým je Mary priam posadnutá a drží ho v hrsti veľkorysými darmi, si veľmi obľúbi Clearyho jedinú dcéru. Farmárske dievča vyrastá do krásy a postupne sa medzi ňou a pátrom Ralphom vyvinie ľúbostný vzťah. Kňaz sa zmieta medzi vlastnou ctižiadostivosťou a túžbou po láske, nezlučiteľnej s postavením cirkevného hodnostára. Aj krehká Meggie trpí a hnevá sa na Boha i cirkev, lebo zakaždým vyhrajú boj o Ralphovo rozpoltené srdce.

Generačný román, ktorý bol v originále prvýkrát publikovaný v roku 1977. Autorkou tejto knihy je Colleen McCullough, spisovateľka, ktorá žila v Austrálií. Po prečítaní tejto knihy som nedokázal pochopiť, prečo som po nej už dávno nesiahol. Už po prvom otvorení knihy som sa deju nemohol nabažiť. Táto kniha bola úplne iná oproti ostatným knihám, ktoré som čítal. Dej bol tak dokonale premyslený a napísaný, že som sa pri čítaní nemohol od knihy odtrhnúť. V doslove, ktorý bol ku knihe napísaný sa spomínalo, že autorka nosila nápad v hlave štyri roky. Keby som bol na autorkinom mieste ja, tak by som musel príbeh dostať čo najskôr na papier, lebo by ma asi z toho porazilo. Ale myslím si, že autorka spravila dobre. To, ako si v hlave usporiadala postupnosť deja, kombinovanie postáv a celkové to rozmýšľanie sa dokonale odzrkadlilo na príbehu.
Veľmi sa mi páčilo to, ako sa autorka vyhrala s príbehom a ako všetko dokonale opísala. Pri čítaní som si hneď v tom okamihu všetko predstavoval, lebo ináč sa ani nedalo. Asi najviac za čo obdivujem autorku je to, ako dokázala do jednej 600 stranovej knihy opísať priam 50 rokov života rodiny Clearyovcov, hlavne Meggie. Taktiež sa mi páčilo to, ako autorka vložila do deju tie asi najviac známe udalosti, ktoré sa v jednotlivých desaťročiach odohrali. Napríklad právo žien voliť v dvadsiatych rokoch, vznik rádia alebo Druhá svetová vojna.
Autorka rozpráva dej hlavne prostredníctvom Meggie, Ralpha a neskôr aj Justiny a Dana. Taktiež je miestami dej rozprávaný aj jej mamou Fee a ďalšími postavami. Najviac sa mi na tom všetkom páčilo to ako autorka rozpráva príbeh tak realisticky, že som si miestami myslel, že sa to všetko naozaj stalo.
Z postáv sa mi najviac páčila Meggie. Meggie si každý z vás zamiluje už úplne od začiatku, kde má maličká Meggie štyri roky. Malé dievčatko s tými najkrajšími ryšavými vlasmi aké ste mohli vidieť. Hoci počas knihy dospievala a menila sa jej povaha a ona celkovo, aj tak som ju mal stále rovnako rád. Hoci jej to osud vrátil za to, čo spravila ona s Ralphom, no neľutoval som ju. Ako ďalšiu postavu som si obľúbil pátra Ralpha de Bricassarta. Aj keď to bol jeden obrovský egoista, ktorý využil peniaze na to, aby postúpil na vyššiu cirkevnú pozíciu, aj tak som ho mal radšej ako Luka. A predsa by som ich mal rovnako nenávidieť. Ďalej sa mi páčili postavy ako pani Smithová, celý zvyšok rodiny Clearyovcov a  Anna a Loudie z Nebeských výšin. Z dvojice Dane a Justína som mal už od ich narodenia radšej Dana ako Justínu. Dane bol stelesnená dobrota a Justína, ako to povedala jej mama, diabol. Lenže už ku koncu knihy som si obľúbil aj ju.

Aj pri tejto knihe ako u mnohých iných boli pasáže, ktoré sa mi nechcelo veľmi čítať, a preto mi to niekedy veľmi dlho trvalo, kým som sa dostal na ďalšiu kapitolu. Dokonca mi ani nevadilo to, že kapitoly mali cez dvadsať strán. Asi najviac ma bavili časti, kde rodinka Clearyovcov žila ešte na Novom Zélande alebo príbehy, ktoré prežili na Droghede. Podľa mňa autorka napísala jednu úžasnú knihu, ktorá má ešte doteraz početnú obľubu medzi ľuďmi. Úžasný dej, prostredie, postavy. Podľa mňa by si mal každý z vás túto knihu prečítať. Pre mňa je to najlepšia kniha akú som kedy čítal. Knihu Vtáky v tŕní hodnotím 5/5.