Pýtam sa - Senta Andok

Senta Andok je začínajúca slovenská spisovateľka, ktorá debutovala v roku 2017 knihou Pod maskou. V súčasnosti pre čitateľov pripravuje psychologicko-detektívny triler, ktorého hlavnou postavou je malé dievča, ktoré zmizne. Viac o autorkinej chystanej knihe, ale taktiež aj o tom, ako vzniklo jej meno, sa dočítate nižšie. 

Ahoj, Senta! Najprv sa nám v krátkosti predstav a popíš nám, čomu sa venuješ.

Ahoj, zdravím čitateľov. Ako už hovorí nadpis, volám sa Senta Andok, mám 26 rokov a snažím sa písať. Na konte už mám prvú knižku vo vydavateľstve Ikar-Yoli a dúfam, že pribudnú aj ďalšie.

Už v niekoľkých článkoch na mojom blogu si mala možnosť čitateľom ukázať, že veľmi rada čítaš knihy. No mňa by zaujímalo, ako si sa k čítaniu vlastne dostala.

Za vzťah ku knižkám vďačím rodičom, pretože u nás doma sa vždy veľa čítalo, takže som to asi brala ako samozrejmosť. Od malička mi rodičia čítali pred spaním rozprávky a cez deň som rozprávky počúvala na kazetách. Vedela som ich naspamäť odpredu aj odzadu. Vždy som milovala príbehy a v hlave som si splietala vlastné. Samozrejme, keď dospievate, každý sa dostane do bodu, kedy by bol radšej vonku než pri knihách, no a tu zasiahla moja mamina. Cez letné prázdniny som mala prikázané, že nepôjdem von, kým neprečítam určitý počet strán. Najprv som sa bránila, no a potom ma už nútiť nikto nemusel.

Aké sú Tvoje najobľúbenejšie knižné žánre? Máš aj nejakých obľúbených autorov?

Čítam v zásade asi všetko, ale najviac milujem beletriu a žánre, kde je napätie. Takže trilery, detektívky a horory. Obľúbenými autormi sú Stephen King, Dan Brown, Lars Kepler, ale veľmi sa mi páči aj ako píšu Stephenie Meyerová (ktorá mimochodom nenapísala len Twilight) či J.K.Rowling.

Nájdu sa aj žánre či autori, ktorých tvorbu nemusíš?

Nie som úplne fanúšikom tých typických ženských románov. To neznamená, že nemám rada romantické knihy ako také. Skôr hovorím o stostránkových paperbackoch. Mám radšej rozsiahlejšie knihy, ktoré sa venujú príbehu do hĺbky.

Ktorá kniha Ťa v poslednej dobe najviac zaujala a prečo?

Tých kníh je veľa, ale naposledy asi Cudzinka od Diany Gabaldon a O písaní od Stephena Kinga. Cudzinka preto, lebo už len samotná téma cestovania v čase ma fascinuje. V kombinácii s epicky silným príbehom, naozaj krásnou romantickou zápletkou a postavami, ktoré majú svetu čo povedať, ma kniha úplne dostala.

V O písaní zase King hovorí o svojom živote a svojom remesle. Ak pominiem ako pútavo to celé spísal, (čo je uňho klasikou), tak každého, kto trochu píše, poteší, keď môže nahliadnuť do každodenného života jedného z najúspešnejších autorov našej doby. Navyše, ak sa ešte dokáže stotožniť s jeho názormi, hneď má pocit, že sa vydal tým správnym smerom.

Ako si sa dostala k písaniu? Túžila si vždy byť spisovateľkou, alebo to prišlo až časom?

Ako som už spomínala, knihy som milovala vždy, ale nebolo to tak, že by som v škôlke vyhlasovala, že chcem byť spisovateľkou (tam som chcela byť prezidentka😊). Ako som rástla, rada som rýmovala, skladala pesničky a texty, až som časom prešla k písaniu. Zistila som, že je to niečo, čo 

viem robiť, a čo ma baví.

Debutovala si knihou s názvom Pod maskou. Vedela by si nám ju v krátkosti predstaviť?

Pod maskou je príbeh o mladom bezdomovcovi Petrovi, ktorý sa potĺka ulicami Prahy a jeho jedinou oporou je bývalý učiteľ literatúry – tiež bezdomovec. Jedného dňa dostane Peter zhodou náhod možnosť začleniť sa do normálneho života. Dostane prácu, dokonca sa zamiluje, hoci nikto z jeho kolegov netuší, kým je v skutočnosti. Táto práca však Petra stojí pletky s podsvetím a on sa zamotá do medializovaného prípadu úmrtia známej popovej hviezdy. Sprvu splnený sen sa tak razom mení na nočnú moru.

Pod maskou je príbeh o tom, ako veľmi nás definujú šaty, a že v živote nie je nič zadarmo.

Ako vznikol nápad na tento príbeh? Inšpirovala si sa skutočnými udalosťami, alebo šlo len o výplody Tvojej fantázie?

Skutočné na príbehu je asi len to, že na uliciach sú bohužiaľ ľudia bez domova. Vždy keď som šla okolo nich, rozmýšľala som nad tým, ako veľmi sú svojím vzhľadom zaškatuľkovaní, a že je pre nich priam nemožné dostať sa z toho von. No a potom sa mi začal v hlave rozvíjať príbeh. Ten je úplne vymyslený.

Bol Ikar prvým vydavateľstvom, kde si poslala rukopis? Aký to bol pocit, keď Ti z vydavateľstva odpísali, že Ti vydajú knihu?

Áno, nikam inam som rukopis neposielala. Hovorila som si, že keď už, tak vo veľkom, no a ono to vyšlo. 😊 Ten pocit sa asi úplne správne popísať nedá. Odpoveď mi prišla už po nejakých šiestich týždňoch po tom, čo som rukopis poslala. Sedela som za stolom na internáte a otvorila e-mail, aby som skontrolovala poštu. Nešlo o to, že by som čakala na odpoveď z vydavateľstva, bola to len každodenná rutina. Keď som tam uvidela e-mail s adresou Ikar, srdce sa mi rozbúchalo. No a keď som ho otvorila, myslela som si, že od radosti explodujem. V prvom rade som to potrebovala oznámiť doma a hneď na to som si šla zabehať, aby som sa upokojila. Opakovala som si, že sa nesmiem príliš tešiť, aby som to – ako sa hovorí – nezakríkla. Ešte to totiž vôbec nebola istota, ani v najmenšom. Zaumienila som si, že okoliu to oznámi naozaj až vtedy, keď budem mať podpísanú zmluvu. To trvalo ešte skoro dva roky.

Nie každý to vie, no Senta Andok nie je pseudonym, ale Tvoje pravé meno. Ako vzniklo?

Presne tak. Oficiálne sa síce volám Senta Andoková, ale to je skoro to isté. 😊 Vzniklo asi tak, že mamina sa volá rovnako, no a jej to meno dala babka, ktorá je tak trochu blázon do umenia. Inšpirovala sa operou Blúdny Holanďan od Wagnera, kde je Senta hlavnou postavou.

Prednedávnom si obnovila svoj blog, na ktorom si začala publikovať krátke príbehy a poviedky. Čo Ťa viedlo k opätovnému obnoveniu blogu? Plánuješ na blogu publikovať len poviedky, alebo časom budeš publikovať aj čosi iné?

Častokrát mám v hlave obraz alebo príbeh, ktorý sa pýta na papier, ale je príliš krátky na knihu. Preto som sa rozhodla, že obnovím svoj blog, kam ich budem zapisovať. Myslím, že ešte stále existuje veľa ľudí, ktorí majú radi poviedky. Snažím sa, aby neboli dlhé, pretože čitateľovi sa dnes na internete nechce tráviť príliš času čítaním. No a komu môj štýl písania zachutí v malých dávkach, vie kde hľadať potom viac.

Možno tam budem časom pridávať aj niečo iné, ale zatiaľ nemám konkrétne plány.

Máš nejakého autora, ktorý je Tvojím vzorom pri písaní?

Asi sa budem opakovať, ale iná odpoveď neexistuje. Pre mňa je to jednoznačne Stephen King. Jeho písanie pre mňa predstavuje asi všetko, k čomu by som sa chcela aspoň priblížiť.

Čo robí Senta Andok vo voľnom čase, keď nepíše?

Je toho veľa. Ak opomenieme čítanie, tak hrám na klavír a gitaru, milujem seriály a filmy, no a samozrejme čas strávený s priateľmi a rodinou.

A vedela by si nám povedať, ktoré seriály a filmy máš rada?

Zo seriálov mám rada napríklad Stranger Things, You, Game of Thrones, Černobyl, Black Mirror alebo klasiky ako Priatelia, Bing Bang Theory, Modern Family a ďalšie. Výpočet filmov by trval ešte dlhšie. Tak spomeniem aspoň posledný, ktorý ma fakt dostal, a tým je Bohemian Rhapsody. To je presne ten typ filmu, čo vo vás zanechá hlboký dojem a ovplyvní vás na mnoho dní a týždňov po tom, ako dobehnú posledné titulky.

Značnú časť života si prežila na Slovensku, následne si odišla študovať do Prahy a tam si už zostala žiť. Nepremýšľala si nad tým, že sa vrátiš späť na Slovensko?

Človek premýšľa nad rôznymi vecami a možnosťami, ale ako to všetko dopadne, to ukáže až čas. Nechcem predbiehať.

Keďže písanie kníh nie je tvoj full-time job, preto by ma zaujímalo, kde pracuješ a čo konkrétne tam máš na starosti.

Bohužiaľ, zatiaľ ma písanie ešte neživý (aj keď dúfam, že to raz príde 😊). Zatiaľ pracujem v Prahe v mediálnej agentúre, kde vymýšľame reklamné stratégie pre firmy a nakupujeme priestor v médiách. V skratke, v množstve reklám, čo vás otravujú v telke, na internete a na uliciach, máme prsty my. Ja mám na starosti niečo ako projektový management. Reklama je vlastne práca, kde človek tvorí príbehy pre značky, takže to k písaniu nemá až tak ďaleko.

Pracuješ na novej knihe? Ak áno, vedela by si nám o nej niečo povedať?

Áno, pracujem a mám ju už viac-menej dokončenú. Teraz už len čakám, ako sa veci vyvinú. Je to psychologicko-detektívny triler, ktorého dej by som zhrnula v stručnosti asi nejak nasledovne:

Bez stopy sa stratí malé dievča. Kniha sa začína tým, že pred domom istého Alberta zastane zásahová jednotka a ihneď zisťuje, že niečo je s tým domom a prípadom ako takým, desivo v neporiadku. Dom je zvláštny (ako to už napovie pracovný názov knihy Preparátor) a zvláštne sú aj okolnosti zmiznutia. Od tohto okamihu sa potom prenesieme dva dni naspäť a sledujeme ako dievča odišlo z domu, čo sa dialo v jej rodine, sledujeme policajné vyšetrovanie a výpovede svedkov, ktorí s Albertom vyrastali. Kam sa podelo dievča a je ešte nažive? Každý je podozrivý, každý je svojím spôsobom vinný. Ale komu pripíše vinu čitateľ? To je na ňom.

Máš nejaké rady pre začínajúcich autorov?

Ja sama som ešte len začínajúci autor, ale ak by som mala poradiť tým, ktorí sa o to tiež snažia, tak najlepšia rada, akú asi môžem dať, je: veľa, veľa čítajte. Keď sa niekto snaží napísať knihu bez toho, aby čítal, to je ako keby ste si otvorili luxusnú reštauráciu a pred tým v žiadnej neboli. Potom sa môže veľmi ľahko stať, že vám budú na stoloch chýbať látkové podbradníky alebo prichystáte nesprávny počet príborov v nesprávnom poradí. Z luxusnej reštaurácie sa stane obyčajné bistro a zákazníci vás vysmejú. A to všetko len preto, lebo ste si mysleli, že viete, ako sa to robí.

Kde všade Ťa môžeme na internete nájsť?

Hlavne asi na Instagrame (prípadne Facebooku), no a potom na už spomínanom blogu.