Recenzia: Divergencia - Veronica Roth

AUTOR: Veronica Roth

NÁZOV: Divergencia (Divergent)

VYDAVATEĽSTVO: Slovart (HarperCollins Publishers)

ROK VYDANIA: 2015 (2011)

POČET STRÁN: 390

PREKLAD: Elena Guričanová

Dej knihy sa odohráva v ďalekej budúcnosti v Chicagu. Krajina je rozdelená na tzv. „frakcie“. Konkrétne je ich päť a to: Sebazaprenie, Otvorenosť, Harmónia, Informovanosť a Neohrozenosť. Hlavnou postavou knihy je Beatrice „Tris“ Priorová, ktorá žije spolu so svojim bratom Calebom a rodičmi vo frakcií Sebazaprenia. Každý človek vo všetkých frakciách po dosiahnutí šestnásteho roku vykonáva testy, ktoré mu pomôžu rozhodnúť sa, do ktorej frakcie sa hodí. Lenže u Beatrice je to trochu problém. Beatrice je Divergentná. To znamená, že je u nej problém určiť, do akej frakcie sa hodí, a tak sa Beatrice rozhodne odísť do frakcie Neohrozenosti. Lenže sama zo začiatku nevie, či sa rozhodla správne.

Čo sa týka samotnej knihy, tak veľa ľudí hovorilo a možno ešte aj hovorí, že kniha sa do cela dosť podobá na knihu Hry o život. Vraj tú podobnosť medzi knihami je dosť poznať. Hry o život sú moja srdcovka a už len kvôli tomu som Divergenciu nečítal. Ale postupom času som dostal nutkanie si knihu prečítať a vôbec to neľutujem, hoci sú v knihe momenty, ktoré mi dosť pripomínajú Hry o život (napríklad to, že hlavná postava má šestnásť rokov, krajina je rozdelená na frakcie u Hier o život to boli zase obvody atď.), ale keď si ich odmyslím, tak samotný príbeh je o niečom úplne inom.

Z postáv sa mi najviac páčili Beatrice, Tobias, Christina a Caleb. Beatrice som si obľúbil už od začiatku knihy. Pripadala mi veľmi milá, cieľavedomá a miestami do cela drzá, čo sa mi na nej veľmi páčilo. Bol som veľmi rád, že sa autorka rozhodla spraviť z Tris a Tobiasa pár. Zo začiatku knihy som mal zmiešané pocity z Trisiných rodičov, ktorý mi pripadali dosť zvláštny. Celá frakcia Sebazaprenia bola zvláštna a hlavne správanie sa obyvateľov. Bolo to hlavne tým, že frakcia Sebazaprenia je postavená na tom, že každý uprednostňuje druhého pred samým sebou. Hoci aj ostatné frakcie boli trochu na hlavu, ale podľa mňa bola asi táto najviac. Okrem nich bolo v knihe taktiež dosť veľa dobrých postáv ako napríklad Will, Tori a Al, ale toho som v priebehu knihy znenávidel. Podľa mňa to bol asi najväčší idiot z knihy. Medzi ďalšie postavy, ktoré sa mi nepáčili sú: Eric, Marcus, Jeanine a Peter. 

Čo sa týka filmového spracovania, tak to som nevidel. Vždy sa držím vety: „Film nikdy neprekoná knihu.“. Ale väčšina ľudí, s ktorými som sa o knihe bavil mi hovorili, že film je ešte lepší ako kniha. Mám v pláne si film pozrieť, ale až keď dočítam Experiment, ktorý je zatiaľ veľmi napínavý.

Kniha Divergencia je tak isto dobrá ako Hry o život a kopec ďalších kníh. Hoci ľudia hovoria, že kniha je dosť podobná Hrám o život, tak sa podľa mňa mýlia. Jediná podobnosť je na začiatku, ale príbeh sám o sebe je odlišný. Kniha sa mi veľmi páčila na to, že je to autorkin debut. Knihu Divergencia hodnotím 5/5.