Recenzia: Tu si v (ne)bezpečí - Ivana Ondriová

AUTOR: Ivana Ondriová

NÁZOV: Tu si v (ne)bezpečí

VYDAVATEĽSTVO: Motýľ

ROK VYDANIA: 2019

POČET STRÁN: 296

Tam v diaľke, v údolí pod voňavým lesom, kde býva ticho a pokoj, tam by mal byť láskavý domov pre jedno nevinné malé dievčatko...

Otec, mama a Amelie... Dokonalý trojuholník, dokonalá rodina na dokonalom mieste.

Kto je však v skutočnosti Amelie? A kto sú jej rodičia? Máme uveriť, že iba dvaja jednoduchí ľudia z lazov milujúci farmársky spôsob života a svoju chorú dcéru? Ibaže v tej diaľke ticho narúša kŕdeľ čiernych havranov a vôňu okolitých stromov cítiť čoraz menej, akoby ich ktosi zabíjal.

Číha tam totiž zlo...

Mladá Lena sa rozhodne zareagovať na inzerát v novinách a po rozvode a strate dieťaťa začína nový život. Zlákaná vidinou pokojného miesta verí, že práve tu sa jej podarí psychicky sa zotaviť a pochopiť, prečo práve ona získala dar, s ktorým si často nevie rady.

Ibaže nový začiatok sa neodvíja práve podľa jej predstáv a ona postupne padá do priepasti plnej klamstiev, strachu a otázok, na ktoré nedostáva odpoveď.

Čo tu robí malé dievčatko? Dokáže mu pomôcť cudzia žena? Miesto, ktoré na prvý pohľad pôsobí nevinne, dýcha zvnútra jasným znamením: živá odtiaľto neodídeš!

Ivana Ondriová patrí medzi najúspešnejšie súčasné slovenské spisovateľky. Autorka debutovala v roku 2012 románom Detský plač v podkroví a na úspech debutu následne nadviazala románmi ako Mladý, sexi a iba môj, Milovanie po mexicky či Vôňa neba. Po vydaní niekoľkých romantických kníh sa autorka rozhodla pre zmenu, ktorou bolo publikovanie knihy pod pseudonymom. Nešlo však o román, na aký sú čitatelia pri tejto autorke zvyknutí, ale šlo o triler, ktorého čítanie vo vás vyvolá zimomriavky. Avšak tam autorka so zmenami neskončila. Minulý rok sa Ondriová odklonila od svojej typickej tvorby a pod svojím skutočným menom vydala psychologický román Vlčia hora, ktorý zaujme už od prvých strán. Tento rok autorka pokračuje v novovzniknutej tradícii a na pultoch kníhkupectiev sa objavil román Tu si v (ne)bezpečí, ktorý rozpráva príbeh Leny, na ktorý tak ľahko nezabudnete.

Tu si v (ne)bezpečí je v poradí trinásta kniha Ivany Ondriovej a zároveň je to aj kniha, na ktorú som sa veľmi tešil. Už samotná Vlčia hora ma veľmi zaujala svojím príbehom a spracovaním, no napriek tomu nemožno poprieť to, že kniha mala isté nedostatky. Avšak ani táto skutočnosť ma od autorkinej tvorby neodradila a musím sa priznať, že vďaka tomuto som sa na autorkinu novinku tešil o to viac. A po prečítaní knihy musím skonštatovať, že Tu si v (ne)bezpečí je povinné čítanie, jednak pre fanúšikov tvorby Ivany Ondriovej, ale aj pre ľudí, ktorí milujú psychologické romány.

Psychologický román Ivany Ondriovej rozpráva príbeh Leny, ktorá po ťažkej životnej tragédii reaguje na novinový inzerát a rozhodne sa na istý čas presťahovať do malebnej dediny. S vidinou psychického zotavenia sa, sa hlavná postava dostáva do podnájmu k žene, ktorá už na prvý pohľad pôsobí naozaj čudne, jednak svojím výzorom, ale aj správaním a vyjadrovaním sa. Okrem nej Lena spoznáva aj Amelie – malé dievčatko trpiace Downovým syndrómom. Čo tu však robí takéto dievčatko? Čo robí na mieste, ktoré skôr pripomína stredoveký život, ako súčasnú dobu?

Hlavná postava okamžite oľutuje svoje rozhodnutie nasťahovať sa sem, no nemôže odísť – aspoň dovtedy, kým sa jej nepodarí zachrániť Amelie. No v tom momente ešte ani netuší, že na jej záchranu bude musieť riskovať vlastný život.

Ivana Ondriová si pre čitateľov pripravila príbeh, ktorý už od prvej strany dýcha napätím. Čitateľ sa vďaka tomu dokáže veľmi rýchlo ponoriť do príbehu, vďaka čomu lepšie spoznáva postavy a prostredie. Samotné napätie sa tu strieda počas celého príbehu – miestami je vygradované, miestami zasa autorka napätie uberá. Kniha má vďaka tomu svižný dej a výborne sa číta.

Čo však je na tejto knihe najzaujímavejšie, je samotný príbeh. Autorka v knihe rozpracovala príbeh, ktorý pôsobí naozaj originálne a na ktorý tak ľahko nezabudnete. Jedná sa o príbeh, v ktorom autorka píše hneď o niekoľkých témach, ktoré na prvý pohľad k sebe možno nesedia, no v príbehu fungujú výborne. Hádam najvýraznejšia je práve téma Downovho syndrómu, s ktorou som sa prednedávnom stretol pri knihe Na koniec dúhy od Marty Fartelovej a ktorá sa zhodou náhod vyskytla aj v tomto príbehu. Samozrejme, zatiaľ čo v knihe Na koniec dúhy sa autorka tejto téme venuje podrobnejšie, v prípade knihy Tu si v (ne)bezpečí je táto téma rozoberaná len okrajovo, no aj napriek tomu tvorí určitý základ príbehu. Každopádne, zároveň je to jedno veľké plus knihy, pretože táto téma sa v súčasnej slovenskej beletrii nevyskytuje skoro vôbec.

Oproti Vlčej hore autorka taktiež ponúka omnoho prepracovanejší ponor do psychiky postáv. Postavy pôsobia reálnejšie ako vo Vlčej hore, sú detailnejšie vykreslené, a preto vie čitateľ omnoho lepšie pochopiť ich pohnútky, no zároveň nad niektorými postavami autorka necháva menší otáznik – nevieme, prečo sa chovajú tak, ako sa chovajú a pravdepodobne to počas príbehu ani nezistíme. Samotné postavy však svojimi vlastnosťami a správaním pôsobia naozaj reálne, dokonca môžete mať pocit, ako keby skutočne existovali. A kto vie? Možno aj existujú.
Z celého príbehu mňa osobne najviac zaujala hlavná postava Lena, ďalej Amelie, Adam a Roberto.

"A čo ešte? Čo tu máte? Na čo sa mám pripraviť?"

Na moment zmĺkla, lebo zrejme premýšľala alebo mi len jednoducho nechcela odpovedať. Naveľa zdvihla bradu, vareškou si plesla do druhej dlane a otočila sa na päte. Potom siahla na kľučku na dverách, lebo naše zvítanie pokladala za vybavené.

Po chvíľke sa predsa len ešte ozvala.

Ticho, no celkom vážne, utrúsila cez stisnuté zuby iba toľko:

"Na Amelie."

Tu si v (ne)bezpečí je kniha napísaná veľmi jednoducho a pútavo. Autorka v knihe zvolila jednoduchý štýl rozprávania, ktorý dopĺňa jednoduchými opismi prostredia. Ondriová okrem hlavnej dejovej línie využíva aj niekoľko retrospektív, ktoré nám bližšie popisujú tragédiu, ktorú si hlavná postava musela pred nasťahovaním vytrpieť a ktorá zároveň oživuje príbeh a pridáva mu na zaujímavosti. Ďalším typickým znakom tejto knihy je dynamickosť, ktorá dopomáha lepšie vygradovať niektoré napínavé situácie v deji, alebo len pomáha čitateľovi si lepšie predstaviť prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva.

Ako som už spomínal vyššie, ak máte radi knihy Ivany Ondriovej či psychologické romány celkovo, tak určite by ste mali po tejto knihe siahnuť. Ivana Ondriová v knihe ponúka naozaj prepracovaný príbeh, ktorý kvalitou prekonáva Vlčiu horu a ktorý dopĺňajú výborne vykreslené postavy a prostredie. Pre mňa bola táto kniha naozaj príjemným prekvapením a niekedy v budúcnosti si ju znova veľmi rád prečítam. Knihu hodnotím 5/5.

Za poskytnutie knihy ďakujem

Knihu si môžeš zakúpiť kliknutím TU.