Môj vzťah k povinnej literatúre
Povinná literatúra. Už len tieto dve slová priam odrádzajú ľudí, ktorí nečítajú a dokonca aj väčšinu knihomoľov od knihy. Ale, prečo práve tieto dve slova tak odrádzajú ľudí?
Neviem, či to bolo na facebooku alebo na youtube, ale raz som zazrel konverzáciu, kde sa ľudia bavili o povinnom čítaní. Boli tam rôznorodé názory, no jeden ma zaujal najviac. Daná osoba (ktorej meno si už nepamätám) tam písala, že keď mala čítať knihu vrámci povinného čítania, tak ju kniha vôbec nebavila a dokonca ju ani nedočítala. No keď po nej siahla z vlastnej vôle, tak ju prečítala celú a ešte si ju aj vychvaľovala a ľutovala, že už pri povinnom čítaní to tak nebolo. A presne pri tomto komentári som si položil otázku: Prečo to vlastne takto funguje?
Môj vzťah k povinnej literatúre je vlastne taký, že ja a povinná literatúra nemáme medzi sebou najlepšie vzťahy. Dokonca si pamätám, ako v šiestom ročníku sme mali vrámci povinného čítania knihu Maroško (to bola kniha, ktorú človek nemohol nikde zohnať, dokonca ani mestská knižnica ju nemala) a ja som s ňou mal obrovský problém. To bolo obdobie, kedy som vôbec nečítal a keď si ešte domyslím, že som musel prečítať 216 stranovú knihu, ktorej dej sa odohrával v 19./20. storočí, tak sa doteraz čudujem, že som knihu vôbec prečítal. To bol tak nezaujímavý príbeh, že som mal chuť plakať alebo si minimálne otrieskať hlavu o stenu. Ako ďalšia kniha to bola kniha Junácka pasovačka, ktorú som čítal ešte skôr. Taktiež nezaujímavý príbeh, veľa strán a taktiež aj problém ju zohnať.
Posledné tri roky sme to na ZŠ mali tak, že vrámci povinného čítania sme si mohli vybrať ľubovoľnú knihu. A toto je podľa mňa najlepšia možnosť. Predsa nie každý má tú možnosť si zaobstarať knihu, ktorá vyšla pred viac ako 60 rokmi, keď už v súčasnosti ju žiadne vydavateľstvo nevydáva. Hoci sa už aj snažím čítať diela z povinnej literatúry, no bohužiaľ je to zahraničná povinná literatúra, najmä tá anglická.
Posledné tri roky sme to na ZŠ mali tak, že vrámci povinného čítania sme si mohli vybrať ľubovoľnú knihu. A toto je podľa mňa najlepšia možnosť. Predsa nie každý má tú možnosť si zaobstarať knihu, ktorá vyšla pred viac ako 60 rokmi, keď už v súčasnosti ju žiadne vydavateľstvo nevydáva. Hoci sa už aj snažím čítať diela z povinnej literatúry, no bohužiaľ je to zahraničná povinná literatúra, najmä tá anglická.
Je samozrejmé, že cieľom povinnej literatúry je ukázať mladým ľuďom diela najslávnejších slovenských spisovateľov, aby mali nejaký ten všeobecný rozhľad, ale ja si myslím, že v dnešnej dobe by sa na povinné čítanie hodili už predsa len modernejšie príbehy. No aj tak najväčším problémom povinnej literatúry je to, že danú knihu musíme prečítať v období, kedy nemáme chuť danú knihu čítať. A preto to tak aj potom dopadne.
A aký vzťah máte k povinnej literatúre vy?
A aký vzťah máte k povinnej literatúre vy?
Nenávidím povinnú literatúru :( Mala som šťastie, že som Hamleta prečítala asi mesiac predtým ako sme ho dostali na zozname povinnej literatúry :D inak by som ho neprečítala, pretože nenávidím, keď ma niekto núti aby som si danú knihu prečítala
OdpovedaťOdstrániťPresne. To nútenie je na tom to najhoršie. A potom sa čudujú, že knihu hodnotíš zle. ☺
OdstrániťPovinná literatúra ako taká je u nás podľa mňa zle zvolená, chápem, že sa musia prebrať určité diela a autori, ale bolo by lepšie, keby sa zaradili aj nejaké novšie knihy a žánre, ktoré by boli pre študentov atraktívnejšie :D
OdpovedaťOdstrániťJa som sa k mnohým knihám preberaným na strednej škole dostala až teraz na výške a bavili ma, samozrejme nie všetky. Možno preto, že obvykle nám učiteľka povedala tak týždeň dopredu, že si máme knihu prečítať a ja som to nie vždy stihla a potom som sa na to vykašľala :D Napríklad taký Dom v stráni bol pre mňa hotovým utrpením a vzdala som to, Peter a Lucia mi tiež nesadli, ale aspoň to bolo krátke a prečítala som to za chvíľku :-)
a presne to čo hovoríš som sa snažil týmto článkom povedať...kým si tú knihu človek neprečíta sám od seba, tak si ju až tak (teda ak vôbec) neužije. ☺
Odstrániť