Recenzia: Drozdajka - Suzanne Collins

AUTOR: Suzanne Collins

NÁZOV: Drozdajka (Mockingjay)

VYDAVATEĽSTVO: Ikar (Sholastic)

ROK VYDANIA: 2011 (2010)

POČET STRÁN: 217

PREKLAD: Michal Jedinák

V poslednej knihe sa Katniss dostáva do trinásteho obvodu, ktorý je hoci na povrchu zničený, ale fungujúci v podzemí. Katniss sa v knihe snaží zachrániť Peetu spod rúk Sídla, zničiť Sídlo a to najhlavnejšie, rozhodnúť sa, komu patria jej city.

Collinsová je podľa mňa majstrom dystopickej literatúry. To, ako sa dokáže vyhrať s príbehom, prostredím a postavami ma niekedy až fascinuje. Posledný diel trilógie Hier o život mi prišiel spomedzi všetkých troch dielov najlepší. Dej knihy sa mi veľmi páčil a musím sa priznať, že autorka v ňom nešetrila šokujúcimi momentmi, poriadnou dávkou lásky, napätia a všetkého možného. Samotný príbeh mi prišiel zo všetkých troch kníh najlepší a to asi preto, že sa už nebojovalo v aréne. Hoci som si pri Skúške ohňom pochvaľoval to, že autorka zasadila dej znova do arény, ale v Drozdajke by som to už asi nezvládol. Možno sa mi kniha páčila aj tým, že z Katniss už nebolo to šestnásťročné dievčatko, ale dospelá žena rozhodnutá získať celú krajinu spod rúk Sídla aj keby ju to stálo život. A to sa mi na nej veľmi páčilo.

Z postáv som si v poslednej knihe obľúbil Effie, Haimitcha a Katnissin prípravný tým, ktorý ma svojim správaním bavil čoraz viac a viac. Sám som už v predchádzajúcich recenziách spomínal, že som Katniss až tak veľmi nemal v láske (teda ak si dobre spomínam) hlavne vďaka jej nerozhodnosti. Ale v poslednom dieli to bolo niečo celkom iné. Katniss som si za celý dej veľmi obľúbil a priznávam sa, že je pre mňa jednou z mojich najobľúbenejších literárnych postáv vôbec.

Počas knihy som si nemohol zvyknúť na to, že Peeta nebol ten „pravý“ Peeta. Bol chladný, nemilosrdný a celkovo mi to k nemu vôbec nesedelo. Snáď by predsa tak rýchlo zabudol na svoju lásku? Trochu som aj ľutoval samotnú Katniss, čo všetko si s ním musela odskákať až do konca vzbury. Niekedy ma až Peeta svojim správaním maximálne štval a nečudoval by som sa Katniss, keby ho zabila.

U kníh Hier o život som mal vždy problém s obálkami, teda ak nepočítam obálky na trilógiach. Čo sa týka konkrétne obálok kníh Hry o život a Skúška ohňom, tak tie sa mi vôbec nepáčili. Lenže u Drozdajky sa mi obálka veľmi páčila. Samotná biela drozdajka, ktorá voľne lieta a za ňou je modré pozadie je priam dokonalá.

Suzanne Collinsová bola, je a bude pre mňa jednou z najlepších zahraničných spisovateliek. Veľmi sa mi na jej knihách páči to, ako dokáže čitateľa zaujať kvalitným dejom, ktorý je napínavý a núti vás čítať knihu dlho do noci. Ak si to tak vezmem, tak Collinsová odštartovala takú tú vlnu dystopickej literatúry, ktorá nebola svetovo až tak obľúbená. Už len vďaka nej vznikli ďalšie dosť podobné knihy ako napríklad Divergencia, za čo som veľmi rád. Knihu Drozdajka hodnotím 5/5 a už sa neviem dočkať, kedy Suzanne Collinsová vydá ďalšie podobné knihy.