Recenzia: Sama v búrke - Andrea Rimová

AUTOR: Andrea Rimová

NÁZOV: Sama v búrke

VYDAVATEĽSTVO: Motýľ

ROK VYDANIA: 2017

POČET STRÁN: 256

Laurin život sa skomplikuje, keď bez stopy zmizne jej podnájomníčka Alica. Nikto netuší, čo sa mohlo stať. V čase príprav vlastnej svadby sa Laura rozhodne pátrať po stratenej žene. Postupne však zisťuje, že existujú otázky, na ktoré je lepšie nepoznať odpoveď. V hre je toho oveľa viac, ako si myslí.
Podarí sa Laure odhaliť pravdu a nájsť Alicu? Čo všetko sa skrýva za záhadným zmiznutím?
Najnovší román z pera Andrey Rimovej, autorky temnej romantiky, je rozhodne čítanie, ktoré nebudete vedieť pustiť z rúk.

Andrea Rimová je slovenská spisovateľka, ktorú väčšine čitateľov netreba predstavovať. Na konte má 10 kníh, ktoré zožali medzi čitateľmi veľký úspech a ktoré sa podľa niektorých fanúšikov výrazne líšia od iných kníh slovenských spisovateľov. Veď práve Andrea Rimová si medzi čitateľmi vyslúžila prívlastok autorky temnej romantiky, ktorý má odzrkadľovať jej tvorbu. Musím sa priznať, že tvorbu tejto autorky zaznamenávam už dlhšiu dobu, no chvíľku mi trvalo, kým som sa pustil do nejakej jej knihy. Mňa osobne veľmi dlho lákala práve kniha Sama v búrke, ktorá si ma na prvý pohľad získala veľmi peknou, a zároveň aj temnou, obálkou, a preto som po nej siahol ako prvej. A úprimne, kniha ma vo veľkej miere zaskočila a do cela aj sklamala.

Laura a Fabián sú dvaja zamilovaní ľudia, ktorých čoskoro čaká svadba. Milujú sa až do takej miery, že ich vzťah vyzerá byť nerozlučiteľný. Lenže Laurin život sa skomplikuje v momente, kedy z jej bytu zmizne podnájomníčka Alica, o ktorej niet ani chýru, ani slychu. Laura namiesto toho, aby sa venovala príprave na svadbu, sa rozhodne pátrať po stratenej Alici. Prípad stratenej Alici ju opantá až do takej miery, že nemyslí na nič iné, ako len na Alicu. Čím dlhšie Laura pátra po zmiznutej podnájomníčke, tým viac otázok sa jej naskytá. Kto je vlastne tá Alica? A prečo zmizla?

Ako som už spomínal vyššie, pri knihách Andrey Rimovej sú čitatelia zvyknutí na príbeh, ktorý zaváňa temnotou. Neviem, či táto kniha je oproti zvyšným autorkiným knihám výnimkou, no v tejto som temnotu nenašiel. Presnejšie, našiel som ju, no nebolo jej veľa. Na začiatku knihy sa autorke podarilo vytvoriť príbeh, ktorý zaváňa napätím a akousi temnotou, no s pribúdajúcimi stranami príbeh prichádza o tú „šťavu“, ktorú mal na začiatku. Napínavá kniha sa akoby mihnutím čarovného prútika mení na priemerné čítanie, v ktorom sa autorka znova snaží dosadiť do príbehu temno a vyvolať v čitateľovi napätie, ale darí sa jej to len chvíľkovo. Preto v knihe dochádza k striedaniu napínavých a nudných pasáží, pričom tie nudnejšie prevažujú. Aj napriek tomu, že kniha ponúka čitateľovi aj zaujímavé a napínavé pasáže, v konečnom dôsledku sú tie pasáže o čosi kratšie, a preto môže mať čitateľ pocit, ako keby tam tie pasáže boli len preto, aby držali čitateľa pri deji a aby neodložil knihu na poličku nedočítanú.

A podobne to bolo aj s dejovou líniou príbehu. Anotácia knihy sľubovala veľmi zaujímavý a napínavý príbeh mladej Laury, avšak skutočnosť bola tak trocha iná. Samotná dejová línia pôsobila veľmi otrepane a predvídateľne. Podobne ako v množstve iných súčasných kníh, ani túto knihu neminula téma milostného trojuholníka. Neviem, či je to otrepanosťou tejto témy alebo niečim iným, každopádne autorke sa nepodarilo zatajiť osobu, ktorá stála za Aliciným zmiznutím. Čitateľ má tak možnosť odhaliť vraha omnoho skôr, ako to bolo u hlavnej postavy. Mne osobne sa to podarilo 30 strán pred hlavnou postavou, vďaka čomu výsledné odhalenie únoscu už nemalo na mňa taký efekt, aký by malo mať. No aj napriek tomu autorka aspoň na posledných stranách knihy mohla prekvapiť čitateľa istými nečakanými situáciami.

Andrea Rimová píše vcelku slušne. Kniha je napísaná veľmi jednoducho a do istej miery aj pútavo, no nemožno povedať, že by kniha bola napísaná až tak pútavo, aby som ju nevedel pustiť z rúk. To zasa nie. Avšak, kniha sa veľmi dobre číta, a preto ju dokážete prečítať za niekoľko hodín.

Čo sa týka postáv vystupujúcich v knihe, tie boli vykreslené slabšie. Namiesto toho, aby postavy pôsobili viac ľudsky, pôsobili skôr plocho a neokresane. Je to vidieť najmä v niektorých situáciách, kedy sa postavy chovajú absolútne nerealisticky a niekedy aj prihlúplo. Avšak, aj tak som si medzi všetkými postavami obľúbil práve jednu postavu, a tou bola Laura. Bolo to jednak tým, že spomedzi všetkých postáv bola najlepšie vykreslená, no taktiež aj tým, že už od začiatku knihy mi bola veľmi sympatická, čo pretrvalo až do konca knihy.

Sama v búrke je kniha, ktorá ma do veľkej miery sklamala. Kniha, od ktorej som toho očakával celkom dosť, sa ukázala ako priemerné čítanie vhodné tak maximálne ako oddychové čítanie. V tomto prípade som mal pocit, ako keby som čítal debut začínajúceho autora, a nie deviatu knihu ostrieľanej spisovateľky. Každopádne, určite si plánujem prečítať aj ďalšie autorkine knihy. Knihu hodnotím 3/5.

Za poskytnutie knihy ďakujem

Ak ťa recenzia neodradila, tak si môžeš knihu zakúpiť TU